Bratislava 13. júna (TASR) - Verejné vypočutie kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS bolo náročné, ale zaujímavé. Je o tom presvedčený člen expertnej komisie, generálny riaditeľ Českej televízie Petr Dvořák.

"Objavili sa tu naozaj zaujímavé projekty, množstvo inšpiratívnych myšlienok. Myslím si, že poslancov Národnej rady SR čaká náročná úloha vybrať nového šéfa RTVS," zhodnotil pre TASR.

Priebeh híringu a pripravenosť kandidátov ocenil aj predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽANO). Verí, že formát s expertnou komisiou sa zachová aj do budúcnosti. "Do 24 hodín pripraví svoje hodnotiace stanovisko komisia, parlamentný výbor do 48 hodín predloží svoj návrh poslancom Národnej rady," uviedol.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Na pondelkovom verejnom vypočutí predstavili svoje projekty riadenia a rozvoja RTVS ôsmi kandidáti - Daniel Živica, Vladimír Seman, Tibor Búza, Peter Janků, Ivan Golian, Peter Badač, Jaroslav Rezník a Ľuboš Machaj.

Parlament má voliť generálneho riaditeľa RTVS 22. júna, prípadné druhé kolo je naplánované na 29. júna. Podľa vyjadrení z koalície má byť voľba verejná.

Zákon o RTVS uvádza, že zvoleným je kandidát, ktorý získal vo voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov národnej rady. Ak žiaden z kandidátov takúto podporu v hlasovaní nezíska, vykoná sa opakovaná voľba. Na nej sa zúčastnia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov v prvom kole. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.

Mandát generálneho riaditeľa RTVS je päťročný, šéfa telerozhlasu možno zvoliť i opakovane, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Prví kandidáti na šéfa RTVS nečelili na híringu len otázkam

Podobne ako samotné verejné vypočúvanie kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS, ktoré sa oneskorilo v dôsledku technických problémov, sa zdržala aj samotná prezentácia prvého vystupujúceho Daniela Živicu. Kým dostal slovo, musel si spolu s ďalšími prítomnými vypočuť slovnú prestrelku členov Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá o opodstatnenosti a relevantnosti výberu členov externej komisie, ktorá má pomôcť zvýšiť odborný charakter vypočúvania.

Živica priznal, že ho to trochu vyrušilo. "Rešpektujem názorové spektrum, ale očakával som, že sa budeme venovať vecnej komunikácii na tému, pre ktorú sme tu. Bral som to ako istý záťažový test," uviedol pre TASR. Myslí si však, že dokázal vo svojej prezentácii zhutniť najdôležitejšie myšlienky, neprekvapili ho ani položené otázky. "Snažil som sa pripraviť na všetko možné a myslím si, že som bol dobre pripravený," uviedol kandidát, ktorý sa doteraz venoval marketingovej a komunikačnej stratégii.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Vladimír Seman sa vo svojej prezentácii kriticky vyjadroval k súčasnému i bývalému vedeniu RTVS, mieni, že verejnoprávne médium trpí "bratislavocentralizmom". Na jeho výroky, ktoré sa týkali i osobných invektív, poukázali i členovia expertnej komisie. "Prečo vlastne kandidujete, veď podľa toho, čo ste povedali, vy ani nechcete v RTVS pracovať. Verejnoprávnu inštitúciu, ale i iných ste tu doslova opľuli," upozornila Magdaléna Glasnerová, ktorá zhodnotila niektoré Semanove výroky ako hoaxy. Seman je presvedčený, že "všetko, čo povedal, je pravda". Svoju kandidatúru obhajoval hlasom profesijných skupín, ktoré ho k tomuto kroku vyzvali. Od členov výboru viackrát chcel, aby mu odpovedali na jeho vyslovené podnety, poslanci ho upozornili, že jeho úlohou na prezentácii nie je klásť otázky.

