Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za významné možno považovať hlavne prijatie zákona o ochrane prírody a krajiny.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Počas uplynulých 22 rokov pôsobenia Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR boli viaceré prelomové udalosti, ktoré ovplyvnili ďalší vývoj samotnej inštitúcie aj ochrany prírody. Za významné možno považovať hlavne prijatie zákona o ochrane prírody a krajiny. ŠOP SR to uviedla v stanovisku pre TASR.
"Zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, pôsobnosť organizácií ochrany prírody, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny," načrtla ŠOP SR.
Ďalšou prelomovou udalosťou bolo podľa ŠOP SR vytvorenie Národného zoznamu chránených vtáčích území a Národného zoznamu území európskeho významu. "Boli podmienkou vstupu Slovenska do Európskej únie a základom budovania sústavy NATURA 2000. V ďalších rokoch sa Národný zoznam území európskeho významu postupne dopĺňal na základe požiadaviek Európskej komisie. Táto úloha kladie vysoké nároky na organizáciu práce a súčinnosť všetkých zložiek organizácie," poukázala ŠOP SR.
Za míľnik označila ŠOP SR aj zlúčenie Správy slovenských jaskýň so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky od roku 2008. Vyzdvihla tiež plnenie záväzkov, vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, zapájanie sa do stratégií a akčných plánov, vyhodnocovanie ich plnenia či vymedzovanie území medzinárodného významu.
Za významné považuje ŠOP SR aj posilnenie svojich kompetencií v roku 2020, keď sa zaviedol zákaz plošnej ťažby v národných parkoch a vzácnych územiach a vyžadovanie súhlasu ŠOP SR na náhodné ťažby. "Upravili sa aj možnosti riešenia problematických zásahov do vodných tokov, pri ktorých sa v chránených územiach a územiach sústavy Natura 2000 vyjadruje ŠOP SR aj pri zásahoch do vodných tokov realizovaných zo strany správcu toku," pripomenula ŠOP SR. Novela ustanovila aj osobitné pravidlá pre hospodárenie v národných parkoch, na ktorých území by malo byť realizované výlučne prírode blízke obhospodarovanie a minimálne polovica územia národných parkov by v procese zonácie mala byť spravidla zaradená do zóny A s platným 5. stupňom ochrany.
Inštitúcia pripomenula tiež najnovšiu reformu ochrany prírody a krajiny, ktorá priniesla možnosť jednotnej správy štátnych pozemkov v národných parkoch. Deväť národných parkov zároveň získalo právnu subjektivitu. "Pri jednotlivých správach národných parkov by mal byť postupne zriadený poradný, odborný, konzultačný a iniciačný orgán – Rada národného parku. Zastúpenie v rade budú mať samosprávy, miestni podnikatelia, vedci a ďalší zástupcovia odbornej verejnosti či záujmové združenia, pôsobiace na území národných parkov," načrtla ŠOP SR.
"Zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, pôsobnosť organizácií ochrany prírody, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny," načrtla ŠOP SR.
Ďalšou prelomovou udalosťou bolo podľa ŠOP SR vytvorenie Národného zoznamu chránených vtáčích území a Národného zoznamu území európskeho významu. "Boli podmienkou vstupu Slovenska do Európskej únie a základom budovania sústavy NATURA 2000. V ďalších rokoch sa Národný zoznam území európskeho významu postupne dopĺňal na základe požiadaviek Európskej komisie. Táto úloha kladie vysoké nároky na organizáciu práce a súčinnosť všetkých zložiek organizácie," poukázala ŠOP SR.
Za míľnik označila ŠOP SR aj zlúčenie Správy slovenských jaskýň so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky od roku 2008. Vyzdvihla tiež plnenie záväzkov, vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, zapájanie sa do stratégií a akčných plánov, vyhodnocovanie ich plnenia či vymedzovanie území medzinárodného významu.
Za významné považuje ŠOP SR aj posilnenie svojich kompetencií v roku 2020, keď sa zaviedol zákaz plošnej ťažby v národných parkoch a vzácnych územiach a vyžadovanie súhlasu ŠOP SR na náhodné ťažby. "Upravili sa aj možnosti riešenia problematických zásahov do vodných tokov, pri ktorých sa v chránených územiach a územiach sústavy Natura 2000 vyjadruje ŠOP SR aj pri zásahoch do vodných tokov realizovaných zo strany správcu toku," pripomenula ŠOP SR. Novela ustanovila aj osobitné pravidlá pre hospodárenie v národných parkoch, na ktorých území by malo byť realizované výlučne prírode blízke obhospodarovanie a minimálne polovica územia národných parkov by v procese zonácie mala byť spravidla zaradená do zóny A s platným 5. stupňom ochrany.
Inštitúcia pripomenula tiež najnovšiu reformu ochrany prírody a krajiny, ktorá priniesla možnosť jednotnej správy štátnych pozemkov v národných parkoch. Deväť národných parkov zároveň získalo právnu subjektivitu. "Pri jednotlivých správach národných parkov by mal byť postupne zriadený poradný, odborný, konzultačný a iniciačný orgán – Rada národného parku. Zastúpenie v rade budú mať samosprávy, miestni podnikatelia, vedci a ďalší zástupcovia odbornej verejnosti či záujmové združenia, pôsobiace na území národných parkov," načrtla ŠOP SR.
