Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum naznačuje, že iba každý druhý Slovák prichádza do kontaktu s cudzincami priamo.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Počet cudzincov žijúcich na Slovensku v posledných rokoch stabilne rastie, domáci ich však veľmi nepoznajú. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si agentúrou Focus nechala vypracovať Nadácia Milana Šimečku pred začiatkom 15. ročníka festivalu [fjúžn]. TASR o tom informovala Kristína Hamárová, PR manažérka festivalu. Podujatie, ktoré dáva hlas cudzincom, migrantom, utečencom a prezentuje kultúru a život nových menšín, sa v piatok začalo v Bratislave.
Podľa údajov z júna 2020 žije na Slovensku 145.940 ľudí s iným ako slovenským štátnym občianstvom, toto číslo je o 15.522 vyššie ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Podiel cudzincov na celkovej populácii Slovenska tak aktuálne predstavuje približne 2,7 percenta. Z prieskumu vyplýva, že takmer polovica respondentov (47,3 percenta) nepozná osobne ani jedného cudzinca alebo cudzinku žijúcu na Slovensku. Pri porovnaní krajov vedie z hľadiska osobných známostí s cudzincami Košický samosprávny kraj (56,8 percenta ľudí z tohto regiónu pozná aspoň jedného cudzinca), v Bratislavskom samosprávnom kraji pozná až 16,6 percenta populácie osobne šesť a viac cudzincov.
Prieskum realizovaný v júni na reprezentatívnej vzorke 1009 občanov Slovenska rôznych národností ďalej ukázal, že len malá časť populácie vníma prítomnosť cudzincov v slovenskom verejnom priestore. Zo štyroch oblastí (kultúra, politika, médiá, šport) len v jednej, v oblasti športu, presiahol podiel respondentov, ktorí poznajú aspoň jedného verejne známeho cudzinca, 50 percent. V oblasti športu tak pozná aspoň jedného cudzinca alebo cudzinku 55,5 percenta respondentov, v oblasti kultúry 42,1 percenta, v oblasti médií 30,9 percenta a v oblasti politiky len 16,4 percenta.
Výsledky prieskumu ďalej naznačili, že miera sociálneho dištancu pociťovaného k cudzincom sa líši ako s prihliadnutím na blízkosť kontaktu (susedstvo vs rodina), tak s prihliadnutím na krajinu pôvodu a ďalšie charakteristiky cudzincov. Prieskum zisťoval mieru sociálneho dištancu k cudzincom z ôsmich krajín - USA, Ukrajiny, Afganistanu, Vietnamu, Kene, Saudskej Arábie, Sýrie a Nemecka. Podľa výsledkov by respondenti v prostredí susedstva považovali za najprijateľnejší kontakt s cudzincami z Ukrajiny a v prostredí rodiny, naopak, s cudzincami z USA. Približne každý druhý občan by považoval situáciu, v ktorej by si ich dieťa vzalo za manžela alebo manželku cudzinca alebo cudzinku zo Saudskej Arábie, Afganistanu alebo Sýrie za úplne neprijateľnú.
Prieskum tak naznačuje, že iba každý druhý Slovák prichádza do kontaktu s cudzincami priamo a miera, v ktorej vnímajú ich prítomnosť vo verejnom živote, je veľmi nízka. "Väčšina občanov Slovenska si tak musí obraz o cudzincoch a cudzinkách vytvárať iba sprostredkovane, napríklad z médií alebo od známych. Keďže nie každý má rovnakú šancu prichádzať do styku s cudzincami osobne, práve zvyšovanie viditeľnosti cudzincov vo verejnom priestore môže prispieť aj k ich väčšej poznateľnosti a akceptácii, že sú pevnou súčasťou slovenskej spoločnosti," konštatovala riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Nina Galanská.
Budovanie dôvery je podľa organizátorov festivalu [fjúžn] ďalším zo spôsobov, ako prekonávať sociálny dištanc voči cudzincom. "Pomerne efektívnym nástrojom je objektívnejšia a citlivejšia komunikácia témy migrácie zo strany verejných inštitúcií, médií a predovšetkým politických predstaviteľov," dodala Galanská.
Podľa údajov z júna 2020 žije na Slovensku 145.940 ľudí s iným ako slovenským štátnym občianstvom, toto číslo je o 15.522 vyššie ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Podiel cudzincov na celkovej populácii Slovenska tak aktuálne predstavuje približne 2,7 percenta. Z prieskumu vyplýva, že takmer polovica respondentov (47,3 percenta) nepozná osobne ani jedného cudzinca alebo cudzinku žijúcu na Slovensku. Pri porovnaní krajov vedie z hľadiska osobných známostí s cudzincami Košický samosprávny kraj (56,8 percenta ľudí z tohto regiónu pozná aspoň jedného cudzinca), v Bratislavskom samosprávnom kraji pozná až 16,6 percenta populácie osobne šesť a viac cudzincov.
Prieskum realizovaný v júni na reprezentatívnej vzorke 1009 občanov Slovenska rôznych národností ďalej ukázal, že len malá časť populácie vníma prítomnosť cudzincov v slovenskom verejnom priestore. Zo štyroch oblastí (kultúra, politika, médiá, šport) len v jednej, v oblasti športu, presiahol podiel respondentov, ktorí poznajú aspoň jedného verejne známeho cudzinca, 50 percent. V oblasti športu tak pozná aspoň jedného cudzinca alebo cudzinku 55,5 percenta respondentov, v oblasti kultúry 42,1 percenta, v oblasti médií 30,9 percenta a v oblasti politiky len 16,4 percenta.
Výsledky prieskumu ďalej naznačili, že miera sociálneho dištancu pociťovaného k cudzincom sa líši ako s prihliadnutím na blízkosť kontaktu (susedstvo vs rodina), tak s prihliadnutím na krajinu pôvodu a ďalšie charakteristiky cudzincov. Prieskum zisťoval mieru sociálneho dištancu k cudzincom z ôsmich krajín - USA, Ukrajiny, Afganistanu, Vietnamu, Kene, Saudskej Arábie, Sýrie a Nemecka. Podľa výsledkov by respondenti v prostredí susedstva považovali za najprijateľnejší kontakt s cudzincami z Ukrajiny a v prostredí rodiny, naopak, s cudzincami z USA. Približne každý druhý občan by považoval situáciu, v ktorej by si ich dieťa vzalo za manžela alebo manželku cudzinca alebo cudzinku zo Saudskej Arábie, Afganistanu alebo Sýrie za úplne neprijateľnú.
Prieskum tak naznačuje, že iba každý druhý Slovák prichádza do kontaktu s cudzincami priamo a miera, v ktorej vnímajú ich prítomnosť vo verejnom živote, je veľmi nízka. "Väčšina občanov Slovenska si tak musí obraz o cudzincoch a cudzinkách vytvárať iba sprostredkovane, napríklad z médií alebo od známych. Keďže nie každý má rovnakú šancu prichádzať do styku s cudzincami osobne, práve zvyšovanie viditeľnosti cudzincov vo verejnom priestore môže prispieť aj k ich väčšej poznateľnosti a akceptácii, že sú pevnou súčasťou slovenskej spoločnosti," konštatovala riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Nina Galanská.
Budovanie dôvery je podľa organizátorov festivalu [fjúžn] ďalším zo spôsobov, ako prekonávať sociálny dištanc voči cudzincom. "Pomerne efektívnym nástrojom je objektívnejšia a citlivejšia komunikácia témy migrácie zo strany verejných inštitúcií, médií a predovšetkým politických predstaviteľov," dodala Galanská.
