Bratislava 11. júna (TASR) - Najvďačnejším prijímateľom a najagilnejším šíriteľom myšlienok Ľudovíta Štúra z diela Slovanstvo a svet budúcnosti bol Svetozár Hurban-Vajanský. Je to celkom logické. Bol najstarším synom Jozefa Miloslava Hurbana a v roku 1867, keď vyšlo prvé ruské vydanie tohto spisu, mal dvadsať rokov. O jeho proruskej orientácii svedčia aj jeho časté cesty do Ruska v posledných dvoch desaťročiach 19. storočia. Vycestoval tam v rokoch 1881, 1885, 1887, 1888, 1892 a 1894 a v 20. storočí v rokoch 1913-1914, teda tesne pred Prvou svetovou vojnou. Cesty mali kultúrno-politický, a preto vo väčšine prípadov aj konšpiratívny charakter. Pre svoju národno-buditeľskú činnosť tam našiel porozumenie aj v priamej finančnej podpore.

Svetozár Hurban-Vajanský celkom vážne pomýšľal na vydanie Štúrovho spisu aj v slovenskom preklade. No nestihol to uskutočniť. V roku 1914 vypukla vojna a on uprostred jej priebehu, v auguste 1916, zomrel. Treba však objektívne povedať, že na začiatku 20. storočia v radoch mladej generácie vznikla opozícia voči tradičnej „národniarskej politike“, reprezentovanej Vajanským a celým intelektuálnym centrom v Martine. Opozícia, ktorá vošla do dejín pod pojmom „hlasisti“, sa grupovala najskôr okolo časopisu Hlas a druhá vlna od roku 1909 okolo časopisu Prúdy. Mali už svoje politické záujmy a Štúrov závet v diele Slovanstvo a svet budúcnosti považovali za neadekvátny a jeho idey za prekonané.

Tak sa stalo, že ďalšie knižné vydanie tohto diela vyšlo až v roku 1931. No opäť nie v slovenskom preklade, ale v nemeckom origináli. Na titulnom liste sú všetky potrebné údaje: „Prameny Učené společnosti Šafaříkovi v Bratislavě pořádají J. F. Babor, A. Pražák, O. Sommer. Svazek 2 Ľ. Štúr Das Slawenthum und die Welt der Zukunft. Slovanstvo a svět budoucnosti. Na základě německého rukopisu vydal v původním znění, s kritickými poznámkami a úvodem Dr. Josef Jirásek. Bratislava 1931 Nákladem Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě Vytiskla státní tiskárna v Praze.“ Ako vidieť, spis bol vydaný po nemecky, ale jeho titulný list, okrem originálneho nemeckého názvu, bol vytlačený v češtine.

Josef Jirásek bol český historik a pedagóg, ktorý pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave. Nevieme presne, ako prišiel k Štúrovmu nemeckému originálu, no jeho vydanie v tejto podobe malo, aspoň na prvý pohľad, študijné dôvody. Josef Jirásek v úvode vysoko hodnotí Štúrov prehľadný náčrt svetových dejín, no z ideového hľadiska ho klasifikuje ako dielo mesianistické.

Zdalo by sa, že toto vydanie Štúrovho diela, okrem odbornej verejnosti, nemalo veľký vplyv na intelektuálne pohyby v slovenskej verejnosti. No nie je to celkom pravda. V tom istom roku totiž Matica slovenská v edícii Čítanie študujúcej mládeže ako 31. zväzok edície vydala Výber z diela Ľudovíta Štúra a v rámci tohto výberu v ňom uverejnila aj ukážky zo záverečných kapitol diela v preklade Mikuláša Gaceka z druhého ruského, teda petrohradského vydania z roku 1909. A tak Štúrove myšlienky opäť ožili, čo sa prejavilo najmä vo vystúpeniach slovenských spisovateľov na historickom trenčiansko-teplickom kongrese v roku 1936, ktorého 80. výročie si pripomenieme na budúci rok.

Jiráskovo nemecké vydanie Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti malo aj politický zmysel. V roku 1931 už bolo zrejmé, že Nemecko smeruje k fašizmu, a tak mu bolo treba aj takouto formou pripomenúť, kto bude stáť v ceste jeho rozpínavosti. No a tej sa odjakživa najviac obávali Česi.

O prvom preklade Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti do slovenčiny a jeho osudoch si povieme viac v nasledujúcej časti.