Daniel Živica: Ponúkam RTVS badateľnú a merateľnú zmenu

V prípade, že všetci kompetentní, ktorí sa podieľajú na chode, propagácii i financovaní RTVS, budú spolupracovať, môže verejnoprávne médium ísť výrazne kvalitatívne nahor. Na pondelkovom verejnom vypočutí kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS to uviedol Daniel Živica. S projektom pod názvom Naučme RTVS lietať predstúpil spomedzi osmičky uchádzačov pred členov Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá a odbornú komisiu ako prvý.

"Ponúkam RTVS badateľnú zmenu, ktorú budeme môcť pravidelne merať," uviedol Živica. Svoje predpoklady na funkciu šéfa RTVS odvíja od predchádzajúcich skúseností v oblasti komunikačnej a marketingovej stratégie. Zdôrazňuje svoju otvorenosť a férovosť so všetkými zainteresovanými stranami, hľadanie spoločne výhodných riešení. Tieto princípy chce presadiť pri samotnom riadení inštitúcie navonok i dovnútra smerom k zamestnancom, ale napríklad aj v spravodajstve RTVS. Pri ňom upozorňuje na objektívnosť a to, aby prinášanie informácií nenahradzovalo predkladanie hodnotení. "Nie sme majiteľmi pravdy, sme tí, ktorí hľadajú pravdu," zdôraznil. Personálne nominácie v oblasti manažmentu spravodajstva a publicistiky by podľa Živicu nemali vytvárať rozporuplné diskusie.

V jeho prioritách pre budúcu RTVS sa nachádza rozvoj digitalizácie a využitie najnovších technologických aplikácií. Za použiteľné ich považuje aj v prípade rozvoja regionálneho vysielania či prvkov, ktoré pomáhajú sprístupňovať programy RTVS pre ľudí so zrakovým či sluchovým postihnutím. Živica chce pracovať na nových formách a žánroch vysielania súčasne s posilnením bezpečného online prostredia. Časť prezentácie venoval aj dôležitosti vysielania športu, nielen vrcholového, ale aj amatérskeho.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

V rámci financovania RTVS ráta so systémom založeným na koncesionárskych poplatkoch, zdrojoch zo zmluvy so štátom a príjmoch z reklamy. O koncesionárskych poplatkoch hovorí "jednoznačne zachovať a postupne, citlivo zvyšovať". Zvýšenie príjmov vidí Živica v posilnení online ponuky a partnerstiev s novými veľkými zadávateľmi, rovnako tak prostredníctvom nových foriem i tém vysielania, ktoré môžu byť financované z eurofondov.

Badač: Z RTVS treba urobiť inštitúciu 21. storočia a budovať kvalitný tím

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Z RTVS treba urobiť inštitúciu 21. storočia, posilniť jej postavenie na internete, budovať v nej silný a kvalitný tím. Aj to je súčasťou vízie kandidáta na post generálneho riaditeľa RTVS Petra Badača. Počas pondelkového vypočutia uchádzačov vo Výbore Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá skonštatoval, že RTVS má byť moderným médiom verejnej služby. Zabúdať podľa neho netreba na jej produkčný potenciál či potenciál práce s deťmi a mládežou.

Čo sa týka personálneho zabezpečenia RTVS, vníma frustráciu zamestnancov a spolupracovníkov. Nemajú podľa neho vhodné podmienky na prácu. Problém vidí v neadekvátnom ohodnotení či pracovnom pomere na dobu určitú. Treba podľa neho zmapovať jednotlivé pozície, dôkladne zanalyzovať odmeňovací systému, rozpočet a následne systém zefektívniť. V otázke ochrany zamestnancov si vie predstaviť zavedenie inštitútu ombudsmana, ktorý by mohol fungovať napríklad pod Radou RTVS.

V súvislosti s organizačnou štruktúrou vidí Badač výhodu RTVS v disponovaní viacerými platformami. Poznamenal, že napríklad filmový dokument môže byť vyrobený aj ako podcast, prípadne sa dá prepísať do knižnej podoby a vydať. Preto chce zaviesť producentské centrá, aby sa potenciál produktov rozvíjal na viaceré platformy. Obmedziť nechce externú spoluprácu, no za primárne považuje vyťažiť interné kapacity.

