Do voľby je celkovo prihlásených 29 uchádzačov, väčšina z nich kandiduje opäť. Pri prvej voľbe parlament nezvolil žiadneho kandidáta.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 22. marca (TASR) - Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR začal od 9.00 h vypočúvať zvyšných 14 kandidátov na ústavných sudcov, prihlásených do novej voľby. Verejný híring sa koná v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave.
Každý uchádzač má na predstavenie svojej činnosti 15 minút, desať minút bude odpovedať na každý blok spravidla troch otázok. Tie mu môžu klásť poslanci, ako aj zástupcovia prezidenta SR.
V piatok sa predstaví jeden nový kandidát o post ústavného sudcu Vlastimil Pavlikovský. Nominovali ho Právnická fakulta UK v Bratislave, Paneurópska vysoká škola a Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius. Ďalší kandidáti už boli vypočúvaní v januári. Sú to Ivan Fiačan, Michal Matulník, Miloš Maďar, Peter Molnár, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Michal Truban a Martin Vernarský.
Do voľby je celkovo prihlásených 29 uchádzačov, väčšina z nich kandiduje opäť. Pri prvej voľbe parlament nezvolil žiadneho kandidáta.
Kandidátmi na sudcov Ústavného súdu SR sú Pavol Boroň, Martin Javorček, Michal Matulník, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Peter Straka, Anton Dulak, Eva Kováčechová, Katarína Čechová, Rastislav Kaššák, Peter Melicher, Stanislav Irsák, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Štefan Kseňák, Pavol Malich, Radoslav Procházka, Miloš Maďar, Ľuboš Szigeti, Marek Tomašovič, Michal Truban, Libor Duľa, Radovan Hrádek, Daniela Švecová, Ladislav Duditš, Peter Molnár, Robert Šorl, Martin Vernarský a Zuzana Pitoňáková.
Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začne 26. marca. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi SR. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov namiesto tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie.
Vypočutím štvorice staronových kandidátov na posty ústavných sudcov pokračovalo dvojdňové rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Pred poslancami svoju víziu v piatok prezentovali Ivan Fiačan, Michal Matulník, Miloš Maďar a Peter Molnár, ktorí sa už zúčastnili aj na prvej neúspešnej februárovej voľbe.
Advokáta Ivana Fiačana navrhli Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Kandidát o sebe tvrdí, že je prívržencom otvorenosti Ústavného súdu (ÚS) SR. Odôvodnenie nálezu ÚS musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti. "Všetky rozhodnutia Ústavného súdu sa odôvodňujú, povinne zverejňujú na webovej stránke Ústavného súdu, v tomto smere zásadné problémy nevidím. V prípade verejného záujmu je žiaduce, aby sudca nemal problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie. Avšak nesmie uvádzať nové skutočnosti, musí vysvetliť podstatu svojho rozhodnutia," doplnil Fiačan k téme otvorenosti ÚS.
Advokát Milan Matulník bol nominovaný dekanom Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy Petrom Potáschom. Ešte v januári na prvom vypočutí vyhlásil, že právnikovi sa nemôže dostať väčšej cti, ako je možnosť slúžiť občanom vo funkcii sudcu ÚS SR. Podobne ako v januári, aj v piatok hovoril o tom, že ÚS by mal benefitovať z rôznosti právnických povolaní. Ústavných sudcov musia podľa jeho slov charakterizovať aktivita, činorodosť a snaha o sústavné zvyšovanie kvalifikácie.
Advokát a vysokoškolský pedagóg Miloš Maďar je nominant dekana Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michala Turošíka a Slovenskej advokátskej komory. Tento kandidát je okrem iného známy tým, že je obhajcom bývalého bosa Mikuláša Černáka. Na jeho obhajobu ho však pridelil štát ex offo. Ešte v januári počas prvého vypočutia povedal, že spoločnosť niekedy hľadí na advokátov pokriveným pohľadom, často sa na nich pozerá cez ich klientov, čo nie je správne. V piatok čelil aj otázke, za akých okolností sa vo februári ocitol v šestici kandidátov, na ktorých pôvodne mala mať koalícia dohodu. Maďar odvetil, že sa to dozvedel až z médií a podporu žiadnej politickej strany nemá. Usiluje sa o hlas každého poslanca. Kandiduje opäť, lebo má pocit, že ozajstná súťaž zatiaľ ani nebola.
