Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O post predsedu sa uchádza súčasný šéf Alojz Hlina, nezaradený poslanec NR SR Richard Vašečka, ktorý nedávno opustil OĽaNO, a nitriansky krajský poslanec Miloslav Hatala.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. marca (TASR) - Kresťanskodemokratické hnutie si v sobotu na sneme v Ružomberku zvolí nového predsedu, podpredsedov a má zmeniť stanovy tak, aby sa upravila skratka hnutia. TASR to potvrdil hovorca hnutia Stano Župa.
O post predsedu sa uchádza súčasný šéf Alojz Hlina, nezaradený poslanec NR SR Richard Vašečka, ktorý nedávno opustil OĽaNO, a nitriansky krajský poslanec Miloslav Hatala. Počet kandidátov by sa ešte mohol meniť. "Takmer až do voľby predsedu môže byť na predsedu navrhnutý ktorýkoľvek člen hnutia," vysvetlil Župa.
Predsedu má voliť 342 delegátov snemu. Hlinovi verejne deklarovali podporu členovia predsedníctva KDH. Vašečka svoju kandidatúru zdôvodňoval aj silnou a naliehavou ponukou zvnútra KDH. V pondelok ho za kandidáta na post predsedu nominovala prešovská primátorka Andrea Turčanová.
Delegáti snemu majú tiež meniť stanovy. Upraviť by sa mala skratka názvu. Názov má zostať Kresťanskodemokratické hnutie, ale skratka KDH sa má doplniť o slovné spojenie "Kresťanskí demokrati". Skratka by tak po zmene mala byť "KDH - Kresťanskí demokrati".
b>Prehľad doterajších predsedov KDH
Ján Čarnogurský
17. februára 1990 – 21. októbra 2000
Ján Čarnogurský sa stal predsedom KDH na ustanovujúcom sneme v Trenčíne.
Ján Čarnogurský bol predsedom vlády SR od apríla 1991 do júna 1992. Bol tiež ministrom spravodlivosti prvej vlády Mikuláša Dzurindu (1998 - 2002).
Pavol Hrušovský
21. októbra 2000 - 19. septembra 2009
Pavol Hrušovský bol za predsedu KDH zvolený na 12. sneme hnutia v Trenčíne. Jeho protikandidátom bol Ján Figeľ.
Pavol Hrušovský bol podpredsedom NR SR v rokoch 1998 až 2002 a tiež od júla 2010 do októbra 2011. Vo volebnom období 2002 - 2006 bol predsedom parlamentu. Túto funkciu vykonával aj od 13. októbra 2011, keď z nej bol odvolaný Richard Sulík, až do 4. apríla 2012.
Ján Figeľ
19. septembra 2009 – 11. júna 2016
Ján Figeľ sa stal predsedom KDH na 18. sneme KDH v Nitre. V rokoch 1992 až 1998 bol poslancom NR SR, v rokoch 2012 až 2016 podpredsedom NR SR. Bol prvým slovenským eurokomisárom, v rokoch 2004 až 2009 zastával post člena Európskej komisie, komisára EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť. V rokoch 2010 – 2012 bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Alojz Hlina
Od 11. júna 2016
Novým predsedom KDH sa Alojz Hlina stal na 24. sneme v Ružomberku. V rokoch 2012 - 2016 bol poslancom NR SR zvoleným na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO).
O post predsedu sa uchádza súčasný šéf Alojz Hlina, nezaradený poslanec NR SR Richard Vašečka, ktorý nedávno opustil OĽaNO, a nitriansky krajský poslanec Miloslav Hatala. Počet kandidátov by sa ešte mohol meniť. "Takmer až do voľby predsedu môže byť na predsedu navrhnutý ktorýkoľvek člen hnutia," vysvetlil Župa.
Predsedu má voliť 342 delegátov snemu. Hlinovi verejne deklarovali podporu členovia predsedníctva KDH. Vašečka svoju kandidatúru zdôvodňoval aj silnou a naliehavou ponukou zvnútra KDH. V pondelok ho za kandidáta na post predsedu nominovala prešovská primátorka Andrea Turčanová.
