Bratislava 9. októbra (TASR) – Prevaha straníckych nad nezávislými kandidátmi medzi uchádzačmi o post v zastupiteľstvách krajských miest naznačuje to, že mnohí z kandidátov si zvolili jednoduchšie a menej prácne riešenie. Zhodli sa na tom politológovia, ktorých oslovila TASR. Všímajú si v tejto súvislosti to, že namiesto splnenia sprísnených podmienok pre nezávislých kandidátov sa mnohí uchýlili ku kandidatúre za marginálne, prakticky neznáme strany.

Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied v prípade prevahy straníckych kandidátov hovorí o prekvapení, uznáva, že za tým môže byť zvýšené kvórum na počet podpisov pre nezávislých kandidátov. "Ak však pôvodným cieľom tohto opatrenia bolo zabrániť fragmentácii politického spektra, tak zdanlivý vzostup marginálnych, prakticky neznámych strán, ukazuje, že toto opatrenie sa minulo účinkom," upozornil. Poukazuje zároveň na to, že v prípade spojenie kandidáta s málo známym politickým subjektom často nejde o žiadne reálne väzby, ale len o ochotu strany poskytnúť svoju pečiatku a tým si zvyšovať svoju dôležitosť.

Darina Malová z katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave si myslí, že ak je menší počet nezávislých kandidátov spôsobený tým, že nedokázali vyzbierať dostatočný počet podpisov, ukazuje to i na fakt, že kandidáti na politikov nie sú veľmi seriózni, lebo nie sú ochotní venovať viac úsilia a získať podporu voličov a občanov cez zbieranie podpisov. Pripomína pritom, že práve takéto priame stretávanie by pomohlo voličom lepšie spoznať a prípadne konfrontovať kandidátov do miestnych a mestských zastupiteľstiev. "Ak však kandidáti nedokážu presvedčiť ani len seba alebo zopár aktivistov, ktorí by vedeli s občanmi komunikovať a zabezpečiť podpisy pre ich kandidatúru, tak to svedčí zase len o ich nepripravenosti a nespôsobilosti na verejnú funkciu," mieni Malová.

Podľa Daniela Kerekesa z Katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne mohla mať okrem sprísnenia podmienok na zber podpisov určitý vplyv aj otázka prísnych kampaňových pravidiel, v rámci ktorých to stranícki kandidáti majú výrazne jednoduchšie, keďže časť kampaňovej administratívy môžu nechať na stranu. "Ďalším faktorom môže byť to, že malé strany sa snažia podávať kandidačnú listinu v rôznych mestách a tým si budovať vlastnú značku. Potom tam nominujú aj ľudí, ktorí by za normálnych okolností asi nekandidovali," uviedol Kerekes.

Upozorňuje i na to, že kandidovať ako nezávislý môže byť vo veľkých volebných obvodoch náročné a nákladné. "Vtedy môže byť pre kandidáta do zastupiteľstva výhodné sa afiliovať s nejakou skratkou, napr. straníckou značkou. Čím je obvod väčší, tým viac hlasmi volič disponuje a tým viac ich rozdá kandidátom, o ktorých nemá veľa informácií a priradí ich podľa nejakej skratky, napríklad titulu alebo politickej príslušnosti," naznačil politológ.

V prípade kandidátov na poslancov do zastupiteľstiev krajských miest v novembrových komunálnych voľbách prevažujú stranícki nominanti. V niektorých krajských mestách, ako je napríklad Žilina či Banská Bystrica dosahuje počet nezávislých takmer polovicu, no v niektorých je to iba necelá štvrtina (Trenčín, Bratislava, Prešov), dokonca v Košiciach len približne jedna sedmina všetkých kandidátov na mestských poslancov.

Uzávierka kandidačných listín bola 11. septembra. Komunálne voľby sa uskutočnia v sobotu 10. novembra 2018.