Badač súhlasí so súčasným počtom programových služieb, upravil by však profiláciu ich okruhov. Pri televízii by Dvojku rozdelil na programovú službu pre rodiny a pre deti a mládež, pri Trojke by preformátoval program aj na špecifické cieľové skupiny. RTVS by mala byť podľa neho výraznejšie prítomná na internete, pričom by mohla byť prístupná okrem iného aj Slovákom žijúcim v zahraničí.

Podčiarkol, že RTVS musí byť otvorená verejnosti, transparentná, nezávislá, národná a spoľahlivá. "Nemala by sa naháňať len za sledovanosťou," podotkol. Potenciál inštitúcie vidí aj v boji s dezinformáciami. Začať by sa podľa neho dalo napríklad s podporou kritického myslenia pri detskom divákovi a pri mládeži. Vie si predstaviť tiež aktivity pre školy.

Rovnako si myslí, že moderné technológie nahrávajú zvyšovaniu kvality a množstva obsahu prístupného pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale i národnostným menšinám. Napríklad systémy na automatický prepis by podľa neho mohli výrazne priblížiť rozhlasové vysielanie nepočujúcim.

P. Janků má reorganizačný zámer s RTVS, posilniť chce aj spravodajstvo

Kandidát na generálneho riaditeľa RTVS Peter Janků má reorganizačný zámer s touto inštitúciou. Navrhuje napríklad spojiť šport a spravodajskú :24 do jedného plnoformátového spravodajsko-športového kanála. Posilniť chce spravodajstvo RTVS a jeho špecializáciu. Počas pondelkového verejného vypočutia kandidátov zdôraznil, že v spravodajstve RTVS mu chýba výraznejší názor odborníkov či analytikov. Verejnoprávna televízia a rozhlas pritom podľa neho majú mať silné spravodajstvo a ponúknuť divákovi základnú informáciu bez kauzalít. RTVS podľa neho treba ozdraviť a definovať jej miesto.

Janků podčiarkol, že základnú líniu agentúrneho spravodajstva musí človek dostať aj v RTVS, cez web inštitúcie. "V čase mieru si môžeme vyberať z multiplexu stoviek programov, ale keď sa niečo stane, musíme vedieť, že je tu RTVS, na ktorú sa môžeme spoľahnúť," podčiarkol a poukázal na aktuálne hybridné hrozby a dezinformačné vojny. Janků podotkol, že divák niekedy dostáva v správach len kauzálnu informáciu s konotáciami. Divák by si pritom podľa neho mal v spravodajstve RTVS nájsť informáciu, ktorá ho zorientuje v problematike. Kritizuje, že väčšina tém sa dostáva na obrazovku cez diskusiu politikov a názor odborníkov chýba.



V súvislosti s reorganizáciou RTVS a spravodajstva poukázal na potrebu rozdelenia a posilnenia redakcií, najmä ekonomickej či kultúrnej. Janků chce, aby RTVS nielen informovala, ale aj formovala kultúrne prostredie. Potrebu vníma aj v silnom regionálnom spravodajstve. Zriadiť chce analytický, editorský a rešeršný tím, ktorý má pomáhať podporovať jednotlivé zložky. Tým chce zároveň napomôcť predchádzaniu dezinformáciám.

V súvislosti s financovaním RTVS hovoril o rôznych mechanizmoch s cieľom zefektívnenia finančných zdrojov, putujúcich do RTVS. Spomenul otázku štandardizácie nárokov vrátenia DPH. Navrhuje okrem iného zefektívnenie produkcie. Diskutovať sa podľa neho dá aj o valorizácii koncesionárskych poplatkov. Vie si predstaviť zriadenie rady odborníkov, ktorá by každé dva roky prehodnocovala prostredie a odporúčala poslancom NR SR možné zvýšenie koncesií. Čo sa týka personálnych kapacít, aj zmena štruktúr má podľa jeho slov jasne definovať jednotlivé zložky a potrebné personálne obsadenie.

