Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Politici sa zhodli na rastúcej podpore členstva v NATO medzi Slovákmi. Bugár počas svojho prejavu delegátov informoval, že kým v roku 2017 bola podpora iba okolo 43 percent, minulý rok už 56 percent.
Autor TASR
Bratislava 3. júna (TASR) - Slovensko je dôležitým členom NATO a nielen krajinou na periférii Európy. Po piatkovom plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO na Bratislavskom hrade sa na tom zhodli viacerí slovenskí politickí predstavitelia, medzi nimi ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD), podpredseda Národnej rady (NR) SR Béla Bugár (Most-Híd), člen stálej delegácie NR SR v PZ NATO Martin Fedor (Most-Híd) a člen parlamentného výboru pre európske záležitosti poslanec Martin Klus (SaS).
"Ukázali sme našim partnerom, že Slovensko nie je nejaká krajinka na periférii Európy, ale sme naozaj priamo v jej centre," skonštatoval Fedor s tým, že rokovania na Bratislavskom hrade boli tiež dôkazom, že Slovensko dokáže byť v centre diskusií. Bugár doplnil, že to je pre Slovensko mimoriadne dôležité a má to aj veľkú symboliku.
Podľa Klusa diskusia na Hrade ukázala, že Slovensko je dôležitou súčasťou NATO, ktorá prijíma rozhodnutia jednomyseľne a vďaka tomu sa stávame globálnym hráčom.
Politici sa zhodli aj na rastúcej podpore členstva v NATO medzi Slovákmi. Bugár počas svojho prejavu delegátov informoval, že kým v roku 2017 bola podpora iba okolo 43 percent, minulý rok už 56 percent. V porovnaní s minulosťou považuje Saková výskumami prezentované čísla za dobrý výsledok. Myslí si, že vždy je potrebné hľadať kompromisy medzi tým, čo členstvo v každej aliancii prináša a počúvať hlas obyvateľstva.
Klus podotkol, že podpora rastie aj preto, že sa "začalo konečne strategicky komunikovať", a to najmä v rezorte diplomacie, ale aj na úrade vlády. "Aj vďaka takejto komunikácii sa jednoduchšie a jasnejšie občanom vysvetľuje, aké je dôležité, že sme súčasťou kolektívnej obrany. A že nám to nie len šetrí veľa verejných prostriedkov, ale aj umožňuje cítiť sa bezpečne," skonštatoval.
Rokovanie na Bratislavskom hrade podľa Fedora ukázalo, aký široký začína byť pojem bezpečnosť. "Už to nie je len o armádach, je to o komplexnejších záležitostiach presahujúcich ekonomiky štátov, presahujúcich najmodernejšie technológie, ktoré sú teraz na trhu a ich vplyv na spoločnosti," skonštatoval.
Zdôraznil, že NATO je alianciou demokratických štátov, v ktorej poslanci prijímajú dôležité rozhodnutia. Preto by sa podľa neho mali zaoberať aj dosahmi moderných technológií na spoločnosť. Ako príklad uviedol umelú inteligenciu či digitálny trh.
Klus doplnil, že diskusia v Bratislave bola aj priestorom na to, aby sa hovorilo aj o problematických bodoch v spolupráci krajín. Spomenul, že sa hovorilo napríklad o obchodnej vojne, ktorú EÚ vyhlasoval Trump či o komerčných projektoch Nemecka a Ruska a tureckom nakupovaní zbraní od Ruska.
"Ukázali sme našim partnerom, že Slovensko nie je nejaká krajinka na periférii Európy, ale sme naozaj priamo v jej centre," skonštatoval Fedor s tým, že rokovania na Bratislavskom hrade boli tiež dôkazom, že Slovensko dokáže byť v centre diskusií. Bugár doplnil, že to je pre Slovensko mimoriadne dôležité a má to aj veľkú symboliku.
Podľa Klusa diskusia na Hrade ukázala, že Slovensko je dôležitou súčasťou NATO, ktorá prijíma rozhodnutia jednomyseľne a vďaka tomu sa stávame globálnym hráčom.
Politici sa zhodli aj na rastúcej podpore členstva v NATO medzi Slovákmi. Bugár počas svojho prejavu delegátov informoval, že kým v roku 2017 bola podpora iba okolo 43 percent, minulý rok už 56 percent. V porovnaní s minulosťou považuje Saková výskumami prezentované čísla za dobrý výsledok. Myslí si, že vždy je potrebné hľadať kompromisy medzi tým, čo členstvo v každej aliancii prináša a počúvať hlas obyvateľstva.
Klus podotkol, že podpora rastie aj preto, že sa "začalo konečne strategicky komunikovať", a to najmä v rezorte diplomacie, ale aj na úrade vlády. "Aj vďaka takejto komunikácii sa jednoduchšie a jasnejšie občanom vysvetľuje, aké je dôležité, že sme súčasťou kolektívnej obrany. A že nám to nie len šetrí veľa verejných prostriedkov, ale aj umožňuje cítiť sa bezpečne," skonštatoval.
Rokovanie na Bratislavskom hrade podľa Fedora ukázalo, aký široký začína byť pojem bezpečnosť. "Už to nie je len o armádach, je to o komplexnejších záležitostiach presahujúcich ekonomiky štátov, presahujúcich najmodernejšie technológie, ktoré sú teraz na trhu a ich vplyv na spoločnosti," skonštatoval.
Zdôraznil, že NATO je alianciou demokratických štátov, v ktorej poslanci prijímajú dôležité rozhodnutia. Preto by sa podľa neho mali zaoberať aj dosahmi moderných technológií na spoločnosť. Ako príklad uviedol umelú inteligenciu či digitálny trh.
Klus doplnil, že diskusia v Bratislave bola aj priestorom na to, aby sa hovorilo aj o problematických bodoch v spolupráci krajín. Spomenul, že sa hovorilo napríklad o obchodnej vojne, ktorú EÚ vyhlasoval Trump či o komerčných projektoch Nemecka a Ruska a tureckom nakupovaní zbraní od Ruska.
