Na archívnej snímke obvinený Tibor Polgári počas súdneho procesu.Foto: TASR/Archív Vladimír Benko
Aktér leopoldovského masakru z deväťdesiatych rokov Tibor Polgári je slovenským väzňom, ktorý je najdlhšie nepretržite za mrežami. Keď ho zavreli, bol tu komunizmus, nikto nepoznal mobil ani internet.
Bratislava 21. októbra (TASR) - Hlavný aktér leopoldovského masakra piatich dozorcov z roku 1991 Tibor Polgári je slovenským väzňom, ktorý je nepretržite najdlhšie za mrežami.
Polgári je vo väzení od marca 1984, keď ešte pred spomínaným masakrom v Leopoldove bol odsúdený za lúpež a vydieranie na deväťročný trest a následne za pokus o útek a vraždu dozorcov v roku 1993 na doživotie. O podmienečné prepustenie by mohol požiadať až v roku 2018, čo znamená po 36 rokoch strávených nepretržite za mrežami.
Leopoldovská väznica, archívna snímka. Tragédiou je poznamenaný pokus o útek väzňov, ktorí zabili piatich strážnikov obzvlášť brutálnym spôsobom v novembri 1991. Zrekonštruovanou časťou väznice je tzv. Hrad, časť, ktorá bola pri vzbure väzňov vypálená (na snímke). Foto: TASR/Henrich Mišovič
Druhý v poradí je Botoš
Druhým slovenským väzňom, ktorý je nepretržite najdlhšie za mrežami, je Bartolomej Botoš, rovnako účastník úteku a masakry dozorcov v leopoldovskom väzení. Botoš je vo väzení nepretržite od júla 1986, keď pred masakrom bol odsúdený za krádež na tri roky, za lúpež na desať rokov a na štyri mesiace zase za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Napokon od novembra 1999 je odsúdený na 18-ročný trest odňatia slobody za vraždu. Trest by mu mal skončiť v novembri 2017. Odsúdený Botoš je aktuálne umiestnený v strednom stupni stráženia a odsúdený Polgári v maximálnom stupni stráženia v oddiele doživotných trestov.
Obaja majú všetky základné práva, ktoré majú odsudení, mimo iného aj v obmedzenom čase sledovať televíziu. "Základné práva odsúdených, napríklad na ubytovanie, spánok, stravovanie, a ostatné práva odsúdených, napríklad nákupy, vychádzky, návštevy, prijímanie balíkov, telefonovanie, sú rovnaké vo všetkých stupňoch stráženia, rozdielny je len spôsob zabezpečenia a uplatňovania týchto práv, regulácia a kontrola pohybu a činnosti odsúdených. Platí zásada, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení," objasnil dnes TASR riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa podplukovník Adrián Baláž.
Aktuálne sa v slovenských väzeniach nachádza 10.169 obvinených a odsúdených. Z nich je na doživotný trest odňatia slobody odsúdených 41 osôb. Viac ako 1200 je odsúdených za obzvlášť závažný zločin.
Pietnou spomienkou si 23. novembra 2006 v Leopoldove pracovníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), rodinní príslušníci i kolegovia uctili pamiatku piatich príslušníkov vtedajšieho Zboru nápravnej výchovy SR, ktorí pred 15 rokmi zomreli pri výkone svojho povolania. Brutálne ich zavraždila skupina siedmich odsúdených, ktorá sa 23. novembra 1991 pokúsila o útek z leopoldovskej väznice. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Leopoldovský masaker
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Polgári (30) za spomínané lúpežné prepadnutie odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.
Útek z väznice
Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii pochytali. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2010.
Archívna snímka. Po 17 rokoch strávených za mrežami opustil v utorok 23. júna 2009 brány ružomberského väzenia Václav Fedák ako prvý zo šiestich žijúcich odsúdených väzňov, ktorí si odpykávajú trest za krvavý masaker piatich dozorcov a útek z Leopoldova. Následne v roku 2011 by mali prepustiť ďalšieho zo vzbúrencov Vladimíra Dudu. Na snímke Václav Fedák. Foto: TASR/Jozef Ďurník
Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Veľká vzbura v tomto najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.
Kleinmann: Ľudský život je najvyššia hodnota
Bratislava 21. októbra (Teraz.sk) - Za 25 rokov od pádu bývalého režimu sa nevybudovala koncepcia nato, aby pripravila takého, človeka ako je odsúdený Tibor Polgári, na prepustenie z väzenia, uviedol pre Teraz.sk psychológ Karol Kleinmann.
Podľa jeho názoru by mal byť takýto väzeň rok-dva roky pred blížiacim sa prepustením v osobitnom režime. "Mal by podľa mňa postupne prejsť z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavov so stredným stupňom až napokon s minimálnym stupňom stráženia. Malo by sa skúmať jeho správanie. Povolil by som mu viacej návštev, tak ako je to v prvej skupine. Malo by sa zisťovať, či má po opustení väzenia vôbec kam ísť, či je teda vôbec celkovo schopný socializovať sa. Mal by mať postupne väčší prístup k televízii a k internetu. Pokiaľ by zlyhal je viac ako isté, že sa vráti do väzenia naspäť, keď spácha ďalší zločin." zdôraznil psychológ Kleinmann.
Prípad Polgáriho a spol., podľa neho má aj ďalšiu rovinu. Spoločnosť po roku 1989 nevedela posúdiť, či 20 rokov, alebo doživotie je dostačujúci trest za vraždu. Tá skúsenosť ukázala, že Trestný zákon je v tomto nevyvážený. "Sú príliš nízke tresty za vraždu v porovnaní s trestami napríklad za hospodársku trestnú činnosť. Trest má byť spravodlivý, veď napokon ľudský život je najvyššia hodnota," zdôraznil Kleinmann.