I. Golian: RTVS sa musí prispôsobovať divákom a poslucháčom, nemá to byť naopak

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Bezvýhradné napĺňanie verejnoprávneho poslania, využitie ľudského potenciálu ako najdôležitejšieho kapitálu RTVS a transformácia telerozhlasu na zodpovednú, kvalitnú a efektívne fungujúcu inštitúciu, ktorej vysielanie zodpovedá nárokom a očakávaniam verejnosti. Ako piliere svojej vízie riadenia a rozvoja RTVS to na verejnom vypočutí uviedol kandidát na post šéfa inštitúcie Ivan Golian.

V súvislosti s digitalizačným a technologickým procesom Golian zdôraznil nevyhnutnú transformáciu. "Divák a poslucháč sa nesmie prispôsobovať RTVS, RTVS sa, naopak, musí prispôsobovať divákom a poslucháčom," zdôraznil odborník v oblasti digitalizácie a telekomunikácií.



V prípade financovania telerozhlasu kvantifikuje zmeny súčasných parametrov, ktoré by mali zabezpečiť udržateľnosť príjmov a stabilizáciu financovania, upozorňuje zároveň, že témy financovania zasahujú do legislatívneho rámca. "Navrhujem zvýšenie koncesionárskych poplatkov na 6,87 eura i zvýšenie objemu reklamy vo vysielaní RTVS na jedno percento," prezentoval. K stabilizácii financovania by malo prispieť podľa neho aj to, aby poplatky za vysielače a šírenie signálu prevzal štát.

V rámci portfólia programových služieb je za dočasné prehodnotenie vysielania samostatného športového kanálu. Vníma síce dôležitosť športového vysielania, upozorňuje však, že musí mať aj divácky príťažlivý obsah. "Navrhujem preto dočasne pozastaviť samostatný športový program, kým sa neprehodnotí jeho obsah a potenciál získať do budúcnosti vysielacie práva na divácky najatraktívnejšie podujatia," dodal. Chce iniciovať aj diskusiu o inom ekonomickom modeli partnerstva RTVS so športovými zväzmi. "Má zabezpečiť, aby šport ako dôležitý fenomén na obrazovkách motivoval a inšpiroval na aktívny život," priblížil.

V prípade spravodajstva zdôraznil hodnotové ukotvenie a profesionalizmus tvorcov spravodajstva RTVS, rovnako posilnenie edukatívneho vplyvu verejnoprávneho média pri boji s konšpiráciami a hoaxmi.

Priznal, že už diskutuje s potenciálnymi kandidátmi na vedúce pozície v RTVS, ktorých by rád oslovil na spoluprácu v prípade úspešnej kandidatúry.

V. Seman namieta centralizované fungovanie RTVS, vyzýva na verejnú diskusiu

Potreba vyriešiť centralistické fungovanie a financovanie RTVS, ako aj dôležitosť verejnej diskusie o ďalšom fungovaní tejto inštitúcie. Aj to považuje za priority kandidát na post generálneho riaditeľa RTVS Vladimír Seman, ktorý sa v pondelok zúčastnil na verejnom vypočutí pred Výborom Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá.

Seman kritizoval, že 95 percent rozpočtu RTVS ostáva na pôde bratislavských štúdií. Hovorí o výraznom nepomere. V tejto súvislosti spomenul aj spravodajstvo RTVS. Pri prerozdeľovaní financovania sa podľa neho často argumentuje výsledkami prieskumov, z ktorých spravodajstvo RTVS vychádza ako najobjektívnejšie. Nespochybňuje, že na ňom pracujú kvalitní profesionáli. Rozdiely v dôveryhodnosti v porovnaní s inými médiami však považuje za minimálne, pričom podľa neho nie sú dané ani tak samotným obsahom ako tým, že nie je prerušované reklamou.

