Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa predkladateľov návrh prispeje k zefektívneniu činnosti trestných orgánov a súdov aj k ochrane práv a zákonom chránených záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Orgány činné v trestnom konaní a súdy zrejme nebudú musieť vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa. Týkať sa to má aj anonymných trestných oznámení. Navrhujú to koaliční poslanci zo Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd v novele Trestného poriadku, ktorú plénum posunulo do druhého čítania.
Toto opatrenie podľa predkladateľov prispeje k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov aj k ochrane práv a zákonom chránených záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami.
Poslanci pripomínajú, že prokurátor je v súčasnosti povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ak zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie neustanovujú inak.
"Účelom tejto novely Trestného poriadku je posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach," dopĺňajú koaliční poslanci. Prijatím zmeny sa podľa poslancov eliminuje "zbytočná zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní". Poslanci navrhujú, aby novela bola účinná od januára 2019.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) návrh nepovažuje za užitočný ani zmysluplný. Stále podľa nej musí platiť, že policajt začne trestné stíhanie aj v prípade, ak sa dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho začatie, aj inak ako z trestného oznámenia. Nemyslí si, že by teda anonymné podnety mohli ignorovať. Novela podľa Žitňanskej môže pre nich priniesť neistotu, kedy sa podaním zaoberať a kedy nie.
Policajné prezídium uviedlo, že oznámenia, ktoré sú anonymné, zvyšujú záťaž orgánov činných v trestnom konaní. Je to spojené s množstvom úkonov, ktoré by sa nemuseli vykonávať, ak by boli podané zákonom upraveným spôsobom. Prezídium tiež hovorí, že ak by Trestný poriadok anonymné podanie neumožňoval, polícia by sa i tak všetkými anonymnými podaniami zaoberala, ako sa nimi zaoberá aj v súčasnosti.
Toto opatrenie podľa predkladateľov prispeje k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov aj k ochrane práv a zákonom chránených záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami.
Poslanci pripomínajú, že prokurátor je v súčasnosti povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ak zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie neustanovujú inak.
"Účelom tejto novely Trestného poriadku je posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach," dopĺňajú koaliční poslanci. Prijatím zmeny sa podľa poslancov eliminuje "zbytočná zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní". Poslanci navrhujú, aby novela bola účinná od januára 2019.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) návrh nepovažuje za užitočný ani zmysluplný. Stále podľa nej musí platiť, že policajt začne trestné stíhanie aj v prípade, ak sa dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho začatie, aj inak ako z trestného oznámenia. Nemyslí si, že by teda anonymné podnety mohli ignorovať. Novela podľa Žitňanskej môže pre nich priniesť neistotu, kedy sa podaním zaoberať a kedy nie.
Policajné prezídium uviedlo, že oznámenia, ktoré sú anonymné, zvyšujú záťaž orgánov činných v trestnom konaní. Je to spojené s množstvom úkonov, ktoré by sa nemuseli vykonávať, ak by boli podané zákonom upraveným spôsobom. Prezídium tiež hovorí, že ak by Trestný poriadok anonymné podanie neumožňoval, polícia by sa i tak všetkými anonymnými podaniami zaoberala, ako sa nimi zaoberá aj v súčasnosti.
