Zmena prišla podľa Lengyela aj v ostražitosti rodičov, ktorí zrazu deti od monitorov neodháňali, ale, naopak, akceptovali ich čas strávený na internete.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - Počas pandémie klesla bezprostredná šikana, keďže deti sa nestretávali. V skutočnosti sa však len presunula ešte viac do virtuálneho priestoru. Pre TASR to uviedol odborník na prevenciu šikany a kyberšikany Peter Lengyel.
"egatívom tohto obdobia bolo, že deti zostali bez bezprostredných kontaktov, zrazu boli odkázané len na virtuálny priestor, ktorý umožňuje vidieť druhých len vo 'výseku' reality," poznamenal. Mnohé frustrované deti sa tak podľa neho stali ľahkou korisťou pre sexuálnych predátorov, tzv. groomerov a stalkerov, ktorí sa pohybujú v kyberpriestore.
Zmena prišla podľa Lengyela aj v ostražitosti rodičov, ktorí zrazu deti od monitorov neodháňali, ale, naopak, akceptovali ich čas strávený na internete. Rovnako ich až tak nekontrolovali. Existenčný strach a strach o svojich blízkych sa podľa Lengyela prehĺbil u mnohých detí natoľko, že začali byť agresívne. "Prípadne sa utiahli, izolovali tak, že sú z nich potenciálne obete šikany alebo agresori," priblížil.
Zároveň sa počas pandémie začala podľa Lengyela spoločnosť oveľa viac polarizovať. "Deti sa začali vyčleňovať na tých s rúškom a tých bez, očkovaných a neočkovaných, zodpovedných a nezodpovedných," vysvetlil. Pri veľmi polarizačných témach je podľa neho nebezpečné, ak sa v istom momente agresívne správanie toleruje, keď sa niekto nazdáva, že je v prospech dobra. "Takže za normálnych okolností nás nezaujímalo, kto je očkovaný proti chrípke, ale počas pandémie bolo absolvovanie alebo neabsolvovanie očkovania pre mnohé deti dôvodom na vyčlenenie," doplnil Lengyel.
Pozitívne podľa neho však je, že aj rodičia a starí rodičia boli počas pandémie nútení siahnuť po technológiách a sociálnych sieťach, ktorým sa dovtedy úspešne vyhýbali. "Mnohé rodiny zdieľali medzi sebou zariadenia, takže vznikol aj priestor pre diskusiu s deťmi o živote v on-line priestore," vyzdvihol odborník.
"egatívom tohto obdobia bolo, že deti zostali bez bezprostredných kontaktov, zrazu boli odkázané len na virtuálny priestor, ktorý umožňuje vidieť druhých len vo 'výseku' reality," poznamenal. Mnohé frustrované deti sa tak podľa neho stali ľahkou korisťou pre sexuálnych predátorov, tzv. groomerov a stalkerov, ktorí sa pohybujú v kyberpriestore.
Zmena prišla podľa Lengyela aj v ostražitosti rodičov, ktorí zrazu deti od monitorov neodháňali, ale, naopak, akceptovali ich čas strávený na internete. Rovnako ich až tak nekontrolovali. Existenčný strach a strach o svojich blízkych sa podľa Lengyela prehĺbil u mnohých detí natoľko, že začali byť agresívne. "Prípadne sa utiahli, izolovali tak, že sú z nich potenciálne obete šikany alebo agresori," priblížil.
Zároveň sa počas pandémie začala podľa Lengyela spoločnosť oveľa viac polarizovať. "Deti sa začali vyčleňovať na tých s rúškom a tých bez, očkovaných a neočkovaných, zodpovedných a nezodpovedných," vysvetlil. Pri veľmi polarizačných témach je podľa neho nebezpečné, ak sa v istom momente agresívne správanie toleruje, keď sa niekto nazdáva, že je v prospech dobra. "Takže za normálnych okolností nás nezaujímalo, kto je očkovaný proti chrípke, ale počas pandémie bolo absolvovanie alebo neabsolvovanie očkovania pre mnohé deti dôvodom na vyčlenenie," doplnil Lengyel.
Pozitívne podľa neho však je, že aj rodičia a starí rodičia boli počas pandémie nútení siahnuť po technológiách a sociálnych sieťach, ktorým sa dovtedy úspešne vyhýbali. "Mnohé rodiny zdieľali medzi sebou zariadenia, takže vznikol aj priestor pre diskusiu s deťmi o živote v on-line priestore," vyzdvihol odborník.