Potrebu vidí v nastolení akéhosi vnútrokonkurenčného systému, napríklad zriadením ôsmich regionálnych redakcií. Tie by mali mať istú autonómnosť a vysielať aj dianie v regiónoch. Myslí si, že i pri spravodajstve treba vo väčšej miere umožniť, aby reflektovalo aj regionálny, nielen centralistický model.

Zároveň apeluje na odbornú a verejnú diskusiu o ďalšom fungovaní RTVS. "Generálny riaditeľ RTVS by mal iniciovať a do istej miery aj moderovať spoločenskú diskusiu na túto tému," povedal s tým, že by mal byť pritom otvorený rôznym vyústeniam diskusie. Spomenul napríklad alternatívu, že verejnú mediálnu službu môžu zabezpečiť aj súkromné médiá prostredníctvom objednávky. Zdôraznil, že zmeny by sa však nemali diať nasilu, ale mali by byť poctivo nastolené a odkonzultované.

Seman deklaroval svoju apolitickosť, hoci sa v parlamentných voľbách v roku 2020 uchádzal o post poslanca NR SR na kandidátke hnutia OĽANO.

T. Búza: Chcem v RTVS vytvoriť samostatný detský kanál i rómske vysielanie

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Samostatný rómsky kanál i detské vysielanie prostredníctvom preformátovania súčasnej Trojky spomína medzi svojimi plánmi kandidát na generálneho riaditeľa RTVS Tibor Búza. Svoj projekt predstavil na pondelkovom verejnom vypočutí uchádzačov o post šéfa telerozhlasu.

Búza v rámci prezentácie zadefinoval ciele, ku ktorým chce v jednotlivých rokoch svojho mandátu v prípade zvolenia smerovať. Detský kanál by sa mohol spustiť už v prvom roku jeho pôsobenia na čele RTVS. "Nevytvárali by sme však novú programovú službu, išlo by o preformátovanie programovej služby Trojka, ktorá by sa počas dňa venovala detskému vysielaniu a večer staršej generácii," ozrejmil.

Búza chce vytvoriť i "skutočný spravodajský kanál", súčasná :24 takým podľa neho nie je. Myslí si, že spravodajský kanál by mohol zlúčiť spravodajské i športové programy. Za nevyhnutnú považuje revitalizáciu objektov RTVS.

Spustenie samostatného rómskeho programu je vzhľadom na jeho náročnosť i zabezpečenie financovania najvzdialenejší cieľ. Mieni, že zdroje pre vykrytie takejto programovej služby je možné nájsť väčšou participáciou RTVS s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa pre tvorbu formátov môžu uchádzať o granty z Európskej únie ako zdroja financovania. "Aj preto to vnímam tak trochu ako PPP projekt," uviedol Búza, ktorý má predstavu etablovať samostatné vysielanie pre Rómov v košickom štúdiu.

Ciele pri rozhlasovej programovej službe vidí pri posilňovaní regionálneho vysielania, ale napríklad aj činnosti rozhlasových umeleckých telies. V prípade rozhlasových programových služieb by chcel minimálne zachovať súčasný stav. "Som presvedčený, že by nedošlo k žiadnej redukcii, skôr naopak, možno by mohol vzniknúť samostatný program zameraný len na hovorené slovo," povedal.

Zdôraznil úlohu verejnoprávneho spravodajstva, jeho objektívnosť, kriticky sa vyjadroval k doterajšiemu vedeniu tohto segmentu, ktoré podľa neho vykázalo výrazné zaostávanie za komerčnými televíziami nielen pri informovaní o pandémii ochorenia COVID-19, ale najmä pri spravodajstve o situácii na Ukrajine. Zdôraznil takisto posilnenie výstupov spravodajstva na webe i prostredníctvom mobilných aplikácií. "Momentálne tieto služby dostatočne využívané nie sú," zdôraznil. Výraznú rezervu súčasnosti vidí taktiež v príspevku RTVS do boja proti konšpiráciám a v edukácii, ako je potrebné odlišovať relevantné spravodajské informácie a hoaxy.

V prípade financovania je zástancom zachovania koncesionárskych poplatkov. Zdroje je podľa neho možné nájsť aj optimalizáciou výrobných procesov a väčším využitím interných výrobných kapacít.

