Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodnutie R. Sulíka je legitímne, ale neférové k možným protikandidátom. Slovník niektorých poslancov by slušnejšia krčma nezniesla a 40 návrhov SaS je splnený sľub, povedal v TABLET.TV M. Poliačik.
Autor Teraz.sk
Bratislava 19. mája (Teraz.sk) - Výsledky a história všetkých liberálnych projektov na tomto území ukazujú, že Sloboda a solidarita (SaS) je najliberálnejšia strana, aká je na Slovensku možná. V diskusii na TABLET.TV to povedal poslanec SaS Martin Poliačik.
Ak by strana nezahŕňala ekonomické aj humanisticky orientované krídlo, nemá podľa Poliačika šancu dosiahnuť na Slovensku dobrý volebný výsledok.
Na druhej strane, politika SaS podľa neho stále zodpovedá skôr profilácii menšej, výraznej reformnej strany, pričom situácia sa zmenila a sulíkovci sú druhým najsilnejším politickým subjektom v parlamente. Tomu by mala zodpovedať aj komunikácia strany. „Nemali by sme poľavovať vo veciach ako je boj proti korupcii, stransparentňovanie verejnej správy. Ale keď sa vyjadrujeme k otázkam, ktoré už súvisia aj s pozíciou Slovenska v Európskej únii, NATO, alebo v globálnom kontexte, štátnicky rozmer by mal byť oveľa výraznejší ako doteraz,“ povedal Poliačik.
Nemyslí si však, že problémom sú vyhranené názory Richrada Sulíka na problém migrácie alebo Európskej únie, ktoré často prezentuje v nemeckých televíziách. „Hoci s ním v mnohých veciach nesúhlasím, je legitímnym hlasom v tej diskusii. A nemyslím si, že prekračuje medze akceptovateľných formulácií. Je pravda, že situácia v Európe častokrát nabáda k tomu, že sa človek rozhorčí,“ povedal Poliačik.
Poliačik nesúhlasí s rozhodnutím Richarda Sulíka vypísať kongres s novou voľbou predsedu strany na ďalšie štyri roky už na 11. júna. Pôvodne totiž mal byť až o rok a mal nasledovať po programovej konferencii. V tomto termíne už na programovú konferenciu nadväzovať nebude a čas na prípravu prípadných protikandidátov Richarda Sulíka sa skrátil z roka na necelý mesiac.
„Ja to čítam tak, že skúsenosť z veľmi dlhej a bolestivej diskusie, ktorá predchádzala voľbe predsedu vtedy, keď sa rozhodovalo medzi Richardom Sulíkom a Jozefom Kollárom, je natoľko silná, že sa pán Sulík rozhodol neriskovať znovu tak dlhé obdobie pretriasania vnútorných záležitostí strany na verejnosti a skrátiť ten čas na minimum,“ poznamenal Poliačik. „Aj keď to hodnotím ako nesprávne opatrenie, neférové voči akémukoľvek prípadnému protikandidátovi, považujem ho za legitímne,“ dodal s tým, že vypísanie kongresu je v súlade so stanovami SaS.
Za vyhlásením Jozefa Mihála o tom, že zvažuje kandidatúru na predsedu Poliačik nevidí signál trieštenia v SaS, ale len reakciu na staršie vyjadrenia Richrada Sulíka. „Keď si pozriete vyhlásenia predsedu Sulíka z predchádzajúcich rokov, viac krát povedal, že po roku 2017 už predsedom nechce byť. Že by to veľmi rád mierovou cestou predal niekomu inému,“ upozornil. Mihál svoje vyhlásenie uviedol ešte v čase, keď sa kongres s voľbou predsedu očakával na budúci rok a podľa viacerých médií by ho mal v dohľadnom čase korigovať.
Poliačik sa v diskusii vyjadril aj k úrovni poslaneckej diskusie. Kritizovalo ju už viacero koaličných politikov, aj prezident Andrej Kiska. Terčom expresívnych vyjadrení niektorých opozičných poslancov sa však nestáva len koalícia, ale aj liberálne orientovaný Poliačik. „Ja ich vnímam ako niečo, čo do verejného života vôbec nepatrí, mnohí kolegovia sa vyjadrujú spôsobom, ktorý urazí aj slušnejšiu krčmu. Ale to neznamená, že by som očakával názorovú jednotu len preto, že sme spolu v opozícii,“ reaguje Poliačik.
