Bratislava 1. júna (TASR) - Poplatky za odber vody by sa mali zreformovať. Prehodnotiť by sa mali limity na nespoplatnené a nenahlasované odbery vody, a tiež limitné množstvá odoberaných vôd. Zatiaľ nie je možné vyčísliť zmeny ročných nákladov. Vyplýva to z Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorú schválila vláda na stredajšom zasadnutí.

Prehodnotiť by sa mali poplatky za vypúšťanie znečisťujúcich látok. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR chce zvážiť zmeniť výšku poplatkov za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a tiež platby za odbery vody pre závlahy a ďalších užívateľov vody.

Z koncepcie vyplýva, že sa majú stanoviť aj ekologické prietoky. Tie môžu ovplyvniť podmienky prevádzkovania vodných elektrární. Vypracovať by sa mali aj rozhodovacie schémy na reguláciu odberov a využívanie vody. Možnosťou by malo byť obmedzenie užívania vôd pri ich nedostatku či suchu, MŽP v materiáli spomína semafor pre odbery vody.

Rezort chce ďalej zabezpečiť vhodný manažment a ochranu lužných lesov, a to vrátane ich revitalizácie a obnovy. Koncepcia si dáva za cieľ uplatňovať i prírode blízke obhospodarovanie lesov. "Vo všetkých lesoch prispôsobiť ich manažment tak, aby boli schopné zadržiavať vodu a pozitívne ovplyvňovať vodný režim krajiny, chrániť pramene, prameniská a časti lesných porastov okolo vodných tokov," uviedlo ministerstvo.

Zahustiť by sa podľa koncepcie mala sieť zrážkomerných a vodomerných staníc v povodiach. Vytvoriť by sa mali predpovedné a varovné riadiace systémy času odtoku a objemu povodňových vĺn s prepojením na včasné a rýchle informovanie samospráv a obyvateľstva. MŽP navrhuje aj vytvorenie "smart" operatívnych riadení povodňovej prevádzky vodných nádrží pre ich efektívnejšie predvypúšťanie a pre zachytávanie povodňových vĺn.

Koncepcia vodnej politiky má zastaviť pokles množstva podzemných vôd, znečisťovanie vôd, zabezpečiť dostatok pitnej vody v regiónoch a postupné obnovenie poškodených vodných útvarov. Zameriava sa na ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, mokradí, ochranu prirodzených, voľne tečúcich úsekov vodných tokov a revitalizáciu regulovaných úsekov tokov všade tam, kde je to možné. Zohľadňuje aj zmenu klímy a pripravenosť vodohospodárskeho sektora na jej negatívne dosahy, približuje MŽP.

Každá investícia, opatrenie, projekt bude musieť stav vôd buď zlepšovať, alebo aspoň nezhoršiť. Preferované budú podľa rezortu riešenia, ktoré majú pozitívny vplyv na priaznivý stav rastlinných a živočíšnych druhov, budú zvyšovať odolnosť povodí voči negatívnym dopadom zmeny klímy či urbanistický rozvoj vo vhodných lokalitách.