Golian ako kandidát na šéfa RTVS spomína transformáciu, Janků i agentúrny servis

Zodpovednosť, odbornosť a veľký záujem o budúcnosť RTVS cítil pri verejnom vypočutí kandidát na šéfa telerozhlasu Ivan Golian. V rozhovore pre TASR po svojej prezentácii nechcel špekulovať o prípadných šanciach, mieni však, že jeho výhodou môže byť aj dlhoročná manažérska skúsenosť z iného prostredia, ako sú médiá.

"Vzhľadom na to, akou technologickou transformáciou musí nevyhnutne RTVS prejsť, je proces prípravy RTVS do budúcnosti aj veľkou manažérskou výzvou," uviedol. Mieni tiež, že v súvislosti s týmito výzvami vie vyvážiť i hendikep chýbajúcich skúseností z médií. "To, na čom staviam ja – odbornosť, kvalita, efektívnosť-, sú manažérske pravidlá, ktoré ostávajú nemenné," skonštatoval.

Golian takisto priznal, že v súlade s cieľom dosiahnuť čo najlepší manažérsky výsledok si dokáže predstaviť spoluprácu aj so svojím protikandidátmi vo výberovom konaní. "Samozrejme, prečítam si ich projekty a v prípade oblastí, kde nie som úplne doma a, naopak, ich zásah je adresný, si viem predstaviť takúto spoluprácu," povedal.

Peter Janků, ktorý má už prezentáciu takisto za sebou, si myslí, že jedným z hlavných cieľov pre budúci manažment RTVS je zamedziť pochybeniam, ktoré sa v poslednom období prejavili v spravodajstve verejnoprávneho média. V tejto súvislosti avizuje tiež snahu poskytnúť divákom aj spravodajstvo očistené bez určitého kauzálneho naviazania. "My často divákov alebo poslucháčov v problematike, ktorej úplne nerozumejú, staviame na tú alebo druhú stranu. Preto chcem zo spravodajského webu RTVS vytvoriť agentúrny spravodajský servis ponúkajúci bázu čistých agentúrnych informácií," vysvetlil. V spravodajstve zdôraznil tiež silný regionálny zásah spravodajstva, v jeho plánoch je preto vybudovať krajské spravodajské centrály.

Rezník: Plán rozvoja RTVS sa týka programu, online, ale i budovy v Mlynskej doline

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Nové programové ponuky, rozširovanie digitálneho vysielania či siete DAB, ale aj využitie výškovej budovy v Mlynskej doline boli predmetom prezentácie opätovnej kandidatúry Jaroslava Rezníka na post generálneho riaditeľa RTVS. Svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS, ktorý predstavil na pondelkovom verejnom vypočutí, nazval Tajomstvo rovnováhy.

"RTVS je obrovské puzzle, ktorého jednotlivé dieliky musia do seba presne a logicky zapadať. V tom je tajomstvo hľadania rovnováhy RTVS," uviedol na vysvetlenie.

Komplex RTVS v rámci vízie riadenia a rozvoja rozdelil do 15 oblastí zahrňujúcich financovanie a prevádzku, programovú službu, distribúciu signálu, rozširovanie online služieb či činnosť kreatívnych centier RTVS.

V rámci financovania apeluje na zvýšenie dlhodobo poddimenzovaného financovania RTVS, spomenul nevyhnutné zvýšenie koncesionárskych poplatkov, respektíve príjmov na základe zmluvy so štátom. "Vyrovnaný, stabilný a rozvojový rozpočet je základným stavebným kameňom pre RTVS," upozornil. "Na to, aby RTVS dokázala plniť všetky úlohy, ktoré sú na ňu kladené, potrebuje dosiahnuť ročný príjem na úrovni 200 miliónov eur," naznačil.