Vysokoškolský pedagóg a súdny exekútor Peter Molnár je kandidátom Slovenskej komory exekútorov a dekanky Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriely Dobrovičovej. Kandidát považuje ÚS za najdôležitejší justičný orgán štátu a za poslednú baštu ochrany základných práv. Ústavný súd však má podľa Molnára možno príliš široký katalóg kompetencií. Niektoré spory by podľa neho nemusel riešiť Ústavný súd, ale všeobecné súdy.
Sudca Krajského súdu v Bratislave Vlastimil Pavlikovský považuje svoje označovanie za 'Harabinovho človeka' za nálepkovanie. Kandidáta na ústavného sudcu sa členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru pýtali na jeho nestrannosť a morálny profil pre jeho pôsobenie ako vedúceho služobného úradu na ministerstve spravodlivosti v čase, keď rezortu šéfoval Štefan Harabin.
Krajský sudca uviedol, že nebol Harabinovým nominantom ani protežantom. Podľa vlastných slov bol vo vzťahu k nemu neutrálny a nepatril k jeho názorovým oponentom. "K politike sa vyjadrovať nechcem. Nechal by som si túto otázku na vnútro súdnictva, navonok nechcem znižovať dôveryhodnosť súdnictva, nechcem dávať pochybnosti o mojej pluralite a nechcem pôsobiť, že som voči niečomu alebo niekomu zaujatý," odpovedal na otázku týkajúcu sa Harabinovho pôsobenia .
"Nemožno povedať, že by výberové konanie mohlo byť akokoľvek zmanipulované a že by som mal možnosť ovplyvniť tých ľudí," vysvetlil Pavlikovský k téme svojho postupu na krajský súd po skončení pôsobenia na ministerstve spravodlivosti.
Pavlikovský pri vypočúvaní priznal, že sa pozná s podnikateľom Ivanom Kmotríkom. Zároveň dodal, že sa s ním nerozprával o žiadnej jeho veci a ani o žiadnej jeho veci nepojednával. "Nepotrebujem nejakého silného muža, aby sa ma ujal, viem sa o seba postarať sám," povedal na margo vzťahu s Harabinom a Kmotríkom.
Sudcu Krajského súdu nominovali na kandidatúru Právnická fakulta UK v Bratislave, Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy a Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius.
Pavlikovský je jedným z piatich kandidátov, ktorí sa do voľby prihlásili prvýkrát.
O post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR majú opäť záujem aktívni aj bývalí politici. Pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR v piatok absolvovali opätovné vypočutie Edita Pfundtner a Radoslav Procházka a advokátka Zuzana Pitoňáková. Všetci traja sa zúčastnili aj neúspešnej februárovej voľby kandidátov na ústavných sudcov.
Štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Editu Pfundtner nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. "Ochrana ľudských práv je téma, s ktorou som denne v kontakte," uistila poslancov. Zdôraznila, že členkou Mostu-Híd nie je, je nominantkou tejto strany. Ešte v januári vyhlásila, že je pre ňu samozrejmé pomáhať ľuďom v poskytovaní včasnej a kvalitnej spravodlivosti. "Aj keď nemám bohatú publikačnú činnosť, verím, že do cieľa dobehnem a za svoj výkon sa nebudem musieť hanbiť. Funkciu chcem vykonávať s obrovskou dávkou ľudskosti, odvahy, s rešpektom a schopnosťou počúvať, netolerujúc vnútorné ani vonkajšie tlaky," povedala.
Advokátku a dlhoročnú externú poradkyňu ÚS Zuzanu Pitoňákovú navrhol poslanec Eduard Adamčík (Most-Híd). Už v januári označila za najdôležitejšiu vec riadne odôvodnenie rozhodnutí ústavného súdu. Vie si dokonca predstaviť debatu v médiách, kde by ústavní sudcovia mali vysvetľovať verejnosti niektoré dôležité rozhodnutia. "Moja motivácia je jednoduchá. Je to ochrana ústavnosti a základných ľudských práv a slobôd. Ak dostanem tú možnosť a stanem sa sudkyňou, predstavujem si zefektívnenie činnosti ÚS," uviedla v piatok.
