Bratislava 14. december (TASR) – Tí, čo sa radi dívajú na nočnú oblohu, dostanú už pred Vianocami darček v podobe kométy Wirtanen. Najbližšie k Zemi bude počas víkendu, v nedeľu 16. decembra, takže nastanú mimoriadne dobré podmienky pre jej pozorovanie. Pri vhodnom počasí by mala byť viditeľná slabším ďalekohľadom, alebo aj voľným okom.

"Kométa 46P/Wirtanen sa k Zemi priblíži na 30-násobok vzdialenosti medzi našou planétou
a Mesiacom, teda asi na 11,6 milióna kilometrov," povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth z Fakulty
matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. "Čím je kométa bližšie, tým sa
nám javí jasnejšia. Hoci určite nepôjde o nejaký dominantný objekt na oblohe, v dobrých
podmienkach a pri tmavej oblohe, prípade s použitím malého ďalekohľadu sa kométa bude dať dobre
pozorovať," dodal astronóm.

Foto: wetteronline.de

Kométu objavil americký astronóm Carl A. Wirtanen 17. januára 1948. Patrí ku krátkoperiodickým
kométam, ktoré okolo Slnka obiehajú v relatívne krátkych časových periódach v porovnaní
s kométami, ktoré sa vracajú do blízkosti Zeme len raz za niekoľko storočí či dokonca tisícročí.
Konkrétne obežná perióda kométy 46P/Wirtanen predstavuje 5,44 roka. Keďže nejde o celé číslo,
znamená to, že sa kométa priblíži k Zemi zakaždým v inom ročnom období.

Bude ju vidieť blízko Plejád

"Niekedy vyjde geometria tak vhodne, že sa kométa nachádza blízko Zeme v čase, keď sa jej dráha
zároveň nachádza v blízkosti Slnka. Práve to sa stane tento rok," vysvetlil Juraj Tóth. Podľa
predpokladov by tak jasnosť kométy mohla dosiahnuť zdanlivú veľkosť 5 až 3 magnitúdy (mag), čiže
by mala byť len o niečo slabšia ako Polárka s jasnosťou 1,97 mag (čím je číslo nižšie, tým je jasnosť
objektu väčšia).

Kométa 46P/Wirtanen na oblohe postupne mení svoju polohu. V týchto dňoch sa okolo 22. hodiny
večer nachádza asi 50 stupňov nad obzorom. "Kométa bude postupne prechádzať cez súhvezdie
Býka, v ktorom je zoskupenie hviezd nazývané Plejády. Práve cez víkend, keď dosiahne maximálnu
jasnosť, by sa mala nachádzať v blízkosti Plejád. V neskoršom období bude potom viditeľná počas
celej noci, pretože nezapadne za obzor," povedal Juraj Tóth.

Prvým nevyhnutným predpokladom pre úspešné pozorovanie je jasná obloha, teda počasie bez
oblakov. A potom, potrebné je vyhnúť sa svetelnému znečisteniu, teda nájsť si miesto mimo
intenzívne osvetlených mestských oblastí.

Jasnosť kométy bude postupne klesať spolu s tým, ako sa bude vzďaľovať od Zeme. Dobre viditeľná
však bude ešte aj počas vianočných sviatkov. Preto ak nevyjde počasie cez víkend, budú tu ďalšie
príležitosti na jej pozorovanie.

Kométa neletí rýchlo a nemusí mať chvost!

"Často sa stretávame s očakávaniami, že kométa je teleso, ktoré doslova preletí nad našimi hlavami,
preto je dobré zdôrazniť, že je to statický objekt a svoju polohu voči hviezdam mení len veľmi
pomaly. Táto zmena sa dá rozoznať až po niekoľkých dňoch, ale nie je to úkaz, ktorý by pripomínal
prelet družice, alebo lietadla," dodal astronóm.

Samotné jadro kométy 46P/Wirtanen je malé, meria niečo vyše kilometra. Z neho sa uvoľňujú pary
z ľadu, ktoré so sebou strhávajú prachové častice a vytvárajú okolo jadra atmosféru, tzv. komu. Tá
môže mať rôzny tvar a veľkosť. V tomto prípade ide o kométu, ktorá nemá typický výrazný chvost,
aký sa zvykne kresliť na obrázkoch. Jej koma, teda plynová atmosféra, ktorá ju obklopuje, sa javí skôr
ako okrúhly hmlistý obláčik zelenkavej farby.

Kométy môžu náhle zmeniť svoju jasnosť, napríklad čím sú bližšie k Slnku, tým dostávajú väčšiu
energiu a sublimácia ľadu je výraznejšia. "Zažiariť" môžu aj pri nepredvídateľných zmenách, ak sa
napríklad uvoľní väčšia časť materiálu (outburst).

Zažiaria ešte aj meteory

„Máme pekné zábery z misie Rosetta, ktorá snímala zábery z kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko.
Pôvodne mala štartovať práve ku kométe Wirtanen, pre technické problémy s motormi na rakete sa
však štart odložil a sonda smerovala k náhradnému cieľu. Ponúkla však vzácne zábery na jadro
kométy, ktoré je zahalené plynom a prachom, prípadne vyparujúcim sa ľadom,“ priblížil Juraj Tóth.
Spolu s kolegami kométu 46P/Wirtanen pozoroval už 4., 5. a 6. decembra v Astronomickom
observatóriu Univerzity Komenského v Modre.

"Bezprostredný pohľad voľným okom je však naozaj iný, než keď človek vidí kométu iba na obrázku," dodal astronóm Juraj Tóth.

Aj v prípade, že je kométa menej nápadná, ide o nevšedný úkaz, ktorý možno vidieť raz za niekoľko
rokov a väčšinou len v krátkom časovom období. Navyše si nájdenie kométy na oblohe vyžaduje istú
trpezlivosť a zručnosť. Stojí to však za to.

Počas víkendu budú pozorovateľné aj meteory z meteorického roja Geminidy, ktorý mal maximum
14. decembra, pričom sa očakávala frekvencia okolo 90 meteorov za hodinu. Na mnohých miestach
Slovenska však bola oblačnosť alebo hmla. Tam, kde počasie nevyšlo, bude možné vidieť „padajúce
hviezdy“ s o niečo menšou intenzitou aj počas ďalších nocí až do 17. decembra.