Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektorí odborníci nazývajú 21. storočie informačnou čiernou dierou, lebo digitálne informácie, ktoré v súčasnosti vytvárame, nemusia byť čitateľné softvérmi budúcnosti.
Autor TASR
Bratislava 8. januára (TASR) – Vedci varujú, že možno vytvárame digitálny temný vek. Domenico Pangallo z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) už v minulosti upozorňoval, že úplná digitalizácia nie je všeliekom na záchranu historických dokumentov, preto treba vymýšľať a zdokonaľovať techniky na záchranu pamiatok.
Laboratórium environmentálnej a potravinovej mikrobiológie Ústavu molekulárnej biológie SAV ponúka aj riešenie na záchranu, napríklad pomocou esenciálnych olejov. Veľká časť našich súčasných digitálnych informácií je do budúcna vystavená riziku úplného zmiznutia, uvádza sa na webovej stránke SAV. Podľa vedcov to znepokojuje najmä archivárov a archeológov. Pre vedcov to predstavuje zložitú technologickú výzvu. "Na rozdiel od predchádzajúcich desaťročí neexistuje v súčasnosti takmer žiaden fyzický záznam väčšiny digitálnych materiálov, ktoré vlastníme. Fotografujeme digitálnymi aparátmi, no len málokto si dáva vyvolávať fotografie, životnosť CD tiež nebude trvať viac ako pár desaťročí," uvádza SAV.
"Môže sa stať, že o začiatku 21. storočia budeme vedieť menej ako o začiatku 20. storočia," hovorí Rick West, ktorý spravuje údaje v spoločnosti Google. Podľa neho začiatok 20. storočia je do veľkej miery stále archivovaný v papierových a filmových formátoch, ktoré sú väčšinou prístupné. "Mnohé z toho, čo robíme teraz, sú veci, ktoré vkladáme do digitálneho obsahu. A ten po čase zmizne. Nie je to niečo, čo sme preložili z analógového do digitálneho kontajnera," doplnil.
Niektorí odborníci nazývajú 21. storočie informačnou čiernou dierou, lebo digitálne informácie, ktoré v súčasnosti vytvárame, nemusia byť čitateľné softvérmi budúcnosti. Všetkým týmto údajom, takzvanej digitálnej histórii nášho storočia hrozí, že nebudú nikdy obnoviteľné. Podľa SAV mnohé z najväčších svetových firiem a podnikov založených na zbieraní údajov, sa stále spoliehajú na staré pamäťové médium, a to magnetickú pásku. V roku 1952 spoločnosť IBM predstavila prvý systém na ukladanie dát na magnetickú pásku, čím uviedla do modernej doby elektronickú výpočtovú techniku.
Laboratórium environmentálnej a potravinovej mikrobiológie Ústavu molekulárnej biológie SAV ponúka aj riešenie na záchranu, napríklad pomocou esenciálnych olejov. Veľká časť našich súčasných digitálnych informácií je do budúcna vystavená riziku úplného zmiznutia, uvádza sa na webovej stránke SAV. Podľa vedcov to znepokojuje najmä archivárov a archeológov. Pre vedcov to predstavuje zložitú technologickú výzvu. "Na rozdiel od predchádzajúcich desaťročí neexistuje v súčasnosti takmer žiaden fyzický záznam väčšiny digitálnych materiálov, ktoré vlastníme. Fotografujeme digitálnymi aparátmi, no len málokto si dáva vyvolávať fotografie, životnosť CD tiež nebude trvať viac ako pár desaťročí," uvádza SAV.
"Môže sa stať, že o začiatku 21. storočia budeme vedieť menej ako o začiatku 20. storočia," hovorí Rick West, ktorý spravuje údaje v spoločnosti Google. Podľa neho začiatok 20. storočia je do veľkej miery stále archivovaný v papierových a filmových formátoch, ktoré sú väčšinou prístupné. "Mnohé z toho, čo robíme teraz, sú veci, ktoré vkladáme do digitálneho obsahu. A ten po čase zmizne. Nie je to niečo, čo sme preložili z analógového do digitálneho kontajnera," doplnil.
Niektorí odborníci nazývajú 21. storočie informačnou čiernou dierou, lebo digitálne informácie, ktoré v súčasnosti vytvárame, nemusia byť čitateľné softvérmi budúcnosti. Všetkým týmto údajom, takzvanej digitálnej histórii nášho storočia hrozí, že nebudú nikdy obnoviteľné. Podľa SAV mnohé z najväčších svetových firiem a podnikov založených na zbieraní údajov, sa stále spoliehajú na staré pamäťové médium, a to magnetickú pásku. V roku 1952 spoločnosť IBM predstavila prvý systém na ukladanie dát na magnetickú pásku, čím uviedla do modernej doby elektronickú výpočtovú techniku.
