Varín/Bratislava 15. mája (TASR) - Najznámejším dielom sochára Alexandra Trizuljaka je sedem metrová monumentálna socha Víťazstvo na pylóne bratislavského Slavína. Umelec však patril nielen medzi najvýznamnejších slovenských sochárov, ale rovnako aj k ľuďom, ktorí zásadne formovali vznik kultúrnych inštitúcií a škôl na Slovensku. Bol napríklad pri vzniku Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU), pri založení Fondu výtvarných umení či Galérie mesta Bratislavy (GMB).

V sobotu 15. mája uplynie 100 rokov od narodenia Alexandra Trizuljaka, popredného predstaviteľa moderného slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia.

Alexander Trizuljak sa narodil 15. mája 1921 v obci Varín pri Žiline do rodiny roľníka. Aj keď bolo v rodine deväť detí, otec si dal veľmi záležať na ich kvalitnom vzdelaní. Traja synovia išli prví z dediny študovať na stredné školy a neskôr získali tiež vysokoškolské vzdelanie.

Umelecký talent Alexandra Trizuljaka si všimol na reálnom gymnáziu v Žiline český učiteľ kreslenia Zdeněk Balaš. Z gymnázia odišiel v roku 1943 študovať do Bratislavy na Slovenskú vysokú školu technickú (dnes STU) - na oddelenie kreslenia a maľovania. V štúdiách pokračoval v rokoch 1945 až 1949 na pražskej Akadémii výtvarných umení.

Po skončení vysokoškolských štúdií v Prahe začal pôsobiť na novovzniknutej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, pri zrode a formovaní ktorej stál. V rokoch 1949 až 1972 pôsobil Alexander Trizuljak ako pedagóg na VŠVU, na ktorej získal v roku 1964 titul docent. Počas normalizácie musel z hodiny na hodinu zanechať pedagogickú prácu na vysokej škole, bol odsunutý z verejného života a vo svojej tvorbe pokračoval v ústraní.

Trizuljakov priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch do série konštruktivistických plastík, ktoré predstavujú neprekonaný progres v modernom slovenskom sochárstve 20. storočia.

Mnohé z diel Alexandra Trizuliaka zdobia ulice a námestia slovenských miest a jeho tvorba je zastúpená napríklad tiež v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave či v Národnej galérii v Prahe.

Verejne najznámejším dielom umelca je socha vojaka na pylóne bratislavského Slavína. Pamätník Víťazstvo slávnostne odhalili na jar roku 1960. Svojím významom, ale aj rozmermi, technickou a umeleckou koncepciou nemal a dodnes nemá v histórii slovenského sochárstva konkurenciu.

V období normalizácie sa Alexander Trizuljak venoval najmä sakrálnej sochárskej, interiérovej a portrétnej tvorbe. Vymodeloval viacero podobizní známych osobností z vedeckého a umeleckého prostredia. Vytvoril množstvo plastík s náboženskou tematikou, sochy svätých, návrhy na oltáre a svätostánky. Počas svojho tvorivého života participoval na výtvarnej výzdobe 26 kostolov na Slovensku. V roku 2006 získal in memoriam Cenu Fra Angelica, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS) za významný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku.

Popri bohatej umeleckej tvorbe bola významná a veľmi rozsiahla tiež činnosť Trizuljaka vo verejnom kultúrnom živote. Stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl, z jeho iniciatívy vznikol Fond výtvarných umení i dielne Umeleckých remesiel, podnietil vznik viacerých galérií ako napríklad Galérie mesta Bratislavy (GMB), ako aj galérií v Nitre, Trenčíne, v Košiciach a v Humennom. Bol zakladateľom viacerých sympózií a založil tiež tradíciu pravidelnej medzinárodnej prehliadky súdobého sochárstva nazvanú Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch v roku 1961.

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského sochárstva a organizátor kultúrneho života na Slovensku, zaslúžilý umelec Alexander Trizuljak zomrel 15. októbra 1990 v Bratislave, vo veku 69 rokov. Pochovaný je na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.