Delegáti snemu majú tiež meniť stanovy. Upraviť by sa mala skratka názvu. Názov má zostať Kresťanskodemokratické hnutie, ale skratka KDH sa má doplniť o slovné spojenie "Kresťanskí demokrati". Skratka by tak po zmene mala byť "KDH - Kresťanskí demokrati".
b>Prehľad doterajších predsedov KDH
Ján Čarnogurský
17. februára 1990 – 21. októbra 2000
Ján Čarnogurský sa stal predsedom KDH na ustanovujúcom sneme v Trenčíne.
Ján Čarnogurský bol predsedom vlády SR od apríla 1991 do júna 1992. Bol tiež ministrom spravodlivosti prvej vlády Mikuláša Dzurindu (1998 - 2002).
Pavol Hrušovský
21. októbra 2000 - 19. septembra 2009
Pavol Hrušovský bol za predsedu KDH zvolený na 12. sneme hnutia v Trenčíne. Jeho protikandidátom bol Ján Figeľ.
Pavol Hrušovský bol podpredsedom NR SR v rokoch 1998 až 2002 a tiež od júla 2010 do októbra 2011. Vo volebnom období 2002 - 2006 bol predsedom parlamentu. Túto funkciu vykonával aj od 13. októbra 2011, keď z nej bol odvolaný Richard Sulík, až do 4. apríla 2012.
Ján Figeľ
19. septembra 2009 – 11. júna 2016
Ján Figeľ sa stal predsedom KDH na 18. sneme KDH v Nitre. V rokoch 1992 až 1998 bol poslancom NR SR, v rokoch 2012 až 2016 podpredsedom NR SR. Bol prvým slovenským eurokomisárom, v rokoch 2004 až 2009 zastával post člena Európskej komisie, komisára EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť. V rokoch 2010 – 2012 bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Alojz Hlina
Od 11. júna 2016
Novým predsedom KDH sa Alojz Hlina stal na 24. sneme v Ružomberku. V rokoch 2012 - 2016 bol poslancom NR SR zvoleným na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO).
Návrh zmeny stanov počíta aj s úpravou spôsobu tvorby kandidátnej listiny do NR SR, europarlamentu a pri návrhu kandidáta na prezidenta. Po novom by mala kandidátky schvaľovať Rada KDH na návrh Predsedníctva KDH.
"Zostáva v platnosti, že naši členovia, kluby, okresné centrá, krajské rady KDH budú môcť naďalej navrhovať kandidátov do Stáleho zoznamu, z ktorého sa bude vytvárať kandidátna listina," píše sa v návrhu zmeny stanov.
Navrhovatelia deklarujú, že návrhy bude Predsedníctvo KDH predkladať po "intenzívnej vnútrostraníckej komunikácii a v takej podobe, aby mali potenciál na to, aby ich Rada KDH schválila".
Novelizácia stanov má tiež rozšíriť počet členov Rady KDH o štyroch krajských koordinátorov sympatizantov konzervatívnej politiky a troch krajských koordinátorov seniorov. "Títo koordinátori budú navrhnutí z radov členov KDH. Navrhovať ich bude Predsedníctvo KDH a schvaľovať ich bude Rada KDH," píše sa v návrhu.
Zmeny kritizovali bývalí funkcionári hnutia. Žiadali zachovanie názvu hnutia a tiež, aby KDH zostalo demokratické. Súčasné vedenie im odkázalo, že navrhované zmeny stanov nie sú nedemokratické.
Chronológia snemov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH)
1. (ustanovujúci) snem - 17. februára 1990 v Nitre
Oficiálne bolo založené KDH a boli prijaté jeho stanovy. Predsedom KDH sa stal Ján Čarnogurský.
2. snem - 3.-4. novembra 1990 v Košiciach
Snem hodnotil vzťah KDH k ostatným stranám, predmetom diskusie bolo štátoprávne usporiadanie či prvé slobodné voľby. Ján Čarnogurský bol opätovne zvolený za predsedu a Anton Andráš (vtedajší minister vnútra) za podpredsedu KDH.
3. snem – 9.-10. novembra 1991 v Žiline
Za predsedu KDH bol zvolený znovu Ján Čarnogurský (v tom čase bol predsedom vlády SR, máj 1991 - jún 1992). Podpredsedom strany sa stal Ján Petrík.
4. snem (mimoriadny) - 28. marca 1992 v Trnave
Z KDH odišla tzv. Klepáčova skupina. V ten deň sa uskutočnil aj ustanovujúci snem novej platformy, ktorá prijala názov Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH). Do KDH vstúpil František Mikloško, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady (SNR).
