Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Envirorezort mení odpadovú politiku tak, aby sa oplatilo triediť a recyklovať a ekonomicky sa znevýhodnilo skládkovanie.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Poplatky za odkladanie odpadu na skládky na Slovensku porastú. "V súčasnosti pracujeme na novele zákona, ktorým sa zvýšia poplatky za uloženie odpadov na skládkach. No o konkrétnych číslach je však nateraz predčasné hovoriť," povedal pre TASR hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Envirorezort mení odpadovú politiku tak, aby sa oplatilo triediť a recyklovať a ekonomicky sa znevýhodnilo skládkovanie, čo má pomôcť s množstvom odpadom, ktorý končí na skládkach.
"Keďže skládkovanie má negatívne dosahy na životné prostredie, ale aj na zdravie, vlády sa snažia od neho odradiť extra zdanením. Na Slovensku existuje tzv. poplatok za uloženie odpadu, avšak jeho výška je druhá najnižšia v Európskej únii, poväčšine päť eur. Vo väčšine európskych krajín sa tento poplatok pohybuje od 20 do 100 eur. V Českej republike je napríklad už dlhodobo 20 eur," povedal pre TASR Martin Haluš, šéf Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.
Na Slovensku sa tak napriek rozsiahlej výstavbe infraštruktúry triedenia a zhodnocovania komunálny odpad recykluje málo, väčšina končí na skládkach, ukázala revízia výdavkov na životné prostredie. Vládni analytici proti tomu odporučili bojovať zvýšením poplatkov či zavedením množstvového zberu. "Skládkovanie odpadu je na Slovensku najlacnejšia možnosť, a preto až dve tretiny komunálneho odpadu ostávajú nevyužité. Keď chceme na skládky posielať menej odpadu, musíme ich zdražiť. To však neznamená, že náklady za odpad musia pre občanov rásť. V prípade zavedenia tzv. množstvového zberu, v ktorom ľudia platia na základe množstva vyprodukovaného, resp. vyseparovaného odpadu, môžu pri dobrom triedení aj po zvýšení poplatkov občania významne ušetriť," vysvetlil Haluš.
Zvýšenie poplatkov je podľa jeho slov nutné doplniť ďalšími opatreniami. Okrem vzdelávania obyvateľstva musia byť vytvorené dobré podmienky pre triedenie. "Treba tiež počítať s tým, že zvýšené náklady môžu niektorých ľudí motivovať zbavovať sa odpadu nelegálne. Je preto potrebné zintenzívniť opatrenia proti vzniku čiernych skládok, najmä prevenciu ich tvorby a trestaním previnilcov," zhrnul Haluš.
Analytici v revízii odhadli, že vyššie poplatky za skládkovanie by mohli za prvý rok priniesť sedem miliónov eur, v treťom roku až 39 miliónov eur. V dlhodobom horizonte by však výnos postupne klesal pre zvyšovanie miery separácie. "Postupné zvyšovanie poplatkov by mohlo prispieť zníženiu skládkovania odpadov v prvom roku o 70.000 ton a v treťom roku až o 239.000 ton. V treťom roku by tak len benefity spôsobené nižším únikom metánu a CO2 mohli dosiahnuť 2,4 až 3,1 milióna eur. Skutočné benefity by boli po zahrnutí aj ostatných faktorov ako znečistenie pôd či podzemných vôd vyššie," konštatuje sa v správe.
"Keďže skládkovanie má negatívne dosahy na životné prostredie, ale aj na zdravie, vlády sa snažia od neho odradiť extra zdanením. Na Slovensku existuje tzv. poplatok za uloženie odpadu, avšak jeho výška je druhá najnižšia v Európskej únii, poväčšine päť eur. Vo väčšine európskych krajín sa tento poplatok pohybuje od 20 do 100 eur. V Českej republike je napríklad už dlhodobo 20 eur," povedal pre TASR Martin Haluš, šéf Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.
Na Slovensku sa tak napriek rozsiahlej výstavbe infraštruktúry triedenia a zhodnocovania komunálny odpad recykluje málo, väčšina končí na skládkach, ukázala revízia výdavkov na životné prostredie. Vládni analytici proti tomu odporučili bojovať zvýšením poplatkov či zavedením množstvového zberu. "Skládkovanie odpadu je na Slovensku najlacnejšia možnosť, a preto až dve tretiny komunálneho odpadu ostávajú nevyužité. Keď chceme na skládky posielať menej odpadu, musíme ich zdražiť. To však neznamená, že náklady za odpad musia pre občanov rásť. V prípade zavedenia tzv. množstvového zberu, v ktorom ľudia platia na základe množstva vyprodukovaného, resp. vyseparovaného odpadu, môžu pri dobrom triedení aj po zvýšení poplatkov občania významne ušetriť," vysvetlil Haluš.
Zvýšenie poplatkov je podľa jeho slov nutné doplniť ďalšími opatreniami. Okrem vzdelávania obyvateľstva musia byť vytvorené dobré podmienky pre triedenie. "Treba tiež počítať s tým, že zvýšené náklady môžu niektorých ľudí motivovať zbavovať sa odpadu nelegálne. Je preto potrebné zintenzívniť opatrenia proti vzniku čiernych skládok, najmä prevenciu ich tvorby a trestaním previnilcov," zhrnul Haluš.
Analytici v revízii odhadli, že vyššie poplatky za skládkovanie by mohli za prvý rok priniesť sedem miliónov eur, v treťom roku až 39 miliónov eur. V dlhodobom horizonte by však výnos postupne klesal pre zvyšovanie miery separácie. "Postupné zvyšovanie poplatkov by mohlo prispieť zníženiu skládkovania odpadov v prvom roku o 70.000 ton a v treťom roku až o 239.000 ton. V treťom roku by tak len benefity spôsobené nižším únikom metánu a CO2 mohli dosiahnuť 2,4 až 3,1 milióna eur. Skutočné benefity by boli po zahrnutí aj ostatných faktorov ako znečistenie pôd či podzemných vôd vyššie," konštatuje sa v správe.