„Rozdiely na strane opozície budú stále častejšie. Môžu tam byť najrôznejšie prúdy, silná etablovaná strana ako je dnes SaS, ale aj rôzne politické patvary ako je Sme rodina, ale aj extrémisti ako strana pána Kotlebu,“ dodáva s tým, že parlament sa výrazne obmenil a je v ňom viac ako polovica, konkrétne 77, nových poslancov.
„V parlamente vždy boli vulgárni poslanci, poslanci, ktorým veľmi záležalo, aby boli na obraze. Poslanci, o ktorých sa eufemisticky hovorí, že si nedávajú servítku pred ústa, častokrát iba majú sprosté reči. Prejavy na okraji akceptovateľného komunikačného spektra boli v parlamente aj predtým,“ povedal. „Čo sa zmenilo, je jednoznačne vstup radikálov. Naposledy sme mali takto radikálnu stranu v parlamente, keď tam bolo KSS. Myslím si, že iniciatíva Stop fašizmu na to veľmi dobre zareagovala. A že sa našla relevantná skupina poslancov, ktorí povedali, že toto už je za čiarou a s týmto druhom politiky nebudú komunikovať,“ uviedol Poliačik.
Na otázku, prečo opozičná SaS predložila do parlamentu 40 legislatívnych zmien bez toho, aby pre ne vyrokovala šancu na schválenie, odpovedal, že ide o splnený sľub. „My sme po celý čas kampane komunikovali, že ak sa dostaneme do parlamentu, bez ohľadu na to, či sa dostaneme do vlády, predložíme týchto 40 návrhov,“ uviedol.
Na otázku, či očakáva, že koaliční poslanci podporia takúto masu opozičných návrhov, odpovedal negatívne. „To si predstaviť neviem, aj keď by ma to veľmi príjemne prekvapilo. Skôr očakávam taký proces, že sa v prvom čítaní oddelí, aj na základe ideologického, aj pragmatického videnia, čo je pre koalíciu akceptovateľné. Veci sa poposúvajú druhého čítania a tam je priestor pre rokovanie,“ poznamenal. Aj keby napokon nebol schválený ani jeden návrh, vždy je šanca, že niektorý z nápadov neskôr koalícia zaradí do vlastného legislatívneho návrhu a tým mu dá šancu na realizáciu.
Ak by strana nezahŕňala ekonomické aj humanisticky orientované krídlo, nemá podľa Poliačika šancu dosiahnuť na Slovensku dobrý volebný výsledok.
Na druhej strane, politika SaS podľa neho stále zodpovedá skôr profilácii menšej, výraznej reformnej strany, pričom situácia sa zmenila a sulíkovci sú druhým najsilnejším politickým subjektom v parlamente. Tomu by mala zodpovedať aj komunikácia strany. „Nemali by sme poľavovať vo veciach ako je boj proti korupcii, stransparentňovanie verejnej správy. Ale keď sa vyjadrujeme k otázkam, ktoré už súvisia aj s pozíciou Slovenska v Európskej únii, NATO, alebo v globálnom kontexte, štátnicky rozmer by mal byť oveľa výraznejší ako doteraz,“ povedal Poliačik.
Nemyslí si však, že problémom sú vyhranené názory Richrada Sulíka na problém migrácie alebo Európskej únie, ktoré často prezentuje v nemeckých televíziách. „Hoci s ním v mnohých veciach nesúhlasím, je legitímnym hlasom v tej diskusii. A nemyslím si, že prekračuje medze akceptovateľných formulácií. Je pravda, že situácia v Európe častokrát nabáda k tomu, že sa človek rozhorčí,“ povedal Poliačik.
Poliačik nesúhlasí s rozhodnutím Richarda Sulíka vypísať kongres s novou voľbou predsedu strany na ďalšie štyri roky už na 11. júna. Pôvodne totiž mal byť až o rok a mal nasledovať po programovej konferencii. V tomto termíne už na programovú konferenciu nadväzovať nebude a čas na prípravu prípadných protikandidátov Richarda Sulíka sa skrátil z roka na necelý mesiac.
