Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR/Tablet.TV
Bratislava 22. júna (TASR) - Už viac ako rok uplynul od začatia akčných plánov na podporu najmenej rozvinutých regiónov. Rozvíjajú sa však pomalšie, ako sa čakalo. Pomoc zaostávajúcim regiónom brzdí byrokracia na oboch stranách. V diskusnej relácii na TABLET.TV to priznal vládny splnomocnenec pre podporu najmenej rozvinutých regiónov Anton Marcinčin.
„V regiónoch chýbajú technické kapacity. Tie sú dôležitým centrom pre komunikáciu smerom k nášmu úradu aj k regiónom. Brzdí ich veľká byrokracia na oboch stranách. Paradoxne, peňazí je dosť, ale je problém ich zmysluplne minúť. Máme momentálne k dispozícii 20 miliónov eur, na účtoch ich ostáva stále 17,5 milióna,“ povedal Marcinčin.
Prvé projekty v regiónoch sa týkajú odpadového hospodárstva, zavedenia vodovodov a kanalizácie. Z európskych peňazí má ísť na tento účel 25 miliónov eur. „V konkrétnych lokalitách napríklad nie je možné v súčasnosti investovať pre chýbajúcu kanalizáciu. Zvyšuje to náklady investorom a región je potom menej atraktívny. Dá sa pritom zamestnať vysoký počet ľudí a evidujeme záujem obcí pustiť sa do toho,“ konštatoval vládny splnomocnenec.
Podľa Marcinčina ekonomickú perspektívu majú v zaostávajúcich okresoch aj ďalšie oblasti. „Míňame peniaze na sociálne dávky, no mali by sme využívať našu pracovnú silu, podnebie, pôdu, ktorú máme. Keď v Rakúsku môžu robiť 4 % obyvateľstva v poľnohospodárstve, prečo by to nešlo aj u nás, kde v tomto sektore pracujú 3 % ľudí? Okrem toho Slovensko a Česko sú asi jediné štáty v EÚ, kde sa nepodporujú malé farmy, malé rodinné firmy, ale podporujú obrovských agrobarónov s tisíckami hektárov pôdy,“ upozornil Marcinčin s tým, že perspektívne je využitie surovín ako čadič alebo magnezit, či drevospracujúci priemysel s nevyužívanými kapacitami.
V súčasnosti medzi najmenej rozvinuté regióny patria Kežmarok, Lučenec, Rimavská Sobota, Sabinov, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou, Svidník, Poltár, Veľký Krtíš, Revúca a Rožňava. Vláda chce dať na podporu najmenej rozvinutých okresov do roku 2020 viac ako trištvrte miliardy eur, pričom počíta s vytvorením približne 15.000 nových pracovných miest.
„V regiónoch chýbajú technické kapacity. Tie sú dôležitým centrom pre komunikáciu smerom k nášmu úradu aj k regiónom. Brzdí ich veľká byrokracia na oboch stranách. Paradoxne, peňazí je dosť, ale je problém ich zmysluplne minúť. Máme momentálne k dispozícii 20 miliónov eur, na účtoch ich ostáva stále 17,5 milióna,“ povedal Marcinčin.
Prvé projekty v regiónoch sa týkajú odpadového hospodárstva, zavedenia vodovodov a kanalizácie. Z európskych peňazí má ísť na tento účel 25 miliónov eur. „V konkrétnych lokalitách napríklad nie je možné v súčasnosti investovať pre chýbajúcu kanalizáciu. Zvyšuje to náklady investorom a región je potom menej atraktívny. Dá sa pritom zamestnať vysoký počet ľudí a evidujeme záujem obcí pustiť sa do toho,“ konštatoval vládny splnomocnenec.
Podľa Marcinčina ekonomickú perspektívu majú v zaostávajúcich okresoch aj ďalšie oblasti. „Míňame peniaze na sociálne dávky, no mali by sme využívať našu pracovnú silu, podnebie, pôdu, ktorú máme. Keď v Rakúsku môžu robiť 4 % obyvateľstva v poľnohospodárstve, prečo by to nešlo aj u nás, kde v tomto sektore pracujú 3 % ľudí? Okrem toho Slovensko a Česko sú asi jediné štáty v EÚ, kde sa nepodporujú malé farmy, malé rodinné firmy, ale podporujú obrovských agrobarónov s tisíckami hektárov pôdy,“ upozornil Marcinčin s tým, že perspektívne je využitie surovín ako čadič alebo magnezit, či drevospracujúci priemysel s nevyužívanými kapacitami.
V súčasnosti medzi najmenej rozvinuté regióny patria Kežmarok, Lučenec, Rimavská Sobota, Sabinov, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou, Svidník, Poltár, Veľký Krtíš, Revúca a Rožňava. Vláda chce dať na podporu najmenej rozvinutých okresov do roku 2020 viac ako trištvrte miliardy eur, pričom počíta s vytvorením približne 15.000 nových pracovných miest.
