Bratislava 25. novembra (TASR) – Lídri strán, ktoré sa pohybujú okolo päťpercentnej hranice pre vstup do parlamentu alebo tesne nad ňou, sa verejnosti menej hodia do obrazu potenciálneho premiéra ako predstavitelia preferenčne silnejších strán. Týmito slovami komentoval politológ agentúry PRIESKUMY Pavol Marchevský výsledky aktuálneho prieskumu agentúry Focus, podľa ktorého štyria z prvých piatich politikov, ktorí by respondentom nevadili na poste premiéra, pochádzajú zo strany Smer-SD.

Agentúra Focus prieskum realizovala 3. až 11. novembra na reprezentatívnej vzorke 1034 respondentov pre denník Sme a zisťovala ním odpoveď na otázku, ktorí politici by na poste premiéra ľuďom neprekážali.

Z piatich politikov, ktorí dosiahli najvyššie pozitívne čísla, boli štyria politici Smeru-SD. Konkrétne Miroslav Lajčák, Robert Fico, Robert Kaliňák a Peter Pellegrini.

Do prvej päťky sa z opozície prepracoval len Radoslav Procházka (#Sieť) na štvrtej pozícii a za ňou, na pozíciách šesť a sedem, nasledujú predseda SNS Andrej Danko a líder Mosta–Híd Béla Bugár.

Na ôsmom mieste je ďalší politik Smeru-SD Peter Kažimír. Napokon, na deviatej, desiatej a 11. pozícii, sa umiestnili Richard Sulík (SaS), Igor Matovič (OĽaNO) a Ján Figeľ (KDH).

„Je zaujímavé, že Danko skončil tak vysoko,“ reagoval pre TASR politológ Rastislav Tóth s tým, že tomuto politikovi mohol vyhovovať pasívny spôsob formulácie otázky v prieskume, podobne ako Petrovi Pellegrinimu, ktorý skončil o priečku vyššie. „Je nepríjemné, že taká etablovaná strana, ako je KDH, tam má iba jedného politika a aj to až na konci,“ upozornil Tóth.

Aj jeho zaujal veľký počet reprezentantov Smeru-SD, ktorí sa v rebríčku umiestnili. „Nie je logické, aby sa tak vysoko umiestnili toľkí zástupcovia Smeru-SD, premiérom sa môže stať len jeden,“ poznamenal. Podľa Tótha to môže byť príznak toho, že by časť voličov Smeru-SD akceptovala zmenu na poste predsedu vlády.

Marchevský registruje ako najzaujímavejší výsledok prieskumu potenciál Miroslava Lajčáka. „Zo strany slovenskej verejnosti je osoba Miroslava Lajčáka spomedzi politikov Smeru-SD najviac akceptovateľná,“ konštatoval.

Obaja politológovia považujú za nevýhodu prieskumu pasívne položenú otázku. „Je to pasívny prieskum, nedáva respondentom možnosť niekoho aktívne podporiť,“ povedal Tóth.

Aj podľa Marchevského existujú dve rôzne metódy, ktoré sa pri týchto prieskumoch používajú a dávajú rôzne výsledky. Je možné vytvoriť zoznam relevantných politikov, čítať ich respondentom a tí ich len hodnotia. Alebo je možné nechať respondenta, aby sám, na základe vlastných vedomostí, spontánne povedal, kto by bol podľa neho dobrým premiérom.

„Spontánne odpovede sú podľa mňa smerodajnejšie,“ poznamenal Marchevský.