Bývalého politika a odborníka na ústavné právo Radoslava Procházku navrhla Slovenská advokátska komora. Napriek tomu, že po dvoch mesiacoch kandiduje opäť, napísal nový motivačný list. Po tomto stručnom oznámení nechal Procházka poslancom priestor na otázky. Ešte v januári povedal, že sa cíti plne spôsobilý a pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti. A že za poznanie, že jeho úlohou nie je vedenie politickej strany, zaplatil veľmi vysokú cenu. "Moja integrita ako ústavného právnika sa opiera o dve nohy. Vždy, keď tu bol spor o ochranu základných práv a slobôd, nikdy som nebol ticho a nikdy som tieto svoje postoje neprispôsoboval momentálnym náladám či politickému vkusu. Vždy som si povedal svoje. Fakt, kto je pri moci, dôvodom na zmenu mojich ústavnoprávnych a ľudskoprávnych postojov nikdy nebol. Tu zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám," deklaroval Procházka.
Záujem o post kandidáta na ústavného sudcu majú podobne ako v januári aj Peter Straka, Ľuboš Szigeti a Robert Šorl. Aj táto trojica uchádzačov si musela zopakovať vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR.
Krajského sudcu z Prešova Petra Straku navrhla dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská. Straka sa pri svojej januárovej prezentácii venoval najmä téme ochrany spotrebiteľa. Sám sa označuje ako zástanca posilnenia práv občanov. "Pre nastupujúcu generáciu na ústavnom súde je dôležité, aby osobitne bdela nad občianskym zákonníkom, aby sa ustrážili veci v prospech princípov súkromného práva, ochrany slabšieho," apeloval. Opätovne sa rozhodol kandidovať preto, lebo "výzva na obsadenie ústavného súdu nebola ukončená a v mojom živote nenastala taká udalosť, ktorá by prerušila môj záujem o tento post".
Predseda Okresného súdu v Galante Ľuboš Szigeti je nominantom Slovenskej komory exekútorov. Tvrdí o sebe, že sa počas 30-ročnej praxe nikdy nedostal do situácie, že by sa ho v jeho činnosti niekto pokúšal ovplyvniť. "Ako predseda súdu som v živote nešiel za nikým, aby som intervenoval, ako má rozhodnúť," deklaroval Szigeti.
Šéf Okresného súdu v Prievidzi Robert Šorl je kandidát piatich členov Súdnej rady SR, dekanky Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrey Olšovskej a Slovenskej advokátskej komory. Jeho motivácia vychádza jednak z toho, že bol navrhnutý a z presvedčenia, že by túto funkciu mohol zvládnuť. Šorl sa okrem iného pochválil zrýchlením práce na svojom súde a poklesom počtu nevybavených vecí.
Vypočúvanie 29 kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR sa skončilo. Parlamentný ústavnoprávny výbor má ešte hlasovať o tom, či kandidátov odporučí Národnej rade SR na voľbu. Poslednými tromi vypočutými kandidátmi boli predsedníčka Najvyššieho súdu (NS) SR Daniela Švecová, predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Michal Truban a externý poradca na ÚS SR Martin Vernarský.
Švecová v opakovanom vypočúvaní videla príležitosť, aby svoje predchádzajúce vyjadrenia doplnila. Členov výboru zaujímal jej názor na opätovné zavedenie práva na odpoveď pre politikov. "Keď sa niekto cíti byť urazený správami, ktoré sú v médiách, mal by mať možnosť to využiť, nevynímajúc politikov," priblížila. Ku konkrétnym zneniam novely tlačového zákona sa vyjadriť nechcela, pretože podľa nej môže byť predmetom rozhodovania ústavného súdu.
Predsedníčka NS tiež mala zhodnotiť nález ÚS, že plošné previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom sú protiústavné. Previerky sudcov by podľa nej mali ostať zachované, zmeniť by sa mal ich spôsob. Švecovú navrhli rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský, predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková, dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská, Notárska komora, Slovenská advokátska komora, ako aj dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda.
Trubana na post ústavného sudcu nominovali šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová a Slovenská advokátska komora. Tvrdí, že je ťažké stanoviť mantinely, do akej miery by mal ústavný súd zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Truban doplnil, že je zástancom toho, aby došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe na ústavnom súde, pretože podľa neho dochádza k nejednotnému rozhodovaniu v rovnakých otázkach.
Vernarský si myslí, že mesiac a pár dní, počas ktorých je ÚS nefunkčný, je ešte udržateľný, no rozsah nevybavenej agendy bude narastať. Noví ústavní sudcovia budú podľa neho vystavení tlaku, aby sa čo najskôr vyrovnali s podaniami. Externého poradcu ústavného súdu nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Každý uchádzač má na predstavenie svojej činnosti 15 minút, desať minút bude odpovedať na každý blok spravidla troch otázok. Tie mu môžu klásť poslanci, ako aj zástupcovia prezidenta SR.
