Bratislava 5. mája (TASR) - Umelá pľúcna ventilácia, ktorá je nutná aj u niektorých pacientov s ochorením COVID-19, je život zachraňujúci štandardný liečebný postup. Zabezpečuje okysličenie krvi v pľúcach s využitím technických pomôcok. Využíva sa u kriticky chorých pacientov, u ktorých je nedostatočné spontánne dýchanie. Vysvetlil to predseda Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED Vladimír Mičieta.

Pacientom, ktorí potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu, najprv lekár musí zaistiť dýchacie cesty, potom zavedie do krku dýchaciu trubicu alebo dá na tvár dýchaciu masku. "Nasleduje pripojenie servoventilátora, čiže zariadenia, ktoré zaisťuje výmenu plynov, a výber ventilačného režimu," hovorí Mičieta. Počas poskytovania tejto náhrady dýchania rôznymi typmi riadenej podpory dýchania je dôležitý ohrev a zvlhčovanie vdychovanej zmesi pre zachovanie činnosti riasiniek v dýchacích cestách. Taktiež čistenie dýchacích ciest, napríklad odsávaním sekrétov z dýchacích ciest.

Umelá pľúcna ventilácia podľa Mičietu môže spôsobiť aj problémy, a síce prenos infekcií, a tie môžu vyvolať zápal pľúcnej výstelky. "Prevenciou je dodržiavanie základných hygienických a protiepidemiologických zásad, hygiena rúk, používanie jednorazových pomôcok a prísne dodržiavanie sterilných metód a postupov," tvrdí predseda SK+MED.

Odpájanie pacienta z umelej pľúcnej ventilácie je stupňovitý a zložitý proces s postupným predlžovaním obdobia spontánneho dýchania. Počas odpájania je nevyhnutné u pacienta monitorovať vedomie, potenie, krvný tlak, pulzovú frekvenciu, frekvenciu spontánneho dýchania a krvné plyny v cievach. "Dôležitá je neustála komunikácia s pacientom a navodenie psychickej pohody," pripomína odborník.