Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ich vlastnosti, ako pracovitosť, húževnatosť či schopnosť rýchlo sa adaptovať na nové prostredie, robia Slovensku veľmi dobré meno, uviedol šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. júla (TASR) - Na dôležitosti pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí sa zhodli viaceré politické strany, jeho význam podčiarkli hnutie OĽANO, Sme rodina a strana Za ľudí, ale aj mimoparlamentná strana Hlas-SD. Poukázali na potrebu udržiavania väzieb, ale aj podpory udržiavania ich národnej kultúry, materinského jazyka, tradícií a podobne.
"Boli to práve naši krajania, ktorí sa v minulosti veľkou mierou pričinili o národnú obrodu a vznik prvého spoločného štátu Slovákov a Čechov, boli to práve oni, ktorí sa aktívne zúčastnili na protifašistickom odboji v zahraničí a ktorí sa trvalo usilovali o vznik samostatnej slovenskej štátnosti. A sú aj naďalej tými, ktorí si zachovávajú vrúcny vzťah k svojej vlasti a vlasti svojich predkov - osobitne tí z nich, ktorí žijú na území Srbska, Rumunska a Maďarska, teda na tzv. Dolnej zemi," uviedol šéf Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR Milan Vetrák (OĽANO).
Poukázal na to, že podpora národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí vyplýva aj z ústavy a viaceré ciele sa dostali i do programového vyhlásenia súčasnej vlády. Hovorí o ambícii podporovať vzdelávanie v slovenskom jazyku v zahraničí či zvýšiť počet vysokoškolských štipendií na Slovensku, ale aj o modernej návratovej politike, zrušení zákazu dvojitého občianstva, elektronických voľbách zo zahraničia či o novom zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí a novej koncepcii starostlivosti štátu o nich.
"Sme hrdí na to, že všade tam, kde sa naši krajania usadili, predstavujú spoločenské obohatenie. Ich vlastnosti, ako pracovitosť, húževnatosť či schopnosť rýchlo sa adaptovať na nové prostredie, robia Slovensku veľmi dobré meno," dodal šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš.
Krajania žijúci v zahraničí si podľa strany Za ľudí zaslúžia, aby sme si ich pripomínali v pamätný deň. Skonštatovala, že viacerí z nich alebo ich predkov odišli za lepším životom a mnohí z ich nasledujúcich generácií sa hlásili k svojim koreňom. "Tých, ktorí sa preslávili, si pripomíname vždy. Ale sú tisíce ľudí, ktorí lásku k Slovensku a k slovenskému jazyku odovzdávajú z generácie na generáciu. Je to obdivuhodné a chvályhodné. Preto si zaslúžia, aby sme si svoju spolupatričnosť pripomínali obojstranne," uviedla strana.
Podobne to vidí aj Sme rodina. "Títo ľudia tu stále majú svoje korene a svoje rodiny, s ktorými udržiavajú kontakt. Tieto väzby sú dôležité aj preto, keby sa títo ľudia rozhodli vrátiť späť," podčiarklo hnutie.
"Vláda SR by mala aj naďalej podporovať aktivity zahraničných Slovákov, aby si mohli uchovávať svoju identitu, jazyk, kultúru alebo tradície," vyhlásili nezaradení poslanci NR SR pôsobiaci v strane Hlas-SD. Strana skonštatovala, že emigrácia je neoddeliteľnou súčasťou slovenských dejín a v zahraničí žijú státisíce našich krajanov. "Tento pamätný deň, ktorý bol uzákonený v roku 1993, je dôkazom, že Slovensko má záujem o každého Slováka a Slovenku bez ohľadu na to, v akej časti sveta žije," dodala strana v stanovisku, ktoré TASR zaslala jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
"Boli to práve naši krajania, ktorí sa v minulosti veľkou mierou pričinili o národnú obrodu a vznik prvého spoločného štátu Slovákov a Čechov, boli to práve oni, ktorí sa aktívne zúčastnili na protifašistickom odboji v zahraničí a ktorí sa trvalo usilovali o vznik samostatnej slovenskej štátnosti. A sú aj naďalej tými, ktorí si zachovávajú vrúcny vzťah k svojej vlasti a vlasti svojich predkov - osobitne tí z nich, ktorí žijú na území Srbska, Rumunska a Maďarska, teda na tzv. Dolnej zemi," uviedol šéf Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR Milan Vetrák (OĽANO).
Poukázal na to, že podpora národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí vyplýva aj z ústavy a viaceré ciele sa dostali i do programového vyhlásenia súčasnej vlády. Hovorí o ambícii podporovať vzdelávanie v slovenskom jazyku v zahraničí či zvýšiť počet vysokoškolských štipendií na Slovensku, ale aj o modernej návratovej politike, zrušení zákazu dvojitého občianstva, elektronických voľbách zo zahraničia či o novom zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí a novej koncepcii starostlivosti štátu o nich.
"Sme hrdí na to, že všade tam, kde sa naši krajania usadili, predstavujú spoločenské obohatenie. Ich vlastnosti, ako pracovitosť, húževnatosť či schopnosť rýchlo sa adaptovať na nové prostredie, robia Slovensku veľmi dobré meno," dodal šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš.
Krajania žijúci v zahraničí si podľa strany Za ľudí zaslúžia, aby sme si ich pripomínali v pamätný deň. Skonštatovala, že viacerí z nich alebo ich predkov odišli za lepším životom a mnohí z ich nasledujúcich generácií sa hlásili k svojim koreňom. "Tých, ktorí sa preslávili, si pripomíname vždy. Ale sú tisíce ľudí, ktorí lásku k Slovensku a k slovenskému jazyku odovzdávajú z generácie na generáciu. Je to obdivuhodné a chvályhodné. Preto si zaslúžia, aby sme si svoju spolupatričnosť pripomínali obojstranne," uviedla strana.
Podobne to vidí aj Sme rodina. "Títo ľudia tu stále majú svoje korene a svoje rodiny, s ktorými udržiavajú kontakt. Tieto väzby sú dôležité aj preto, keby sa títo ľudia rozhodli vrátiť späť," podčiarklo hnutie.
"Vláda SR by mala aj naďalej podporovať aktivity zahraničných Slovákov, aby si mohli uchovávať svoju identitu, jazyk, kultúru alebo tradície," vyhlásili nezaradení poslanci NR SR pôsobiaci v strane Hlas-SD. Strana skonštatovala, že emigrácia je neoddeliteľnou súčasťou slovenských dejín a v zahraničí žijú státisíce našich krajanov. "Tento pamätný deň, ktorý bol uzákonený v roku 1993, je dôkazom, že Slovensko má záujem o každého Slováka a Slovenku bez ohľadu na to, v akej časti sveta žije," dodala strana v stanovisku, ktoré TASR zaslala jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
