Bratislava 10. júla (TASR) - Od septembra 2023 je ikonická bratislavská budova ľudovo prezývaná Manderlák národnou kultúrnou pamiatkou. V prvej polovici 30. rokov minulého storočia to bola nielenže prvá výšková stavba na Slovensku, ale so 45 metrami zároveň v tom čase aj najvyššou obytnou budovou v bývalom Československu. Postaviť ju dal bratislavský podnikateľ s mäsovými výrobkami Rudolf Manderla. Od jeho narodenia uplynie v stredu 10. júla 140 rokov.

Rudolf Manderla sa narodil 10. júla 1884 v Bratislave. Bol vnukom brata zakladateľa rodinnej mäsiarskej firmy, Andreasa Manderlu, ktorú založil v roku 1866. Po druhej svetovej vojne musel Československo opustiť a usadil sa v Rakúsku - vo Viedni žil až do svojej smrti v roku 1968.

Manderla bol vychýrený bratislavský mäsiar, obchodník a podnikateľ, ktorý úspešne rozvíjal rodinnú tradíciu. Snažil sa presadzovať rôzne novinky a zavádzať nové prístupy, čo sa naplno odrážalo v jeho podnikaní. Neraz sa inšpiroval zahraničím a na trh prinášal inovatívne trendy. To sa prejavilo aj pri stavbe obchodného a obytného domu Manderla.

Úspešný obchodník s mäsom sa pre stavbu výškového polyfunkčného domu rozhodol potom, ako počas návštevy svetovej výstavy EXPO, ktorá sa konala v roku 1933 v Chicagu, obdivoval tamojšie mrakodrapy. Rovnako ambicióznu budovu zatúžil postaviť aj doma. S ponukou na spoluprácu oslovil viacero projektantov, až nakoniec návrh zveril trojici architektov - Christianovi Ludwigovi, Ernstovi Spitzerovi a Augustínovi Danielisovi.

Keď Manderla prezentoval svoj zámer, nie všetci radní sa s ním od začiatku stotožnili. Aj mnoho obyvateľov Bratislavy bolo proti, keď sa dozvedeli, že v blízkosti Starej tržnice a trhoviska má vyrásť vysoká budova. Mesto ale napokon tento krok podporilo a zámer sa podarilo v rokoch 1934 - 1935 zrealizovať.

Jedenásť poschodový vežiak vyrástol v centre Bratislavy za rekordných desať mesiacov. Náročnú stavebnú realizáciu zabezpečovala miestna pobočka významnej viedenskej spoločnosti Pittel a Brausewetter.

Na prízemí výškovej budovy si zriadil Manderla v tom čase mimoriadne moderné mäsiarstvo, ktoré otvorilo svoje brány 6. mája 1935. Predajňa mäsa a mäsových výrobkov bola pred druhou svetovou vojnou najväčšou a najmodernejšou v strednej Európe. Obsluhovalo sa v nej trojjazyčne a vo výklade bol zo začiatku dokonca vystavený živý človek, ktorý si pred zrakmi okoloidúcich pochutnával napríklad na manderlovských párkoch. Mäsiarstvo pod Manderlákom fungovalo prakticky až do roku 2008, potom sa tam nasťahovali stánky s rýchlym občerstvením.

Na prvom poschodí Manderláku boli umiestnené kancelárie a veľká kaviareň s výhľadom na mesto. Pre bratislavskú bohému sa stala kaviareň Grand na dlhé roky obľúbeným miestom. "Grandka poskytovala výbornú strategickú polohu. Ako z majákovej veže sa odtiaľ dalo ovládať šíre okolie," zaspomínal si na vychýrenú kaviareň s odstupom desaťročí básnik a prozaik Štefan Žáry v knihe Bratislavský chodec. Na vyšších poschodiach vzniklo 64 dvoj- a trojizbových bytov, ktoré boli na svoju dobu mimoriadne luxusné a dobre vybavené.



Zdroj: https://www.register-architektury.sk/sk/objekt/202-obchodny-a-obytny-dom-manderla; www.stavbaroku.cz; Mikuláš Gažo, Štefan Holčík a Otto Zinser: Bratislava pred sto rokmi a dnes (2003); Štefan Žáry: Bratislavský chodec (2004)