Bratislava 3. februára (TASR) – Do elektronizácie justície investovalo Slovensko v posledných štyroch rokoch 112 miliónov eur, prevažne z eurofondov. Pre ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) išlo o jednu z hlavných tém jeho funkčného obdobia. Konštatoval, že sa mu podarilo odstrániť dlhodobo pretrvávajúci technologický dlh v oblasti informačno-komunikačných technológií.

Ministerstvo podľa Boreca vytvorilo technologické a legislatívne podmienky na rýchlu a efektívnu realizáciu projektov eJustice. Majú za cieľ posilniť transparentnosť justície a zefektívniť súdne konania, aby sa zabránilo prieťahom v nich a zlepšila sa vymožiteľnosť práva. „Položili sme veľmi slušné základy pre to, aby sa SR v tejto oblasti mohla vyrovnať v blízkej budúcnosti najvyspelejším krajinám EÚ,“ zhodnotil minister.

Sudcovia dostali k dispozícii nahrávacie zariadenia a do súdnych siení bola nainštalovaná potrebná technika. Nahrávky z pojednávaní sa stali povinnou súčasťou spisu, čo podľa ministra posilňuje transparentnosť celého konania. „Zvýšil sa tlak na profesionalitu, slušnosť a dôstojnosť pojednávaní,“ zhodnotil.

Od začiatku roka 2016 rezort spustil na portáli Slov-lex Elektronickú zbierku zákonov, ktorá obsahuje právne záväzné znenia právnych predpisov. „Portál Slov-lex je dnes najspoľahlivejším zdrojom právnych informácií, ktorý mesačne využíva okolo stotisíc ľudí,“ zhodnotil Borecov rezort. Umožňuje i jednoduché vyhľadávanie v rozhodnutiach súdov a judikatúre najvyšších súdnych autorít. „Počet návštevníkov svedčí o tom, že portál sa stal každodenným nástrojom právnych profesionálov i širšej verejnosti,“ doplnil Borec.

Najviac mediálnej pozornosti v minulom roku sa sústreďovalo na systém Elektronického monitoringu osôb, ktorý sa dostal do ostrej prevádzky tiež v tomto roku a už prináša prvé výsledky. „Predstavuje najväčšiu zmenu v trestnom práve od prijatia rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku,“ zdôraznil minister.

Podľa jeho slov ide o moderný systém, ktorý umožní častejšie využívanie alternatívnych trestov a účinnejšiu prácu s odsúdenými. „Prispeje tiež k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov, k posilneniu prevencie kriminality a celkovej modernizácii väzenstva. Dôležitým cieľom projektu je aj ochrana obetí domáceho násilia a prevencia tzv. diváckej kriminality,“ vysvetlil.

Ministerstvu sa, naopak, zatiaľ nepodarilo do praxe plne uviesť Elektronický súdny spis (ESS) a elektronické doručovanie súdnych písomností do dátových schránok. Pavol Kubík z tlačového oddelenia ministerstva ozrejmil, že ESS je v produkčnej prevádzke na súdoch od februára 2015. „Do systému sú ukladané elektronické dokumenty vypracované súdom a došlé elektronické dokumenty,“ informoval.

Na súdoch v obvode Krajského súdu v Bratislave sú do systému ukladané aj vybrané papierové podania, ktoré prebiehajú procesom skenovania, ako aj audionahrávky zo súdnych pojednávaní. Doručovanie aj odosielanie písomností do dátových schránok súdov je na všetkých súdoch funkčné od januára 2014, vysvetlil ďalej Kubík. Elektronické doručovanie predpokladajú aj nové procesné kódexy, ktoré začnú pre civilné konanie platiť od polky roku 2016.

„Prešlo sa na model, že zo všetkého sa robia veľké projekty z eurofondov za veľa peňazí, ale výsledok z toho fyzicky zatiaľ nie je žiadny,“ zhodnotila výsledky na poli elektronizácie bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „Ja som skôr zástanca, radšej to robme v menšom formáte, krok za krokom, ale hýbme sa, pretože takto sa k efektívnej justícii nedopracujeme,“ uviedla.

Z pohľadu podpredsedníčky opozičnej parlamentnej strany elektronizácia justície mešká. „Dátové schránky na doručovanie, čo malo tiež zrýchliť súdne konania, sú odložené o ďalší rok, čiže stále sa nedoručuje elektronicky,“ doplnila.