„Ja to čítam tak, že skúsenosť z veľmi dlhej a bolestivej diskusie, ktorá predchádzala voľbe predsedu vtedy, keď sa rozhodovalo medzi Richardom Sulíkom a Jozefom Kollárom, je natoľko silná, že sa pán Sulík rozhodol neriskovať znovu tak dlhé obdobie pretriasania vnútorných záležitostí strany na verejnosti a skrátiť ten čas na minimum,“ poznamenal Poliačik. „Aj keď to hodnotím ako nesprávne opatrenie, neférové voči akémukoľvek prípadnému protikandidátovi, považujem ho za legitímne,“ dodal s tým, že vypísanie kongresu je v súlade so stanovami SaS.
Za vyhlásením Jozefa Mihála o tom, že zvažuje kandidatúru na predsedu Poliačik nevidí signál trieštenia v SaS, ale len reakciu na staršie vyjadrenia Richrada Sulíka. „Keď si pozriete vyhlásenia predsedu Sulíka z predchádzajúcich rokov, viac krát povedal, že po roku 2017 už predsedom nechce byť. Že by to veľmi rád mierovou cestou predal niekomu inému,“ upozornil. Mihál svoje vyhlásenie uviedol ešte v čase, keď sa kongres s voľbou predsedu očakával na budúci rok a podľa viacerých médií by ho mal v dohľadnom čase korigovať.
Prečítajte si aj: J. Mihál by napokon nemal kandidovať na predsedu SaS
Horšie ako v krčme
Poliačik sa v diskusii vyjadril aj k úrovni poslaneckej diskusie. Kritizovalo ju už viacero koaličných politikov, aj prezident Andrej Kiska. Terčom expresívnych vyjadrení niektorých opozičných poslancov sa však nestáva len koalícia, ale aj liberálne orientovaný Poliačik. „Ja ich vnímam ako niečo, čo do verejného života vôbec nepatrí, mnohí kolegovia sa vyjadrujú spôsobom, ktorý urazí aj slušnejšiu krčmu. Ale to neznamená, že by som očakával názorovú jednotu len preto, že sme spolu v opozícii,“ reaguje Poliačik.
„Rozdiely na strane opozície budú stále častejšie. Môžu tam byť najrôznejšie prúdy, silná etablovaná strana ako je dnes SaS, ale aj rôzne politické patvary ako je Sme rodina, ale aj extrémisti ako strana pána Kotlebu,“ dodáva s tým, že parlament sa výrazne obmenil a je v ňom viac ako polovica, konkrétne 77, nových poslancov.
„V parlamente vždy boli vulgárni poslanci, poslanci, ktorým veľmi záležalo, aby boli na obraze. Poslanci, o ktorých sa eufemisticky hovorí, že si nedávajú servítku pred ústa, častokrát iba majú sprosté reči. Prejavy na okraji akceptovateľného komunikačného spektra boli v parlamente aj predtým,“ povedal. „Čo sa zmenilo, je jednoznačne vstup radikálov. Naposledy sme mali takto radikálnu stranu v parlamente, keď tam bolo KSS. Myslím si, že iniciatíva Stop fašizmu na to veľmi dobre zareagovala. A že sa našla relevantná skupina poslancov, ktorí povedali, že toto už je za čiarou a s týmto druhom politiky nebudú komunikovať,“ uviedol Poliačik.
Štyridsať návrhov
Na otázku, prečo opozičná SaS predložila do parlamentu 40 legislatívnych zmien bez toho, aby pre ne vyrokovala šancu na schválenie, odpovedal, že ide o splnený sľub. „My sme po celý čas kampane komunikovali, že ak sa dostaneme do parlamentu, bez ohľadu na to, či sa dostaneme do vlády, predložíme týchto 40 návrhov,“ uviedol.
Na otázku, či očakáva, že koaliční poslanci podporia takúto masu opozičných návrhov, odpovedal negatívne. „To si predstaviť neviem, aj keď by ma to veľmi príjemne prekvapilo. Skôr očakávam taký proces, že sa v prvom čítaní oddelí, aj na základe ideologického, aj pragmatického videnia, čo je pre koalíciu akceptovateľné. Veci sa poposúvajú druhého čítania a tam je priestor pre rokovanie,“ poznamenal. Aj keby napokon nebol schválený ani jeden návrh, vždy je šanca, že niektorý z nápadov neskôr koalícia zaradí do vlastného legislatívneho návrhu a tým mu dá šancu na realizáciu.