V piatok sa predstaví jeden nový kandidát o post ústavného sudcu Vlastimil Pavlikovský. Nominovali ho Právnická fakulta UK v Bratislave, Paneurópska vysoká škola a Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius. Ďalší kandidáti už boli vypočúvaní v januári. Sú to Ivan Fiačan, Michal Matulník, Miloš Maďar, Peter Molnár, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Michal Truban a Martin Vernarský.
Do voľby je celkovo prihlásených 29 uchádzačov, väčšina z nich kandiduje opäť. Pri prvej voľbe parlament nezvolil žiadneho kandidáta.
Kandidátmi na sudcov Ústavného súdu SR sú Pavol Boroň, Martin Javorček, Michal Matulník, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Peter Straka, Anton Dulak, Eva Kováčechová, Katarína Čechová, Rastislav Kaššák, Peter Melicher, Stanislav Irsák, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Štefan Kseňák, Pavol Malich, Radoslav Procházka, Miloš Maďar, Ľuboš Szigeti, Marek Tomašovič, Michal Truban, Libor Duľa, Radovan Hrádek, Daniela Švecová, Ladislav Duditš, Peter Molnár, Robert Šorl, Martin Vernarský a Zuzana Pitoňáková.
Voľba kandidátov sa uskutoční na schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začne 26. marca. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi SR. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov namiesto tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie.
Vypočutie si zopakovali I. Fiačan, M. Matulník, M. Maďar a P. Molnár
Vypočutím štvorice staronových kandidátov na posty ústavných sudcov pokračovalo dvojdňové rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Pred poslancami svoju víziu v piatok prezentovali Ivan Fiačan, Michal Matulník, Miloš Maďar a Peter Molnár, ktorí sa už zúčastnili aj na prvej neúspešnej februárovej voľbe.
Advokáta Ivana Fiačana navrhli Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Kandidát o sebe tvrdí, že je prívržencom otvorenosti Ústavného súdu (ÚS) SR. Odôvodnenie nálezu ÚS musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti. "Všetky rozhodnutia Ústavného súdu sa odôvodňujú, povinne zverejňujú na webovej stránke Ústavného súdu, v tomto smere zásadné problémy nevidím. V prípade verejného záujmu je žiaduce, aby sudca nemal problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie. Avšak nesmie uvádzať nové skutočnosti, musí vysvetliť podstatu svojho rozhodnutia," doplnil Fiačan k téme otvorenosti ÚS.
Advokát Milan Matulník bol nominovaný dekanom Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy Petrom Potáschom. Ešte v januári na prvom vypočutí vyhlásil, že právnikovi sa nemôže dostať väčšej cti, ako je možnosť slúžiť občanom vo funkcii sudcu ÚS SR. Podobne ako v januári, aj v piatok hovoril o tom, že ÚS by mal benefitovať z rôznosti právnických povolaní. Ústavných sudcov musia podľa jeho slov charakterizovať aktivita, činorodosť a snaha o sústavné zvyšovanie kvalifikácie.
Advokát a vysokoškolský pedagóg Miloš Maďar je nominant dekana Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michala Turošíka a Slovenskej advokátskej komory. Tento kandidát je okrem iného známy tým, že je obhajcom bývalého bosa Mikuláša Černáka. Na jeho obhajobu ho však pridelil štát ex offo. Ešte v januári počas prvého vypočutia povedal, že spoločnosť niekedy hľadí na advokátov pokriveným pohľadom, často sa na nich pozerá cez ich klientov, čo nie je správne. V piatok čelil aj otázke, za akých okolností sa vo februári ocitol v šestici kandidátov, na ktorých pôvodne mala mať koalícia dohodu. Maďar odvetil, že sa to dozvedel až z médií a podporu žiadnej politickej strany nemá. Usiluje sa o hlas každého poslanca. Kandiduje opäť, lebo má pocit, že ozajstná súťaž zatiaľ ani nebola.
Vysokoškolský pedagóg a súdny exekútor Peter Molnár je kandidátom Slovenskej komory exekútorov a dekanky Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriely Dobrovičovej. Kandidát považuje ÚS za najdôležitejší justičný orgán štátu a za poslednú baštu ochrany základných práv. Ústavný súd však má podľa Molnára možno príliš široký katalóg kompetencií. Niektoré spory by podľa neho nemusel riešiť Ústavný súd, ale všeobecné súdy.
