Bratislava 11. novembra (TASR) - Ponuka vzdelávania v menšinových jazykoch je na Slovensku stále obmedzená. Právny rámec a percentuálne limity naďalej bránia aj používaniu jazykov menšín v administratíve. Vyplýva to zo Správy o priebehu a výsledkoch piateho kola monitorovania úrovne implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v SR. V stredu ju schválila vláda.

"Na organizáciu výučby v menšinových jazykoch alebo menšinových jazykov v štátnom školskom systéme vrátane materských škôl (chorvátčina, poľština) alebo na rozšírenie existujúcej ponuky (nemčina, rómčina, rusínčina a ukrajinčina) na všetkých úrovniach vzdelávania je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie," skonštatovali experti.

V médiách treba podľa správy predĺžiť najmä trvanie televíznych programov vo väčšine menšinových jazykov. Mali by sa tiež vysielať častejšie.

Pozitívne hodnotí správa kroky, ktoré sa čiastočne týkajú vzdelávania, používania označení miest v menšinových jazykoch na železničných staniciach alebo poskytovania prekladov právnych textov.

Experti ocenili tiež Akčný plán ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 - 2020 a iniciatívu Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Zaznamenali aj zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín s podstatným zvýšením financovania.

"Skutočná situácia a používanie jazykov menšín však nezodpovedajú v plnej miere záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z charty," hodnotí správa. Vychádza pritom zo situácie, ktorá prevládala v čase návštevy výboru expertov v decembri 2018.

Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov nadobudla platnosť v SR v roku 2002 a vzťahuje sa na bulharčinu, chorvátčinu, češtinu, nemčinu, maďarčinu, poľštinu, rómčinu, ruštinu, rusínčinu, srbčinu, ukrajinčinu a jidiš.