Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poľovnícka komora upozorňuje, že rovnako, ako to bolo v prípade medveďa hnedého, je vlk potenciálne synantropný druh.
Autor TASR
Bratislava 10. januára (TASR) - Ak sa vlk nebude loviť dlhšie obdobie, podľa poľovníkov stratí pred človekom rešpekt, začne obchádzať ľudské sídla, hospodárstva a križovať turistické trasy tak, ako to začal robiť medveď. Tvrdí to vo svojom stanovisku prezídium Slovenskej poľovníckej komory (SPK). TASR o tom informoval hovorca SPK Alojz Kaššák. Komora zdôraznila, že oceňuje konštruktívne podnety.
Poľovnícka komora upozorňuje, že rovnako, ako to bolo v prípade medveďa hnedého, je vlk potenciálne synantropný druh. "Ak sa nebude loviť dlhšie obdobie, stratí pred človekom rešpekt, začne obchádzať ľudské sídla, hospodárstva a križovať turistické trasy tak, ako to začal robiť medveď. Proces synantropizácie vlka už v krajinách na sever a západ od nás prebehol. Aj preto sa krajiny EÚ rozhodli preradiť vlka z prísne chránených živočíchov medzi chránené živočíchy, ktoré možno za určitých podmienok loviť," uviedlo prezídium SPK v stanovisku.
Regulácia šeliem vyplýva podľa SPK z platných európskych aj tuzemských predpisov a schválených postupov zachytených v programoch starostlivosti. "Oceňujeme konštruktívne podnety, pretože len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť ochranu vlka dravého a zároveň aj jeho udržateľný manažment podľa schváleného Programu starostlivosti o vlka dravého a nemáme problém sa stretnúť pri odborných diskusiách s kýmkoľvek, kto o to prejaví záujem," poznamenali poľovníci.
Poľovnícka komora pripomenula, že úpravou vyhlášky envirorezortu nedochádza k rozporu s vyhláškou ministerstva pôdohospodárstva. "Ministerstvá svoje vyhlášky vydali v rôznom čase, mapy chránených území v prílohe vyhlášok prislúchajú k inému časovému obdobiu, preto je medzi nimi nepatrný rozdiel. Je dôležité zdôrazniť, že mapa samotná nie je normatívnym právnym aktom, ale slúži iba ako administratívna pomôcka," skonštatovala SPK s tým, že príslušné územia by mali byť označené v teréne zo strany Štátnej ochrany prírody SR a správ národných parkov.
Ochranárske organizácie Aevis, My sme les a WWF Slovensko vyzvali listom poľovníkov, aby odmietli lov vlka a nepodporovali iniciatívu ministerstva životného prostredia, ktoré lov vlkov umožnilo. Poľovníci by mali podľa nich prejaviť zodpovedný prístup a rešpekt voči chráneným druhom. Zdôraznili, že ich cieľom nie je konflikt s poľovníckou komunitou, ale spoločná snaha o dôslednú ochranu prírody. Environmentalisti upozornili, že rozhodnutie povoliť lov vlkov prijali ministerstvá neodborne a nekompetentne.
Od 1. januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožní lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 je lov povolený do 15. januára, pričom kvótu pre túto sezónu stanovili na 74 jedincov. Kvóty stanovuje ministerstvo pôdohospodárstva. Nikto podľa envirorezortu nevolá po plošnom love a nová vyhláška má zaviesť racionálny manažment populácie vlka dravého na Slovensku.
Poľovnícka komora upozorňuje, že rovnako, ako to bolo v prípade medveďa hnedého, je vlk potenciálne synantropný druh. "Ak sa nebude loviť dlhšie obdobie, stratí pred človekom rešpekt, začne obchádzať ľudské sídla, hospodárstva a križovať turistické trasy tak, ako to začal robiť medveď. Proces synantropizácie vlka už v krajinách na sever a západ od nás prebehol. Aj preto sa krajiny EÚ rozhodli preradiť vlka z prísne chránených živočíchov medzi chránené živočíchy, ktoré možno za určitých podmienok loviť," uviedlo prezídium SPK v stanovisku.
Regulácia šeliem vyplýva podľa SPK z platných európskych aj tuzemských predpisov a schválených postupov zachytených v programoch starostlivosti. "Oceňujeme konštruktívne podnety, pretože len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť ochranu vlka dravého a zároveň aj jeho udržateľný manažment podľa schváleného Programu starostlivosti o vlka dravého a nemáme problém sa stretnúť pri odborných diskusiách s kýmkoľvek, kto o to prejaví záujem," poznamenali poľovníci.
Poľovnícka komora pripomenula, že úpravou vyhlášky envirorezortu nedochádza k rozporu s vyhláškou ministerstva pôdohospodárstva. "Ministerstvá svoje vyhlášky vydali v rôznom čase, mapy chránených území v prílohe vyhlášok prislúchajú k inému časovému obdobiu, preto je medzi nimi nepatrný rozdiel. Je dôležité zdôrazniť, že mapa samotná nie je normatívnym právnym aktom, ale slúži iba ako administratívna pomôcka," skonštatovala SPK s tým, že príslušné územia by mali byť označené v teréne zo strany Štátnej ochrany prírody SR a správ národných parkov.
Ochranárske organizácie Aevis, My sme les a WWF Slovensko vyzvali listom poľovníkov, aby odmietli lov vlka a nepodporovali iniciatívu ministerstva životného prostredia, ktoré lov vlkov umožnilo. Poľovníci by mali podľa nich prejaviť zodpovedný prístup a rešpekt voči chráneným druhom. Zdôraznili, že ich cieľom nie je konflikt s poľovníckou komunitou, ale spoločná snaha o dôslednú ochranu prírody. Environmentalisti upozornili, že rozhodnutie povoliť lov vlkov prijali ministerstvá neodborne a nekompetentne.
Od 1. januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožní lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 je lov povolený do 15. januára, pričom kvótu pre túto sezónu stanovili na 74 jedincov. Kvóty stanovuje ministerstvo pôdohospodárstva. Nikto podľa envirorezortu nevolá po plošnom love a nová vyhláška má zaviesť racionálny manažment populácie vlka dravého na Slovensku.