V. Pavlikovský: Nebol som Harabinovým nominantom ani protežantom
Sudca Krajského súdu v Bratislave Vlastimil Pavlikovský považuje svoje označovanie za 'Harabinovho človeka' za nálepkovanie. Kandidáta na ústavného sudcu sa členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru pýtali na jeho nestrannosť a morálny profil pre jeho pôsobenie ako vedúceho služobného úradu na ministerstve spravodlivosti v čase, keď rezortu šéfoval Štefan Harabin.
Krajský sudca uviedol, že nebol Harabinovým nominantom ani protežantom. Podľa vlastných slov bol vo vzťahu k nemu neutrálny a nepatril k jeho názorovým oponentom. "K politike sa vyjadrovať nechcem. Nechal by som si túto otázku na vnútro súdnictva, navonok nechcem znižovať dôveryhodnosť súdnictva, nechcem dávať pochybnosti o mojej pluralite a nechcem pôsobiť, že som voči niečomu alebo niekomu zaujatý," odpovedal na otázku týkajúcu sa Harabinovho pôsobenia .
"Nemožno povedať, že by výberové konanie mohlo byť akokoľvek zmanipulované a že by som mal možnosť ovplyvniť tých ľudí," vysvetlil Pavlikovský k téme svojho postupu na krajský súd po skončení pôsobenia na ministerstve spravodlivosti.
Pavlikovský pri vypočúvaní priznal, že sa pozná s podnikateľom Ivanom Kmotríkom. Zároveň dodal, že sa s ním nerozprával o žiadnej jeho veci a ani o žiadnej jeho veci nepojednával. "Nepotrebujem nejakého silného muža, aby sa ma ujal, viem sa o seba postarať sám," povedal na margo vzťahu s Harabinom a Kmotríkom.
Sudcu Krajského súdu nominovali na kandidatúru Právnická fakulta UK v Bratislave, Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy a Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius.
Pavlikovský je jedným z piatich kandidátov, ktorí sa do voľby prihlásili prvýkrát.
Opakovaným vypočutím prešli aktívna politička aj bývalý politik
O post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR majú opäť záujem aktívni aj bývalí politici. Pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR v piatok absolvovali opätovné vypočutie Edita Pfundtner a Radoslav Procházka a advokátka Zuzana Pitoňáková. Všetci traja sa zúčastnili aj neúspešnej februárovej voľby kandidátov na ústavných sudcov.
Štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Editu Pfundtner nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. "Ochrana ľudských práv je téma, s ktorou som denne v kontakte," uistila poslancov. Zdôraznila, že členkou Mostu-Híd nie je, je nominantkou tejto strany. Ešte v januári vyhlásila, že je pre ňu samozrejmé pomáhať ľuďom v poskytovaní včasnej a kvalitnej spravodlivosti. "Aj keď nemám bohatú publikačnú činnosť, verím, že do cieľa dobehnem a za svoj výkon sa nebudem musieť hanbiť. Funkciu chcem vykonávať s obrovskou dávkou ľudskosti, odvahy, s rešpektom a schopnosťou počúvať, netolerujúc vnútorné ani vonkajšie tlaky," povedala.
Advokátku a dlhoročnú externú poradkyňu ÚS Zuzanu Pitoňákovú navrhol poslanec Eduard Adamčík (Most-Híd). Už v januári označila za najdôležitejšiu vec riadne odôvodnenie rozhodnutí ústavného súdu. Vie si dokonca predstaviť debatu v médiách, kde by ústavní sudcovia mali vysvetľovať verejnosti niektoré dôležité rozhodnutia. "Moja motivácia je jednoduchá. Je to ochrana ústavnosti a základných ľudských práv a slobôd. Ak dostanem tú možnosť a stanem sa sudkyňou, predstavujem si zefektívnenie činnosti ÚS," uviedla v piatok.
