Poprad 24. februára (TASR) – Februárový prevrat z roku 1948 negatívne zasiahol aj región pod Tatrami. Udalosti zasiahli aj tri vtedajšie okresy blízko Tatier, priblížila pre TASR Božena Malovcová z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove.

"Okresy Poprad, Kežmarok a Spišská Stará Ves ovládli komunisti a už 25. februára v nich vznikol okresný akčný výbor národného frontu. Zaujímavé je, že postupne sa budovali miestne výbory aj v každej obci a tiež vo všetkých spolkoch, organizáciách i podnikoch. Rok 1948 bol špecifický tým, že sa začali aj tu u nás znárodňovať malé podniky, ľuďom boli odoberané rôzne živnosti, koncesie a dokonca aj osobný majetok. Znárodnenie a uvalenie národnej správy bolo napríklad na podniky Jozef Šašinka – stavebné podnikateľstvo Poprad, Slovenská stavebná spoločnosť – Ing. Skorkovský sídliaca vo Veľkej alebo firma Alexy Richard – nábytok Poprad, či tabaková malopredajňa a znárodnené boli aj gánovské kúpele," vymenovala Malovcová. O tieto podniky sa starali národní správcovia.

Zvláštne podľa nej bolo, že akčný výbor bol vytvorený aj v liečebných ústavoch v tatranskej oblasti, napríklad vo Vyšných Hágoch vznikol 27. februára 1948. Aj niektoré veľké závody, ako ten vo Svite, postupne ovládli robotníci. Kontrolovala sa tiež činnosť kultúrnych ustanovizní, národopisných spolkov i verejných knižníc, ktoré boli „očistené“ od reakčnej a brakovej, teda prevažne svetovej literatúry.

"Od verejného života bol očistený aj Československý Červený kríž v Poprade, veľmi postihnuté bolo aj školstvo i cirkev. Napríklad 16. marca bola uvalená národná správa na spišské biskupstvo, ktorá rozhodovala o využití jeho majetku," doplnila Malovcová. Zároveň boli veľmi postihovaní aj miestni farári, ktorých posielali do pracovných táborov, kde veľmi ťažko pracovali. Viacero sťažností bolo v príslušných dokumentoch, napríklad na vtedajšieho farára z Vikartoviec, ktorý vo voľbách do národného výboru nehlasoval podľa predstáv komunistov.

Zároveň pod Tatrami vznikli pri okresných akčných výboroch aj tzv. vyživovacie komisie. Tie nútili obyvateľov obcí, aby dávali produkty do výkupu. Išlo napríklad o mlieko, mäso a vajcia, pričom ich nemohli výhodne predať, pretože boli označení za šmelinárov. "Veľká zmena postihla poľnohospodárstvo, v obciach boli násilím vytvorené jednotné roľnícke družstvá a neskôr to bolo vysvetlené ako kolektivizácia a vyznievalo to ako dobrovoľný postup," vysvetľuje Malovcová. Dôležitým krokom bol aj dodatočný odsun Nemcov z regiónu či zmena funkcionárov miestneho dopravného družstva, dodala.

"Súčasťou akčných výborov boli jednak komunisti a postupne sa k nim pridávali aj iní ľudia, väčšinou robotníci, na čo veľmi doplatila inteligencia. Napríklad vedúceho pracovníka, ktorý mal príbuzného s nemeckou národnosťou, preradili do výroby a na jeho miesto sa dostali ľudia bez príslušného vzdelania, ktorí boli príslušníkmi komunistickej strany," upozornila Malovcová.

Akčné výbory boli podľa nej na začiatku veľmi živelné a ľudia, ktorí boli ich súčasťou, si často v rámci činnosti vybavovali účty so svojimi susedmi či nepriateľmi. Rozhodovali podľa vlastného uváženia, bez akýchkoľvek príkazov, v okruhu svojej pôsobnosti mohli odstrániť z verejného života v podstate každého. "Všetky opatrenia výborov boli legalizované až dodatočne, a to 21. júla 1948 zákonom o úprave niektorých pomerov na ochranu verejných záujmov," skonštatovala Malovcová. Priblížila, že počet občanov postihnutých pofebruárovou očistou sa na Slovensku odhaduje na 35.000 až 40.000.

V nedeľu 25. februára uplynie 70 rokov od komunistického prevratu, ktorý bývalé Československo uvrhol do 40 rokov trvajúcej neslobody a totality.