5. snem - 18.-19. septembra 1992 v Poprade
Zaoberal sa hodnotením neúspechu KDH v júnových parlamentných voľbách 1992. Predsedom sa stal opäť Ján Čarnogurský, podpredsedami František Mikloško, Ivan Šimko, Emil Komárik a Anton Anderko.
6. snem - 23.-24. októbra 1993 v Ružomberku
Bol to prvý snem KDH v ére samostatnosti SR. Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Jána Čarnogurského, za podpredsedov zvolili delegáti Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Františka Mikloška a Emila Komárika.
7. snem - 3. decembra 1994 v Košiciach
KDH zostalo po predčasných septembrových parlamentných voľbách v roku 1994 v opozícii. Za podpredsedov KDH boli zvolení Ján Figeľ, Mikuláš Dzurinda, František Mikloško a Ivan Šimko.
8. snem - 18.-19. novembra 1995 v Nitre
Prítomní delegáti kritizovali domácu i zahraničnú politiku vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara. Vedenie KDH sa nemenilo.
9. snem - 23.-24. novembra 1996 v Banskej Bystrici
O post predsedu KDH sa popri Jánovi Čarnogurskom uchádzal aj Mikuláš Dzurinda. Hlasovanie potvrdilo vo funkcii predsedu hnutia Jána Čarnogurského. Podpredsedami sa stali Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Vladimír Palko a Ján Figeľ.
10. snem - 22.-23. novembra 1997 v Prešove
Delegáti potvrdili spojenie politických strán v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Do funkcie podpredsedu pre samosprávu bol zvolený Milan Hort. Predsedom KDH sa opätovne stal Ján Čarnogurský, podpredsedami Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ, Vladimír Palko.
11. snem - 10.-11. apríla 1999 v Liptovskom Mikuláši
Delegáti schválili zmenu stanov hnutia, ktorou sa vyriešila otázka dvojakého členstva v súvislosti so vstupom KDH do SDK v roku 1998. Účastníci snemu rozhodli o tom, že kresťanskí demokrati môžu byť členmi KDH aj SDK, ale nemôžu sa uchádzať o volené a profesionálne funkcie v KDH. Predsedom zostal Ján Čarnogurský, novými podpredsedami sa stali Pavol Hrušovský, Anna Záborská, Blažej Krasnovský, Pavol Minárik a Vladimír Palko.
12. snem - 21. októbra 2000 v Trenčíne
Novým predsedom KDH sa po desiatich rokoch stal Pavol Hrušovský. Jeho protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku. Podpredsedami sa stali ďalej Vladimír Palko, Július Brocka, Daniel Lipšic a Pavol Minárik.
13. snem - 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch
Delegáti potvrdili členov vedenia KDH v ich funkciách.
14. snem - 5. apríla 2003 v Spišskej Novej Vsi
Vedenie KDH sa nemenilo. Snem prijal vyhlásenie, v ktorom podporil kandidatúru Františka Mikloška na funkciu prezidenta SR, Jána Figeľa za člena Európskej komisie (EK) a Annu Záborskú ako lídra kandidátky KDH do volieb Európskeho parlamentu (EP). Hnutie zároveň podporilo vstup SR do NATO.
15. snem - 22. októbra 2005 v Ružomberku
Za predsedu hnutia bol opätovne zvolený Pavol Hrušovský.
16. snem (mimoriadny) - 22. júla 2006 v Trnave
Posty podpredsedov hnutia opustili pred snemom Daniel Lipšic, Rudolf Bauer a Vladimír Palko. Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa jej predtým vzdal. Delegáti zvolili aj chýbajúcich podpredsedov - Máriu Sabolovú, Jozefa Šimka a Petra Čiernika.
17. snem - 16. júna 2007 v Prešove
Delegáti volili vedenie KDH, predsedom sa stal Pavol Hrušovský, jeho neúspešnými protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Za podpredsedov hnutia zvolili Daniela Lipšica, Martina Fronca a Júliusa Brocku.
18. snem - 19. septembra 2009 v Nitre
Po deviatich rokoch sa ďalším predsedom KDH stal Ján Figeľ. Trojicu podpredsedov Máriu Sabolovú, Daniela Lipšica a Júliusa Brocku doplnili Ivan Uhliarik, Jana Žitňanská a Anton Marcinčin.
