Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V posledných desaťročiach je na Slovensku dlhodobý trend znižovania populácie hlucháňa. Rovnaký stav je aj v okolitých krajinách.
Autor TASR
Dolný Kubín 5. augusta (TASR) – Hlucháň hôrny patrí k najohrozenejším vtáčím druhom nielen na Slovensku, v Západných Karpatoch, ale v celej strednej a západnej Európe. Pre TASR to povedal šéf Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Dušan Karaska s tým, že v súčasnosti je jeho populácia odhadovaná na približne 800 jedincov.
"Hlucháne sa vyskytujú v našich najvyšších pohoriach, najmä v oblasti zmiešaných a ihličnatých, presnejšie smrekových lesov," priblížil Karaska. Jadro populácie tvoria dva národné parky, Nízke Tatry a Veľká Fatra. V Nízkych Tatrách je podľa šéfa štátnej ochrany prírody aj viac ako sto jedincov. "Potom sú to ďalšie vysoké pohoria, ako sú Malá Fatra, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Chočské vrchy a celé Tatry – Vysoké, Západné i Belianske. Malé populácie sa vyskytujú v Muránskej planine, ojedinele na Poľane a v priľahlých pohoriach hlavne stredného Slovenska," doplnil.
V posledných desaťročiach je na Slovensku dlhodobý trend znižovania populácie hlucháňa. Rovnaký stav je aj v okolitých krajinách. Karaska zdôraznil, že hlavnou príčinou je zánik vhodných biotopov, keďže hlucháň potrebuje rozsiahle, staré a riedke lesy. "Ekonomika núti lesníkov sadiť lesy hustejšie, aby bolo viac produkcie z hektára," skonštatoval s tým, že takéto lesné porasty hlucháňom nevyhovujú. So zmenšovaním vhodného biotopu sú postupne vytláčané čoraz viac do stredu a na sever Slovenska. Ubúdajú v periférnych oblastiach a z nižších polôh. Drvivá väčšina populácie sa vyskytuje pod hornou hranicou lesa, v horských lesoch, ktoré sú väčšinou ochranné. "To znamená, že pokiaľ tam nie je kalamita, plánovane sa tam nerúbe a neodstraňuje drevo," vysvetlil.
Ako zhodnotil šéf ŠOP, najväčší vplyv na ochranu hlucháňa majú vlastníci a užívatelia pozemkov. Tí môžu podľa Karasku urobiť veľmi veľa tým, že zachovajú vhodné lesné prostredie. Dôležité je aj zníženie vyrušovania, minimálne v období hniezdenia, a to od apríla približne do júla. "Sú známe prípady, že aj keď sa les zachoval, no v blízkosti vybudovali rekreačné stredisko, v okolitom území tokaniská zanikli. Hlucháne sú citlivé aj na vyrušovanie - môže sa zachovať prostredie, ale keď sú takmer denne vyrušované snežnými skútrami, motocyklami či hlasnou hudbou, územie opustia," uviedol.
Podľa Karasku sa v súčasnosti na Slovensku stále nachádzajú aj plochy, kde je populácia hlucháňa relatívne stabilná. Je to vďaka tomu, že sú tam veľké územia bez zásahu. Ako dodal, stála hluchánia populácia je napríklad aj na Kubínskej holi, kde vlastníci pozemkov, urbár Dolného Kubína, zachovávajú lesné komplexy.
"Hlucháne sa vyskytujú v našich najvyšších pohoriach, najmä v oblasti zmiešaných a ihličnatých, presnejšie smrekových lesov," priblížil Karaska. Jadro populácie tvoria dva národné parky, Nízke Tatry a Veľká Fatra. V Nízkych Tatrách je podľa šéfa štátnej ochrany prírody aj viac ako sto jedincov. "Potom sú to ďalšie vysoké pohoria, ako sú Malá Fatra, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Chočské vrchy a celé Tatry – Vysoké, Západné i Belianske. Malé populácie sa vyskytujú v Muránskej planine, ojedinele na Poľane a v priľahlých pohoriach hlavne stredného Slovenska," doplnil.
V posledných desaťročiach je na Slovensku dlhodobý trend znižovania populácie hlucháňa. Rovnaký stav je aj v okolitých krajinách. Karaska zdôraznil, že hlavnou príčinou je zánik vhodných biotopov, keďže hlucháň potrebuje rozsiahle, staré a riedke lesy. "Ekonomika núti lesníkov sadiť lesy hustejšie, aby bolo viac produkcie z hektára," skonštatoval s tým, že takéto lesné porasty hlucháňom nevyhovujú. So zmenšovaním vhodného biotopu sú postupne vytláčané čoraz viac do stredu a na sever Slovenska. Ubúdajú v periférnych oblastiach a z nižších polôh. Drvivá väčšina populácie sa vyskytuje pod hornou hranicou lesa, v horských lesoch, ktoré sú väčšinou ochranné. "To znamená, že pokiaľ tam nie je kalamita, plánovane sa tam nerúbe a neodstraňuje drevo," vysvetlil.
Ako zhodnotil šéf ŠOP, najväčší vplyv na ochranu hlucháňa majú vlastníci a užívatelia pozemkov. Tí môžu podľa Karasku urobiť veľmi veľa tým, že zachovajú vhodné lesné prostredie. Dôležité je aj zníženie vyrušovania, minimálne v období hniezdenia, a to od apríla približne do júla. "Sú známe prípady, že aj keď sa les zachoval, no v blízkosti vybudovali rekreačné stredisko, v okolitom území tokaniská zanikli. Hlucháne sú citlivé aj na vyrušovanie - môže sa zachovať prostredie, ale keď sú takmer denne vyrušované snežnými skútrami, motocyklami či hlasnou hudbou, územie opustia," uviedol.
Podľa Karasku sa v súčasnosti na Slovensku stále nachádzajú aj plochy, kde je populácia hlucháňa relatívne stabilná. Je to vďaka tomu, že sú tam veľké územia bez zásahu. Ako dodal, stála hluchánia populácia je napríklad aj na Kubínskej holi, kde vlastníci pozemkov, urbár Dolného Kubína, zachovávajú lesné komplexy.
