Bratislava 30. júla (TASR) – Najviac ohrozuje pľúcne zdravie človeka fajčenie. Pľúca totiž komunikujú s vonkajším prostredím pľúcnymi mechúrikmi, ktorých plocha je asi 70 metrov štvorcových. Plocha kože na ľudskom tele je pritom menej ako dva metre štvorcové. „Plocha pľúc je obrovská a všetko to, čo vdýchneme, musia pľúca nejakým spôsobom spracovať,“ hovorí pľúcny lekár Bohumil Matula zo Špecializovanej nemocnice sv. Svorada v Nitre. Najjednoduchšie preventívne opatrenie pre zdravšie pľúca je preto podľa neho nefajčiť, a snažiť sa vychovávať aj deti k tomu, aby nefajčili.

Ďalšie faktory pľúcneho zdravia napríklad v práci či životnom prostredí sa podľa Matulu dajú ovplyvniť veľmi ťažko. Je to prašnosť prostredia, zmena štruktúry peľu a alergénov. Lekár však pripomína, že nárast počtu alergických ochorení dýchacích ciest môže byť zapríčinený aj tým, že deti niekedy vyrastajú v možno až príliš sterilnom prostredí. „Nevedia sa celkom vyrovnávať s bežnými peľmi a alergénmi, na ktoré by sme za normálnych okolností nemali reagovať, ale organizmus ich považuje za nepriateľov,“ tvrdí. Deti, ktoré vyrastajú v bytovkách, bez kontaktu so zvieratami môžu mať podľa neho vyššiu tendenciu k alergickým ochoreniam, zároveň je však už aj na vidieku veľa prachu, stavebných prevádzok a áut. Pripomína škodlivé látky typické pre vidiek ako napríklad plesne, exhaláty z maštalí, škodliviny zo živočíšnej a dokonca aj rastlinnej výroby, napríklad prach zo žatvy. "Vždy je to súboj medzi tým, čo do seba človek dostáva z vonkajšieho prostredia a jeho obranyschopnosťou,“ hovorí Matula.

„Keď už je človek závislý na nikotíne, je ťažšie prestať fajčiť, no stále je to najjednoduchšie ovplyvniteľný rizikový faktor,“ pripomenul. Aj bývalí fajčiari sú podľa neho rizikovejší ako ľudia, ktorí nikdy nefajčili, no možné a užitočné je prestať kedykoľvek a v každom veku. Fajčenie totiž podľa Matulu preťažuje mechanizmy, pomocou ktorých pľúca spracovávajú to, čo vdýchnu, ako napríklad riasinky vylučujúce hlien. „Keď sa preťažia, nie sú schopné zvládnuť to a musí sa to prejaviť nejakým ochorením,“ povedal lekár. „Veľmi často je to chronická obštrukčná choroba pľúc, ale môže to byť napríklad aj idiopatická pľúcna fibróza, pri ktorej pľuca reagujú nenormálnym spôsobom na drobné poškodenia a zjazvujú sa," dodal.