Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vlani ich bolo v ústave umiestnených 28, v roku 2014 ich bolo 47.
Autor TASR
Bratislava 3. mája (TASR) - Počet odsúdených mladistvých v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch za poslednú dekádu významne klesol. Vlani ich bolo v ústave umiestnených 28, v roku 2014 ich bolo 47. TASR o tom informovala Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
"K poklesu počtu mladistvých odsúdených za posledné roky dochádza predovšetkým z dôvodu trestnej politiky štátu, z dôvodu rozšírenia možností alternatívnych trestov a opatrení pre mladistvých páchateľov trestnej činnosti," uviedol štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak.
Rozšírenie alternatívnych trestov a opatrení vysvetľuje riaditeľ ústavu Michal Hrnčiar tým, že trest odňatia slobody by mal byť krajným a posledným riešením, a to len v prípadoch, ak sa spácha mimoriadne závažná trestná činnosť.
Príčinami a najčastejšími faktormi páchania trestnej činnosti mladistvých odsúdených sú podľa ministerstva genetická podmienenosť, znížené rozumové schopnosti, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti a v súbehu s ich vzdelaním, ďalej rodinným zázemím, spoločenským okolím či sociálne vylúčenie. "Špeciálnu skupinu tvoria deti, ktoré rodinné prostredie vôbec nepoznali a boli vychovávané v kolektívnych inštitučných zariadeniach. Kriminalitu zapríčiňuje aj negatívny vplyv médií (...) Mladiství odsúdení v porovnaní s dospelými odsúdenými majú špecifické potreby spojené s vývinovými osobitosťami, a tým aj vyžadujú osobitné formy zaobchádzania," vysvetľuje ministerstvo.
Hrnčiar vysvetľuje, že pri odsúdených mladistvých je potrebné dbať na ich zvýšené potreby a požiadavky v rámci vzdelávania, voľno-časových aktivít, režimových činností, individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania. Podľa neho je pri práci s nimi nutné prihliadať na špecifiká ich veku či komunikačné zručnosti.
Ministerstvo poukazuje aj na to, že kriminalita mladistvých sa ale netýka len sociálne slabších rodín. V ekonomicky silnejších rodinách niekedy absentuje prítomnosť rodičov v domácnosti, nakoľko sú pracovne vyťažení a pre dieťa sú málo časovo i citovo dostupní. "Dôsledkom toho je nadmerne benevolentná výchova bez dostatočnej výchovnej korekcie, čo vedie k tomu, že dieťa má nedostatok sebadisciplíny, nemá jasne stanovené hranice, prekračuje spoločenské normy bez adekvátnej spätnej väzby," dodáva.
"K poklesu počtu mladistvých odsúdených za posledné roky dochádza predovšetkým z dôvodu trestnej politiky štátu, z dôvodu rozšírenia možností alternatívnych trestov a opatrení pre mladistvých páchateľov trestnej činnosti," uviedol štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak.
Rozšírenie alternatívnych trestov a opatrení vysvetľuje riaditeľ ústavu Michal Hrnčiar tým, že trest odňatia slobody by mal byť krajným a posledným riešením, a to len v prípadoch, ak sa spácha mimoriadne závažná trestná činnosť.
Príčinami a najčastejšími faktormi páchania trestnej činnosti mladistvých odsúdených sú podľa ministerstva genetická podmienenosť, znížené rozumové schopnosti, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti a v súbehu s ich vzdelaním, ďalej rodinným zázemím, spoločenským okolím či sociálne vylúčenie. "Špeciálnu skupinu tvoria deti, ktoré rodinné prostredie vôbec nepoznali a boli vychovávané v kolektívnych inštitučných zariadeniach. Kriminalitu zapríčiňuje aj negatívny vplyv médií (...) Mladiství odsúdení v porovnaní s dospelými odsúdenými majú špecifické potreby spojené s vývinovými osobitosťami, a tým aj vyžadujú osobitné formy zaobchádzania," vysvetľuje ministerstvo.
Hrnčiar vysvetľuje, že pri odsúdených mladistvých je potrebné dbať na ich zvýšené potreby a požiadavky v rámci vzdelávania, voľno-časových aktivít, režimových činností, individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania. Podľa neho je pri práci s nimi nutné prihliadať na špecifiká ich veku či komunikačné zručnosti.
Ministerstvo poukazuje aj na to, že kriminalita mladistvých sa ale netýka len sociálne slabších rodín. V ekonomicky silnejších rodinách niekedy absentuje prítomnosť rodičov v domácnosti, nakoľko sú pracovne vyťažení a pre dieťa sú málo časovo i citovo dostupní. "Dôsledkom toho je nadmerne benevolentná výchova bez dostatočnej výchovnej korekcie, čo vedie k tomu, že dieťa má nedostatok sebadisciplíny, nemá jasne stanovené hranice, prekračuje spoločenské normy bez adekvátnej spätnej väzby," dodáva.
