Organizátori a podporovatelia petície zdôrazňujú jej dôležitosť a poukazujú aj na Viedeň a Brno, kde už hazard zakázali.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) - Potrebný počet podpisov pod petíciu za zákaz hazardu v Bratislave chcú jej organizátori a podporovatelia stihnúť vyzbierať do konca tohto roka. Ak sa to nepodarí, chcú v petícií naďalej pokračovať. "Chceme urobiť všetko preto, aby sme do konca decembra mali dostatočný počet podpisov," povedal na dnešnom brífingu starosta bratislavských Vajnôr a člen petičného výboru Ján Mrva. Aby bola petícia úspešná, je potrebné vyzbierať podpisy aspoň od 30 percent dospelých Bratislavčanov.
Koľko ľudí sa doteraz pod petíciu podpísalo, konkretizovať nevedel. "Je to viac ako päťciferné číslo, konkrétne ho ale ani sám neviem, pretože bratislavské mestské časti zbierajú podpisy na svojich úradoch. Takisto organizácie z tretieho sektora zbierajú u seba podpisy a mne chodia dennodenne obálky s petičnými hárkami," vysvetlil Mrva. Predbežný počet vyzbieraných podpisov by však podľa neho mohol byť známy koncom novembra, po stretnutí šéfov samospráv hlavného mesta.
Organizátori a podporovatelia petície zdôrazňujú jej dôležitosť a poukazujú aj na Viedeň a Brno, kde už hazard zakázali. Prevádzok s hazardnými hrami je podľa nich v Bratislave viac ako lekární. "V hlavnom meste je 341 prevádzok, kde sú výherné automaty," spresnil starosta Vajnôr. Oproti tomu sa v Bratislave nachádza zhruba 219 lekární. Po rozrátaní každý človek na Slovensku minie na hazard 467 eur.
"To, čo sa deje posledné dva roky v hlavnom meste, v jeho centre či mestských častiach, že obchodné prevádzky sa zmenili na herne, likviduje to celé ulice, je jeden z vážnych problémov, ktorým Bratislava čelí," skonštatoval starosta bratislavského Starého Mesta Radoslav Števčík. Podľa neho zákon, ktorý stanovuje petíciu ako podmienku, aby obec mohla zakázať hazard na svojom území, je neférový. V Českej republike podľa neho legislatíva umožňuje voleným zástupcom obce a občanov rozhodnúť o tom, že zakážu na svojom území hazard. "Na Slovensku sa toto právo uprelo a skomplikovalo tým, že riadne zvolené zastupiteľstvo o tejto otázke zodpovedne rozhodnúť nemôže, pretože je tam podmienka petície. Táto petície je však podľa mňa v rozpore s ústavou," povedal staromestský starosta.
Podľa Mrvu s niektorými poslancami Národnej rady už uvažujú podať na Ústavný súd SR podnet o tom, že slovenská ústava nie je v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. "Naša ústava totiž zasahuje do práv samosprávy nad rámec toho, čo charta hovorí," tvrdí.
Petícia podľa nich prebieha v poriadku. Prednedávnom bola napríklad spustená webová stránka bratislavaprotihazardu.sk, na ktorej môžu záujemcovia nájsť potrebné informácie o petícii a jej cieľoch. Momentálne sa pripravuje celomestské všeobecne záväzné nariadenie (VZN) na úpravu otváracích hodín v bratislavských herniach. "V priebehu niekoľkých dní by sme mali dostať takýto návrh VZN a budeme sa ako mestské časti k tomu vyjadrovať," podotkol Mrva.
Petíciu proti hazardu v hlavnom meste spustili primátor Bratislavy a starostovia mestských častí 28. mája. Iniciatívu zdôvodnili tým, že výskyt hazardu i počet kasín a herní v hlavnom meste presiahol únosnú mieru. Poukázali pritom na sociálne problémy i rozvrat rodín, ktoré prináša patologické hráčstvo. Asociácia zábavy a hier a Asociácia prevádzkovateľov videohier však tvrdia, že iniciátori petície sledujú skôr politické ciele ako záujmy občanov mesta.
Koľko ľudí sa doteraz pod petíciu podpísalo, konkretizovať nevedel. "Je to viac ako päťciferné číslo, konkrétne ho ale ani sám neviem, pretože bratislavské mestské časti zbierajú podpisy na svojich úradoch. Takisto organizácie z tretieho sektora zbierajú u seba podpisy a mne chodia dennodenne obálky s petičnými hárkami," vysvetlil Mrva. Predbežný počet vyzbieraných podpisov by však podľa neho mohol byť známy koncom novembra, po stretnutí šéfov samospráv hlavného mesta.
Organizátori a podporovatelia petície zdôrazňujú jej dôležitosť a poukazujú aj na Viedeň a Brno, kde už hazard zakázali. Prevádzok s hazardnými hrami je podľa nich v Bratislave viac ako lekární. "V hlavnom meste je 341 prevádzok, kde sú výherné automaty," spresnil starosta Vajnôr. Oproti tomu sa v Bratislave nachádza zhruba 219 lekární. Po rozrátaní každý človek na Slovensku minie na hazard 467 eur.
"To, čo sa deje posledné dva roky v hlavnom meste, v jeho centre či mestských častiach, že obchodné prevádzky sa zmenili na herne, likviduje to celé ulice, je jeden z vážnych problémov, ktorým Bratislava čelí," skonštatoval starosta bratislavského Starého Mesta Radoslav Števčík. Podľa neho zákon, ktorý stanovuje petíciu ako podmienku, aby obec mohla zakázať hazard na svojom území, je neférový. V Českej republike podľa neho legislatíva umožňuje voleným zástupcom obce a občanov rozhodnúť o tom, že zakážu na svojom území hazard. "Na Slovensku sa toto právo uprelo a skomplikovalo tým, že riadne zvolené zastupiteľstvo o tejto otázke zodpovedne rozhodnúť nemôže, pretože je tam podmienka petície. Táto petície je však podľa mňa v rozpore s ústavou," povedal staromestský starosta.
Podľa Mrvu s niektorými poslancami Národnej rady už uvažujú podať na Ústavný súd SR podnet o tom, že slovenská ústava nie je v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. "Naša ústava totiž zasahuje do práv samosprávy nad rámec toho, čo charta hovorí," tvrdí.
Petícia podľa nich prebieha v poriadku. Prednedávnom bola napríklad spustená webová stránka bratislavaprotihazardu.sk, na ktorej môžu záujemcovia nájsť potrebné informácie o petícii a jej cieľoch. Momentálne sa pripravuje celomestské všeobecne záväzné nariadenie (VZN) na úpravu otváracích hodín v bratislavských herniach. "V priebehu niekoľkých dní by sme mali dostať takýto návrh VZN a budeme sa ako mestské časti k tomu vyjadrovať," podotkol Mrva.
Petíciu proti hazardu v hlavnom meste spustili primátor Bratislavy a starostovia mestských častí 28. mája. Iniciatívu zdôvodnili tým, že výskyt hazardu i počet kasín a herní v hlavnom meste presiahol únosnú mieru. Poukázali pritom na sociálne problémy i rozvrat rodín, ktoré prináša patologické hráčstvo. Asociácia zábavy a hier a Asociácia prevádzkovateľov videohier však tvrdia, že iniciátori petície sledujú skôr politické ciele ako záujmy občanov mesta.