Bratislava 17. januára (TASR) - Zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva, zabezpečenie adekvátneho odborného posúdenia predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých sa má týkať vývoz z územia SR, ale i zefektívnenie posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz je cieľom legislatívnej úpravy zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve. Návrh novely z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR v stredu schválila vláda, bude sa ním teda zaoberať parlament.

Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa návrhu zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.

"Úprava právneho predpisu spresňuje obsah 18 kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz podlieha podmienkam podľa uvedeného zákona, vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov takýchto predmetov – finančný prah a slovacikálnosť predmetu," ozrejmuje v predloženom materiáli rezort kultúry. Predmetom kultúrnej hodnoty, ktorého sa týkajú zákonné podmienky vývozu tak napríklad môže byť kachľová pec, staršia ako 100 rokov s hodnotou vyššou ako 3000 eur, hodiny vyrobené do roku 1948 s hodnotou vyššou ako 15.000 eur, ale aj slovacikálne autorské odevy a textílie, staršie ako 50 rokov s hodnotou nad 5000 eur. Novela sa týka i nového tlačiva povolenia na vývoz, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovanými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.

Podľa skúsenosti z aplikačnej praxe upravuje legislatívna zmena tiež spôsob, akým bude vlastník predmetu predkladať žiadosť o povolenie na vývoz, upravuje sa aj postup správneho orgánu a spôsob posudzovania takejto žiadosti. Ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. "Okrem stanoviska Pamiatkového úradu SR, prípadne Slovenskej národnej knižnice, si MK s prihliadnutím na kategóriu predmetu kultúrnej hodnoty vyžiada aj odborné stanovisko Slovenského národného múzea (SNM), Slovenskej národnej galérie (SNG), Slovenského technického múzea (STM), Múzea SNP či Vojenského historického múzea," ozrejmilo ministerstvo. Stanovisko sa bude týkať vhodnosti nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty do zbierkových fondov týchto inštitúcií.

Spresňuje sa tiež forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, vzťahujúcich sa na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia SR. Rozširuje sa aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej ministerstvom kultúry. Úprava sa týka aj doterajšieho znenia skutkových podstát priestupkov.

Novelu predložilo MK s rozporom Komory reštaurátorov. Pripomienka, ktorú komora vzniesla sa týka ustanovenia poskytujúceho Pamiatkovému úradu (PÚ) možnosť zriadiť si právnickú osobu s oprávnením okrem iného vykonávať aj reštaurátorské práce. Komora však už kompetenciu PÚ zabezpečovať reštaurátorské práce, uvedenú v zákone o ochrane pamiatkového fondu z roku 2002, napadla na Ústavnom súde (ÚS) SR. Keďže ÚS vo veci zatiaľ nerozhodol, profesijné združenie žiada vypustiť ustanovenie o možnosti PÚ zriaďovať si právnickú osobu.

Ministerstvo kultúry túto pripomienku neakceptovalo. Okrem toho, že činnosť PÚ je podľa rezortu v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu i zákonom o rozpočtových pravidlách, rezort upozorňuje, že navrhované ustanovenie v novej právnej úprave sa netýka výlučne zabezpečenia vykonávania reštaurátorských prác, ale i ďalších kompetencií PÚ - napríklad budovania vývojových a analogicko-technologických pracovísk či koordinovania dokumentačnej, vzdelávacej, výchovnej a edičnej činnosti.