19. snem (mimoriadny) - 20. februára 2010 v Žiline
Snem sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia vzniku KDH.
20. snem – 4. decembra 2010 v Bratislave
Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Jána Figeľa. Podpredsedami hnutia sa stali Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Pavol Abrhan, Ján Hudacký a Ivan Uhliarik.
21. snem – 22. júna 2012 v Ružomberku
Daniel Lipšic a Jana Žitňanská v máji 2012 opustili KDH. Podpredsedami sa stali Pavol Abrhan, Ján Hudacký, Július Brocka, Miroslava Szitová, Peter Belinský a Miloš Moravčík.
22. snem – 11. októbra 2014 v Poprade
Na sneme sa novým podpredsedom hnutia stal Pavol Zajac.
23. snem – 21. februára 2015 v Nitre
KDH si pripomenulo 25. výročia založenia.
24. snem - 11. júna 2016 v Ružomberku
Novým predsedom KDH sa stal Alojz Hlina. O členstvo v hnutí požiadal 11. apríla 2015. Za podpredsedov hnutia boli zvolení Peter Bobula, Milan Majerský a Pavol Zajac. Na snem prišli ako čestní hostia všetci traja bývalý predsedovia KDH Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Ján Figeľ.
25. mimoriadny snem - 24. septembra 2016 v Bratislave
Delegáti neschválili nové stanovy hnutia tak, ako to navrhovalo jeho vedenie.
26. snem – 26. Novembra 2016 v Poprade
Na svojom mimoriadnom programovom sneme v Poprade schválilo KDH nový programový dokument nazvaný Nový November.
1. (ustanovujúci) snem - 17. februára 1990 v Nitre
Oficiálne bolo založené KDH a boli prijaté jeho stanovy. Predsedom KDH sa stal Ján Čarnogurský.
2. snem - 3.-4. novembra 1990 v Košiciach
Snem hodnotil vzťah KDH k ostatným stranám, predmetom diskusie bolo štátoprávne usporiadanie či prvé slobodné voľby. Ján Čarnogurský bol opätovne zvolený za predsedu a Anton Andráš (vtedajší minister vnútra) za podpredsedu KDH.
3. snem – 9.-10. novembra 1991 v Žiline
Za predsedu KDH bol zvolený znovu Ján Čarnogurský (v tom čase bol predsedom vlády SR, máj 1991 - jún 1992). Podpredsedom strany sa stal Ján Petrík.
4. snem (mimoriadny) - 28. marca 1992 v Trnave
Z KDH odišla tzv. Klepáčova skupina. V ten deň sa uskutočnil aj ustanovujúci snem novej platformy, ktorá prijala názov Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH). Do KDH vstúpil František Mikloško, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady (SNR).
5. snem - 18.-19. septembra 1992 v Poprade
Zaoberal sa hodnotením neúspechu KDH v júnových parlamentných voľbách 1992. Predsedom sa stal opäť Ján Čarnogurský, podpredsedami František Mikloško, Ivan Šimko, Emil Komárik a Anton Anderko.
6. snem - 23.-24. októbra 1993 v Ružomberku
Bol to prvý snem KDH v ére samostatnosti SR. Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Jána Čarnogurského, za podpredsedov zvolili delegáti Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Františka Mikloška a Emila Komárika.
7. snem - 3. decembra 1994 v Košiciach
KDH zostalo po predčasných septembrových parlamentných voľbách v roku 1994 v opozícii. Za podpredsedov KDH boli zvolení Ján Figeľ, Mikuláš Dzurinda, František Mikloško a Ivan Šimko.
8. snem - 18.-19. novembra 1995 v Nitre
Prítomní delegáti kritizovali domácu i zahraničnú politiku vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara. Vedenie KDH sa nemenilo.
9. snem - 23.-24. novembra 1996 v Banskej Bystrici
O post predsedu KDH sa popri Jánovi Čarnogurskom uchádzal aj Mikuláš Dzurinda. Hlasovanie potvrdilo vo funkcii predsedu hnutia Jána Čarnogurského. Podpredsedami sa stali Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Vladimír Palko a Ján Figeľ.
10. snem - 22.-23. novembra 1997 v Prešove
Delegáti potvrdili spojenie politických strán v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Do funkcie podpredsedu pre samosprávu bol zvolený Milan Hort. Predsedom KDH sa opätovne stal Ján Čarnogurský, podpredsedami Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ, Vladimír Palko.
