Voda tvorí podstatnú časť telesného zloženia (u dospelého človeka okolo 60 percent), no čím je človek starší, tým podiel vody klesá.
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) – Počas letných mesiacov treba zintenzívniť pitný režim, odporúča gastroenterológ Peter Minárik. Upozorňuje však aj na príliš veľké prevodňovanie, príjem a výdaj vody by mal byť v rovnováhe. Potreba príjmu tekutín závisí predovšetkým od telesnej hmotnosti, udáva sa v množstve odporúčaného príjmu tekutín na kilogram telesnej hmotnosti.
U dospelých ľudí to vychádza na 35 až 40 mililitrov tekutín na jeden kilogram telesnej hmotnosti. „Väčšia masa telesného zloženia vyžaduje aj väčší príjem tekutín. U mužov to často vychádza na 3,5 litra a u žien na 2,5 litra,“ povedal Minárik počas tlačovej besedy v Bratislave.
Voda tvorí podstatnú časť telesného zloženia (u dospelého človeka okolo 60 percent), no čím je človek starší, tým podiel vody klesá. Seniori by si na pitný režim mali dávať pozor obzvlášť počas letných dní. V ich veku nie je totiž pocit smädu až tak intenzívny.
„Potenie vie byť niekedy veľmi silným faktorom, ktorý podporuje dehydratáciu,“ informoval gastroenterológ, podľa ktorého je hrozba u detí a seniorov oveľa väčšia. Ľahká dehydratácia sa prejaví pocitmi smädu, vo vyššom štádiu aj psychickými poruchami či blúznením.
Zdrojom vody môže byť podľa Minárika aj nesladený čaj alebo káva, tú by však neodporúčal radiť do pitného režimu. „Dehydratácia z kávy nehrozí, no je močopudná. Preto by sme mali s jednou šálkou kávy vypiť aspoň dva decilitre vody,“ upozornil.
Na pitný režim by nemali zabúdať ľudia aj počas cestovania, pretože práve v lietadle, kde je vzduch riedky a suchý, je odparovanie ľudského tela intenzívnejšie. „Pri dlhých interkontinentálnych letoch sa zahusťuje krv, zahusťuje sa moč a pri dlhodobom sedení môže vzniknúť aj žilová trombóza,“ doplnil gastroenterológ.
Podľa neho sa takémuto stavu dá jednoducho zabrániť, a to pravidelným pitným režimom a cvičením s nohami. Pri dehydratácii však Minárik neodporúča piť len čistú vodu, namiesto toho dáva do pozornosti izotonický roztok, ktorý vráti telo opäť do normálneho stavu.
U dospelých ľudí to vychádza na 35 až 40 mililitrov tekutín na jeden kilogram telesnej hmotnosti. „Väčšia masa telesného zloženia vyžaduje aj väčší príjem tekutín. U mužov to často vychádza na 3,5 litra a u žien na 2,5 litra,“ povedal Minárik počas tlačovej besedy v Bratislave.
Voda tvorí podstatnú časť telesného zloženia (u dospelého človeka okolo 60 percent), no čím je človek starší, tým podiel vody klesá. Seniori by si na pitný režim mali dávať pozor obzvlášť počas letných dní. V ich veku nie je totiž pocit smädu až tak intenzívny.
„Potenie vie byť niekedy veľmi silným faktorom, ktorý podporuje dehydratáciu,“ informoval gastroenterológ, podľa ktorého je hrozba u detí a seniorov oveľa väčšia. Ľahká dehydratácia sa prejaví pocitmi smädu, vo vyššom štádiu aj psychickými poruchami či blúznením.
Zdrojom vody môže byť podľa Minárika aj nesladený čaj alebo káva, tú by však neodporúčal radiť do pitného režimu. „Dehydratácia z kávy nehrozí, no je močopudná. Preto by sme mali s jednou šálkou kávy vypiť aspoň dva decilitre vody,“ upozornil.
Na pitný režim by nemali zabúdať ľudia aj počas cestovania, pretože práve v lietadle, kde je vzduch riedky a suchý, je odparovanie ľudského tela intenzívnejšie. „Pri dlhých interkontinentálnych letoch sa zahusťuje krv, zahusťuje sa moč a pri dlhodobom sedení môže vzniknúť aj žilová trombóza,“ doplnil gastroenterológ.
Podľa neho sa takémuto stavu dá jednoducho zabrániť, a to pravidelným pitným režimom a cvičením s nohami. Pri dehydratácii však Minárik neodporúča piť len čistú vodu, namiesto toho dáva do pozornosti izotonický roztok, ktorý vráti telo opäť do normálneho stavu.