Bývalého politika a odborníka na ústavné právo Radoslava Procházku navrhla Slovenská advokátska komora. Napriek tomu, že po dvoch mesiacoch kandiduje opäť, napísal nový motivačný list. Po tomto stručnom oznámení nechal Procházka poslancom priestor na otázky. Ešte v januári povedal, že sa cíti plne spôsobilý a pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti. A že za poznanie, že jeho úlohou nie je vedenie politickej strany, zaplatil veľmi vysokú cenu. "Moja integrita ako ústavného právnika sa opiera o dve nohy. Vždy, keď tu bol spor o ochranu základných práv a slobôd, nikdy som nebol ticho a nikdy som tieto svoje postoje neprispôsoboval momentálnym náladám či politickému vkusu. Vždy som si povedal svoje. Fakt, kto je pri moci, dôvodom na zmenu mojich ústavnoprávnych a ľudskoprávnych postojov nikdy nebol. Tu zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám," deklaroval Procházka.
O post na ÚS sa opäť uchádzajú aj P. Straka, Ľ. Szigeti a R. Šorl
Záujem o post kandidáta na ústavného sudcu majú podobne ako v januári aj Peter Straka, Ľuboš Szigeti a Robert Šorl. Aj táto trojica uchádzačov si musela zopakovať vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR.
Krajského sudcu z Prešova Petra Straku navrhla dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská. Straka sa pri svojej januárovej prezentácii venoval najmä téme ochrany spotrebiteľa. Sám sa označuje ako zástanca posilnenia práv občanov. "Pre nastupujúcu generáciu na ústavnom súde je dôležité, aby osobitne bdela nad občianskym zákonníkom, aby sa ustrážili veci v prospech princípov súkromného práva, ochrany slabšieho," apeloval. Opätovne sa rozhodol kandidovať preto, lebo "výzva na obsadenie ústavného súdu nebola ukončená a v mojom živote nenastala taká udalosť, ktorá by prerušila môj záujem o tento post".
Predseda Okresného súdu v Galante Ľuboš Szigeti je nominantom Slovenskej komory exekútorov. Tvrdí o sebe, že sa počas 30-ročnej praxe nikdy nedostal do situácie, že by sa ho v jeho činnosti niekto pokúšal ovplyvniť. "Ako predseda súdu som v živote nešiel za nikým, aby som intervenoval, ako má rozhodnúť," deklaroval Szigeti.
Šéf Okresného súdu v Prievidzi Robert Šorl je kandidát piatich členov Súdnej rady SR, dekanky Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrey Olšovskej a Slovenskej advokátskej komory. Jeho motivácia vychádza jednak z toho, že bol navrhnutý a z presvedčenia, že by túto funkciu mohol zvládnuť. Šorl sa okrem iného pochválil zrýchlením práce na svojom súde a poklesom počtu nevybavených vecí.
Výbor vypočul aj zvyšných troch kandidátov
Vypočúvanie 29 kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR sa skončilo. Parlamentný ústavnoprávny výbor má ešte hlasovať o tom, či kandidátov odporučí Národnej rade SR na voľbu. Poslednými tromi vypočutými kandidátmi boli predsedníčka Najvyššieho súdu (NS) SR Daniela Švecová, predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Michal Truban a externý poradca na ÚS SR Martin Vernarský.
Švecová v opakovanom vypočúvaní videla príležitosť, aby svoje predchádzajúce vyjadrenia doplnila. Členov výboru zaujímal jej názor na opätovné zavedenie práva na odpoveď pre politikov. "Keď sa niekto cíti byť urazený správami, ktoré sú v médiách, mal by mať možnosť to využiť, nevynímajúc politikov," priblížila. Ku konkrétnym zneniam novely tlačového zákona sa vyjadriť nechcela, pretože podľa nej môže byť predmetom rozhodovania ústavného súdu.
Predsedníčka NS tiež mala zhodnotiť nález ÚS, že plošné previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom sú protiústavné. Previerky sudcov by podľa nej mali ostať zachované, zmeniť by sa mal ich spôsob. Švecovú navrhli rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský, predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková, dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská, Notárska komora, Slovenská advokátska komora, ako aj dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda.
Trubana na post ústavného sudcu nominovali šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová a Slovenská advokátska komora. Tvrdí, že je ťažké stanoviť mantinely, do akej miery by mal ústavný súd zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Truban doplnil, že je zástancom toho, aby došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe na ústavnom súde, pretože podľa neho dochádza k nejednotnému rozhodovaniu v rovnakých otázkach.
Vernarský si myslí, že mesiac a pár dní, počas ktorých je ÚS nefunkčný, je ešte udržateľný, no rozsah nevybavenej agendy bude narastať. Noví ústavní sudcovia budú podľa neho vystavení tlaku, aby sa čo najskôr vyrovnali s podaniami. Externého poradcu ústavného súdu nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.