Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V tejto súvislosti sa obrátila s otvoreným listom na predsedu Európskej komisie (EK) José Manuela Barrosa. Ten ju ubezpečil, že o tejto otázke sa bude rokovať na najbližšom spoločnom výbore.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 21. júna (TASR) - Aprílové rozhodnutie švajčiarskej vlády o znovuzavedení limitov na prisťahovalcov z ôsmich krajín strednej a východnej Európy považuje europoslankyňa Monika Flašíková Beňová za diskriminačné voči slovenským občanom. V tejto súvislosti sa obrátila s otvoreným listom na predsedu Európskej komisie (EK) José Manuela Barrosa.
Ten ju ubezpečil, že o tejto otázke sa bude rokovať na najbližšom spoločnom výbore 27. júna. "Okrem toho opätovne zdôrazním obavy EÚ v ďalšej komunikácii so švajčiarskou vládou," uviedol vo svojej minulotýždňovej odpovedi. Podľa nej EK nie vždy dostatočne využíva svoje právomoci. Je totiž jedinou európskou inštitúciou, ktorá má kompetenciu vstúpiť priamo do rokovaní so švajčiarskou vládou.
Europoslankyňa si netrúfa posúdiť, nakoľko bude Komisia úspešná. "Toto je jej slabé miesto. Má chrániť a dohliadať nad uzavretými dohodami a má chrániť všetky členské štáty rovnako," dodala s tým, že potom niektoré krajiny mimo EÚ sa na úniu pozerajú ako na dvojúrovňovú, čo ju v konečnom dôsledku ako celok oslabuje. "Ak dovolíme oslabovanie v takýchto oblastiach, tak potom to oslabenie môže prejsť aj do iných oblastí," upozornila.
Pripomenula, že Bern podpísal dohodu o voľnom pohybe pracovníkov. "Tá je záväzná ako celok. Je neprípustné, aby Švajčiarsko uplatňovalo len niektoré jej časti a tým jednostranne využívalo výhody spolupráce s EÚ," uviedla pre TASR. Komisia by preto podľa nej mala zvážiť ďalšie výhodné opatrenia, ktoré z podobných dohôd vyplývajú a zareagovať voči Bernu podobne.
Na otázku, či by Komisia postupovala razantnejšie a rýchlejšie, keby sa zavedenie prisťahovaleckých kvót týkalo iných ako stredo- a východoeurópskych členských krajín, Flašíková Beňová poukázala na problematiku deportácie rumunských a bulharských Rómov z Francúzska v roku 2010. EK vtedy podľa nej zo začiatku reagovala veľmi vágne. "Európsky parlament musel predložiť rezolúciu a vyvinúť veľký tlak, aby podpredsedníčka EK pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Viviane Redingová bola vôbec ochotná otvoriť konzultácie s Parížom," podčiarkla europoslankyňa s tým, že keby sa niečo podobné stalo v stredo- alebo východoeurópskej krajine, tak by Komisia voči nej určite reagovala promptnejšie. "Teraz je to podobné so švajčiarskou situáciou," konštatovala.
Tamojšia vláda 18. apríla tohto roka oznámila opätovné zavedenie prisťahovaleckých kvót pre občanov z ôsmich krajín EÚ. Obmedzenia sa okrem Slovenska vzťahujú aj na Českú republiku, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko. Povolenie na pobyt s dĺžkou od jedného do päť rokov za účelom zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti dostane ročne maximálne 2000 občanov z týchto krajín. Opatrenie má platiť minimálne jeden rok. Podľa aktuálnych štatistík však 55 percent cudzincov vo Švajčiarsku je z pôvodných 15 členských krajín únie.
Ten ju ubezpečil, že o tejto otázke sa bude rokovať na najbližšom spoločnom výbore 27. júna. "Okrem toho opätovne zdôrazním obavy EÚ v ďalšej komunikácii so švajčiarskou vládou," uviedol vo svojej minulotýždňovej odpovedi. Podľa nej EK nie vždy dostatočne využíva svoje právomoci. Je totiž jedinou európskou inštitúciou, ktorá má kompetenciu vstúpiť priamo do rokovaní so švajčiarskou vládou.
Europoslankyňa si netrúfa posúdiť, nakoľko bude Komisia úspešná. "Toto je jej slabé miesto. Má chrániť a dohliadať nad uzavretými dohodami a má chrániť všetky členské štáty rovnako," dodala s tým, že potom niektoré krajiny mimo EÚ sa na úniu pozerajú ako na dvojúrovňovú, čo ju v konečnom dôsledku ako celok oslabuje. "Ak dovolíme oslabovanie v takýchto oblastiach, tak potom to oslabenie môže prejsť aj do iných oblastí," upozornila.
Pripomenula, že Bern podpísal dohodu o voľnom pohybe pracovníkov. "Tá je záväzná ako celok. Je neprípustné, aby Švajčiarsko uplatňovalo len niektoré jej časti a tým jednostranne využívalo výhody spolupráce s EÚ," uviedla pre TASR. Komisia by preto podľa nej mala zvážiť ďalšie výhodné opatrenia, ktoré z podobných dohôd vyplývajú a zareagovať voči Bernu podobne.
Na otázku, či by Komisia postupovala razantnejšie a rýchlejšie, keby sa zavedenie prisťahovaleckých kvót týkalo iných ako stredo- a východoeurópskych členských krajín, Flašíková Beňová poukázala na problematiku deportácie rumunských a bulharských Rómov z Francúzska v roku 2010. EK vtedy podľa nej zo začiatku reagovala veľmi vágne. "Európsky parlament musel predložiť rezolúciu a vyvinúť veľký tlak, aby podpredsedníčka EK pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Viviane Redingová bola vôbec ochotná otvoriť konzultácie s Parížom," podčiarkla europoslankyňa s tým, že keby sa niečo podobné stalo v stredo- alebo východoeurópskej krajine, tak by Komisia voči nej určite reagovala promptnejšie. "Teraz je to podobné so švajčiarskou situáciou," konštatovala.
Tamojšia vláda 18. apríla tohto roka oznámila opätovné zavedenie prisťahovaleckých kvót pre občanov z ôsmich krajín EÚ. Obmedzenia sa okrem Slovenska vzťahujú aj na Českú republiku, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko. Povolenie na pobyt s dĺžkou od jedného do päť rokov za účelom zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti dostane ročne maximálne 2000 občanov z týchto krajín. Opatrenie má platiť minimálne jeden rok. Podľa aktuálnych štatistík však 55 percent cudzincov vo Švajčiarsku je z pôvodných 15 členských krajín únie.