11. snem - 10.-11. apríla 1999 v Liptovskom Mikuláši
Delegáti schválili zmenu stanov hnutia, ktorou sa vyriešila otázka dvojakého členstva v súvislosti so vstupom KDH do SDK v roku 1998. Účastníci snemu rozhodli o tom, že kresťanskí demokrati môžu byť členmi KDH aj SDK, ale nemôžu sa uchádzať o volené a profesionálne funkcie v KDH. Predsedom zostal Ján Čarnogurský, novými podpredsedami sa stali Pavol Hrušovský, Anna Záborská, Blažej Krasnovský, Pavol Minárik a Vladimír Palko.
12. snem - 21. októbra 2000 v Trenčíne
Novým predsedom KDH sa po desiatich rokoch stal Pavol Hrušovský. Jeho protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku. Podpredsedami sa stali ďalej Vladimír Palko, Július Brocka, Daniel Lipšic a Pavol Minárik.
13. snem - 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch
Delegáti potvrdili členov vedenia KDH v ich funkciách.
14. snem - 5. apríla 2003 v Spišskej Novej Vsi
Vedenie KDH sa nemenilo. Snem prijal vyhlásenie, v ktorom podporil kandidatúru Františka Mikloška na funkciu prezidenta SR, Jána Figeľa za člena Európskej komisie (EK) a Annu Záborskú ako lídra kandidátky KDH do volieb Európskeho parlamentu (EP). Hnutie zároveň podporilo vstup SR do NATO.
15. snem - 22. októbra 2005 v Ružomberku
Za predsedu hnutia bol opätovne zvolený Pavol Hrušovský.
16. snem (mimoriadny) - 22. júla 2006 v Trnave
Posty podpredsedov hnutia opustili pred snemom Daniel Lipšic, Rudolf Bauer a Vladimír Palko. Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa jej predtým vzdal. Delegáti zvolili aj chýbajúcich podpredsedov - Máriu Sabolovú, Jozefa Šimka a Petra Čiernika.
17. snem - 16. júna 2007 v Prešove
Delegáti volili vedenie KDH, predsedom sa stal Pavol Hrušovský, jeho neúspešnými protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Za podpredsedov hnutia zvolili Daniela Lipšica, Martina Fronca a Júliusa Brocku.
18. snem - 19. septembra 2009 v Nitre
Po deviatich rokoch sa ďalším predsedom KDH stal Ján Figeľ. Trojicu podpredsedov Máriu Sabolovú, Daniela Lipšica a Júliusa Brocku doplnili Ivan Uhliarik, Jana Žitňanská a Anton Marcinčin.
19. snem (mimoriadny) - 20. februára 2010 v Žiline
Snem sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia vzniku KDH.
20. snem – 4. decembra 2010 v Bratislave
Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Jána Figeľa. Podpredsedami hnutia sa stali Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Pavol Abrhan, Ján Hudacký a Ivan Uhliarik.
21. snem – 22. júna 2012 v Ružomberku
Daniel Lipšic a Jana Žitňanská v máji 2012 opustili KDH. Podpredsedami sa stali Pavol Abrhan, Ján Hudacký, Július Brocka, Miroslava Szitová, Peter Belinský a Miloš Moravčík.
22. snem – 11. októbra 2014 v Poprade
Na sneme sa novým podpredsedom hnutia stal Pavol Zajac.
23. snem – 21. februára 2015 v Nitre
KDH si pripomenulo 25. výročia založenia.
24. snem - 11. júna 2016 v Ružomberku
Novým predsedom KDH sa stal Alojz Hlina. O členstvo v hnutí požiadal 11. apríla 2015. Za podpredsedov hnutia boli zvolení Peter Bobula, Milan Majerský a Pavol Zajac. Na snem prišli ako čestní hostia všetci traja bývalý predsedovia KDH Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Ján Figeľ.
25. mimoriadny snem - 24. septembra 2016 v Bratislave
Delegáti neschválili nové stanovy hnutia tak, ako to navrhovalo jeho vedenie.
26. snem – 26. Novembra 2016 v Poprade
Na svojom mimoriadnom programovom sneme v Poprade schválilo KDH nový programový dokument nazvaný Nový November.
