Hnutia Sme rodina už má viac ako 700 členov a vyše 50 okresných predsedov. Oznámil to na sociálnej sieti Facebook predseda hnutia Boris Kollár.
Autor TASR
Bratislava 4. júla (TASR) - Hnutia Sme rodina už má viac ako 700 členov a vyše 50 okresných predsedov. Oznámil to na sociálnej sieti Facebook predseda hnutia Boris Kollár.
O počte členov a straníckych štruktúrach sa hovorí v poslednej dobe najmä v súvislosti s pripravovanou novelou zákona o politických stranách. Tou chce SNS určiť limity na počet členov v stranách. Od počtu členov a od vybudovania okresných štruktúr by malo závisieť, či bude strana celoštátna alebo len regionálna. Zákon by mal riešiť aj to, aby predstavitelia strany, ktorá bola raz zrušená, nemohli pod inou značkou kandidovať opäť. Návrh ešte SNS nepredstavila, mala by tak urobiť na jeseň.
Prísnejšie podmienky pre politické strany avizoval šéf SNS a NR SR Andrej Danko pred pár mesiacmi. Spomínal návrh, že by strany kandidujúce v parlamentných voľbách mali mať minimálne 500 členov. Politická strana podľa neho nemôže byť eseročka jedného človeka, ktorý si v nej môže robiť, čo chce. Danko v tejto súvislosti pravidelne poukazuje na OĽaNO-NOVA s tým, že má štyroch členov, z ktorých dvaja sú rodinní príslušníci.
Za problém neraz označil aj možnosť vzniku strany premenovaním inej už existujúcej. Práve tak vzniklo v roku 2015 hnutie Sme rodina. Kollár vtedy premenoval mimoparlamentnú Stranu občanov Slovenska (SOS), ktorej vtedajším lídrom bol Peter Marček. Ten sa spolu s Kollárom a jeho ľuďmi stal po voľbách 2016 poslancom Národnej rady SR.
Hnutie vo voľbách získalo 6,62 percenta hlasov a v parlamente obsadilo 11 kresiel. Tento počet si však neudržalo dlho. Po pár mesiacoch došlo ku konfliktom, po ktorých Kollár vylúčil Martinu Šimkovičovú, Petra Marčeka a Rastislava Holúbeka. Trojica doteraz pôsobí ako nezaradená a klub Sme rodina má osem členov.
O počte členov a straníckych štruktúrach sa hovorí v poslednej dobe najmä v súvislosti s pripravovanou novelou zákona o politických stranách. Tou chce SNS určiť limity na počet členov v stranách. Od počtu členov a od vybudovania okresných štruktúr by malo závisieť, či bude strana celoštátna alebo len regionálna. Zákon by mal riešiť aj to, aby predstavitelia strany, ktorá bola raz zrušená, nemohli pod inou značkou kandidovať opäť. Návrh ešte SNS nepredstavila, mala by tak urobiť na jeseň.
Prísnejšie podmienky pre politické strany avizoval šéf SNS a NR SR Andrej Danko pred pár mesiacmi. Spomínal návrh, že by strany kandidujúce v parlamentných voľbách mali mať minimálne 500 členov. Politická strana podľa neho nemôže byť eseročka jedného človeka, ktorý si v nej môže robiť, čo chce. Danko v tejto súvislosti pravidelne poukazuje na OĽaNO-NOVA s tým, že má štyroch členov, z ktorých dvaja sú rodinní príslušníci.
Za problém neraz označil aj možnosť vzniku strany premenovaním inej už existujúcej. Práve tak vzniklo v roku 2015 hnutie Sme rodina. Kollár vtedy premenoval mimoparlamentnú Stranu občanov Slovenska (SOS), ktorej vtedajším lídrom bol Peter Marček. Ten sa spolu s Kollárom a jeho ľuďmi stal po voľbách 2016 poslancom Národnej rady SR.
Hnutie vo voľbách získalo 6,62 percenta hlasov a v parlamente obsadilo 11 kresiel. Tento počet si však neudržalo dlho. Po pár mesiacoch došlo ku konfliktom, po ktorých Kollár vylúčil Martinu Šimkovičovú, Petra Marčeka a Rastislava Holúbeka. Trojica doteraz pôsobí ako nezaradená a klub Sme rodina má osem členov.