Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rómovia z územia vojnového Slovenského štátu neboli deportovaní do vyhladzovacích táborov, k ich perzekúciám dochádzalo na našom území, či už zaradením do pracovných útvarov alebo priamou likvidáciou.
Autor TASR
Banská Bystrica 1. augusta (TASR) – Veľké "prepáčte" adresoval v stredu rómskemu obyvateľstvu v areáli Pamätníka SNP v Banskej Bystrici počas pietnej spomienky na genocídu spáchanú na Rómoch v období druhej svetovej vojny štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák. Po prvý raz po štyroch rokoch sa na nej zúčastnil aj zástupca Banskobystrického samosprávneho kraja, podpredseda Stanislav Horník. Pamiatku si uctila aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová a zástupca amerického veľvyslanectva v SR.
Ako Krajňák uviedol, počas fašistického Slovenského štátu boli aj mnohí učitelia členmi Hlinkovej gardy a podieľali sa na zverstvách páchaných na Rómoch. Je to memento a ministerstvo školstva odmieta akékoľvek politické smerovania, ktoré by mohli viesť k opakovaniu podobných udalostí.
Pamätný deň rómskeho holokaustu už od roku 2005 organizuje občianske združenie In Minorita a pietny akt sa koná ako súčasť projektu Ma bisteren! - Nezabúdajme!
"Takzvané norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rómov, podobne ako Židov, za "element zabraňujúci čistote rasy', čo v nacistickom Nemecku znamenalo predurčenie na hromadné vyvraždenie. V rokoch 1939 až 1945 v Európe zahynulo viac ako 300.000 európskych Rómov. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol v Auschwitz-Birkenau. Likvidácii tábora predchádzalo splynovanie takmer 2900 rómskych mužov, žien a detí v noci z 2. na 3. augusta 1944," priblížila Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.
Rómovia z územia vojnového Slovenského štátu neboli deportovaní do vyhladzovacích táborov, k ich perzekúciám dochádzalo na našom území, či už zaradením do pracovných útvarov alebo priamou likvidáciou, predovšetkým po potlačení SNP.
Generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev zdôraznil, že vtedy došlo k masovému vyvraždeniu takmer celého rómskeho tábora.
"Smrť bezmála šesť miliónov Židov a okolo 300.000 Rómov a Sintov si musíme pripomínať a v dnešnej dobe obzvlášť, lebo rasová a etnická nenávisť sa opakujú. Je treba si pripomínať, kam to až môže dospieť," varoval Mičev.
Ako Krajňák uviedol, počas fašistického Slovenského štátu boli aj mnohí učitelia členmi Hlinkovej gardy a podieľali sa na zverstvách páchaných na Rómoch. Je to memento a ministerstvo školstva odmieta akékoľvek politické smerovania, ktoré by mohli viesť k opakovaniu podobných udalostí.
Pamätný deň rómskeho holokaustu už od roku 2005 organizuje občianske združenie In Minorita a pietny akt sa koná ako súčasť projektu Ma bisteren! - Nezabúdajme!
"Takzvané norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rómov, podobne ako Židov, za "element zabraňujúci čistote rasy', čo v nacistickom Nemecku znamenalo predurčenie na hromadné vyvraždenie. V rokoch 1939 až 1945 v Európe zahynulo viac ako 300.000 európskych Rómov. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol v Auschwitz-Birkenau. Likvidácii tábora predchádzalo splynovanie takmer 2900 rómskych mužov, žien a detí v noci z 2. na 3. augusta 1944," priblížila Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.
Rómovia z územia vojnového Slovenského štátu neboli deportovaní do vyhladzovacích táborov, k ich perzekúciám dochádzalo na našom území, či už zaradením do pracovných útvarov alebo priamou likvidáciou, predovšetkým po potlačení SNP.
Generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev zdôraznil, že vtedy došlo k masovému vyvraždeniu takmer celého rómskeho tábora.
"Smrť bezmála šesť miliónov Židov a okolo 300.000 Rómov a Sintov si musíme pripomínať a v dnešnej dobe obzvlášť, lebo rasová a etnická nenávisť sa opakujú. Je treba si pripomínať, kam to až môže dospieť," varoval Mičev.
