Bratislava 24. februára (TASR) - Ruská invázia na celom území Ukrajiny bola jedným z krajných scenárov. Je tragické, že sa stal realitou a ruský prezident Vladimir Putin sa tak rozhodol ísť cestou agresívnej útočnej politiky voči susedovi, ktorý ho k takémuto kroku ničím nevyprovokoval. Pre TASR to uviedol Gabriel Eštok z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"Predpokladalo sa totiž, že ak by aj malo dôjsť k širšej vojenskej aktivite na ukrajinskom území, tak bude Putinov režim čakať na nejakú viac alebo menej reálnu zámienku. Ani na tú však Rusko nečakalo," poznamenal Eštok.
Verí, že Putinov režim nebude mať záujem zatiahnuť západných spojencov do tohto konfliktu a svoju útočnú politiku nebude mieriť na členov NATO. "Rovnako tak budú pravdepodobne zdržanliví aj západní spojenci a priamo sa vojensky do konfliktu na Ukrajine nezapoja. Ukrajina tak, bohužiaľ, ostane v tejto situácii vojensky osamotená," predpokladá. Politológ doplnil, že podpora štátov Európskej únie (EÚ) a NATO by však mala byť výrazná najmä v oblasti politickej, ekonomickej a dodávkami energií a vojenského materiálu.
Odpoveďou EÚ na útok budú ekonomické a politické sankcie, ktoré budú realizované tak, aby zasiahli najmä Rusko. Nejakým spôsobom však vždy dopadnú aj na štáty, ktoré sankcie zavedú, podotýka Eštok.
"Vplyv to môže mať na regióny východného Slovenska, ktoré priamo susedia s Ukrajinou, teda Prešovský a Košický kraj, pretože ochota investovať výraznejšie v regiónoch, ktoré sú hraničnými so štátom, v ktorom je vedený rozsiahly vojnový konflikt, môže byť výrazne menšia," skonštatoval politológ pre TASR.
Policajti si prezerajú materiálne škody po ostreľovaní ruskou armádou v Kyjeve vo štvrtok 24. februára 2022.Foto: TASR/AP
Pokračuje, že útok môže mať vplyv na oblasť energetiky a Slovensko ho pocíti aj na náraste migrantov z Ukrajiny.
Politológ si aktuálne nevie predstaviť začlenenie Ukrajiny ako celku znova do spoločného štátneho útvaru s Ruskom. "Obnova Sovietskeho zväzu nie je na programe dňa," podotkol. Existencia v spoločnom štáte je pre Ukrajincov nepredstaviteľná, hovorí Eštok.
Útok Ruska je podľa politológa snahou Putina zabrániť Ukrajine v ďalšom približovaní sa k EÚ politicky a ekonomicky. Ukrajina sa tak postupne vymaňuje z ruského vplyvu. "Putinov režim nechce, a v istom zmysle si aj pre svoju stabilitu nemôže dovoliť nechať ísť Ukrajinu cestou, akou sa vydali napríklad pobaltské štáty, teda integráciou do európskych štruktúr a NATO," skonštatoval Eštok.
Konflikt môže podľa politológa viesť ešte k väčšiemu rozdeleniu sveta na východ a západ. Dodal, že ich vzťahom ublížil tento konflikt najviac od pádu železnej opony.