Po formátovom spresnení jednotlivých programových okruhov načrtol vo svojej prezentácii viacero rozvojových plánov, napríklad samostatný detský televízny okruh na online platformách. "Nebude postavený len na princípe on demand, ale bude poskytovať aj lineárnu službu detských programov," vysvetlil. Vo svojej vízii ponúka tiež samostatnú dramaturgiu denných seriálov v internom prostredí či nový programový okruh v Slovenskom rozhlase Ľudovka, zameraný na folklórnu produkciu. "Táto služba bude šírená prostredníctvom siete digital audio broadcasting (DAB), ktorú chceme rozvíjať, aby sa zo súčasného približného 35-percentného pokrytia rozšírila na viac ako 90-percentné v roku 2027," priblížil Rezník.

Avizoval ďalšie rozširovanie online služieb a šírenia programových služieb v online prostredí. "To je budúcnosť RTVS, preto aj naším cieľovým zámerom je dosiahnuť stav, keď budeme môcť všetkým záujemcom zabezpečiť slobodný a voľný prístup k programovým obsahom a službám RTVS," zdôraznil.

Potvrdil takisto ďalšie posilňovanie autonómie regionálnych štúdií v Košiciach a Banskej Bystrici, vytvorenie podmienok na vysielanie Reginy zo západného Slovenska. V jeho pláne je tiež dobudovať a efektívne prevádzkovať vznikajúce kreatívne centrá v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Avizuje i riešenie výškovej budovy v RTVS v bratislavskej Mlynskej doline. Tá by sa po rekonštrukcii mala stať určitým kultúrnym centrom, ktorú by mohli využívať organizácie predovšetkým v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.

Rezník bol predposledným z ôsmich kandidátov, ktorí v rámci verejného vypočutia predstavujú svoje projekty budúcnosti RTVS. Posledným, kto predstúpi pred poslancov Národnej rady SR a členov odbornej komisie, bude bývalý programový riaditeľ Slovenského rozhlasu, televízny dramaturg Ľuboš Machaj.

Rezník zažil najdlhší híring, Badač ocenil odbornosť vypočutia možných šéfov RTVS

Bolo to najdlhšie a minimálne rovnako náročné verejné vypočutie ako pri predchádzajúcej kandidatúre na post šéfa RTVS. V zhodnotení po predstavení svojho projektu na pondelkovom híringu to uviedol súčasný generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, uchádzajúci sa o predĺženie svojho terajšieho mandátu.

"Verím, že som odpovedal na všetky otázky, neprekvapila ma žiadna," uviedol k priebehu vypočutia, v ktorom predstavoval svoj projekt riadenia a rozvoja, nazvaný Tajomstvo rovnováhy. "Na hľadanie tajomstva rovnováhy budeme mať päť rokov, ak ho teda budeme môcť hľadať," naznačil. Pripomenul, že rozhodnutie o generálnom riaditeľovi verejnoprávneho média bude v rukách poslancov Národnej rady SR.



Filmový producent Peter Badač ocenil odbornú úroveň vypočutia, nemilo ho prekvapila absencia veľkej časti poslancov. "Moja predstava o RTVS v budúcnosti je otvorenejšia a transparentnejšia inštitúcia, ktorá bude rozvíjať národné hodnoty a bude spoľahlivou vo všetkých parametroch," uviedol pre TASR.

Zo súčasných skúseností v oblasti filmovej produkcie chce čerpať aj v prostredí rôznych programových služieb RTVS. "V súčasnosti vyvíjame produkciu pre rôzne typy platforiem - televíziu, internet i rozhlas. A práve preto vidím ako výzvu rozvíjať rozhlas ako moderné, nie anachronické médium," zdôraznil.

Ľuboš Machaj, ktorý svoj projekt prezentoval ako posledný, priznal, že čakanie bolo únavné. "Myslím si ale, že zároveň prospešné. Verím, že som zodpovedal otázky členov komisie a výboru, a že hodnotiace orgány majú dostatok podkladov na to, aby pripravili zodpovedný návrh poslancom národnej rady pre rozhodnutie v pléne," uviedol Machaj pre TASR.

Záujem RTVS vidí Machaj v čo najširšom dosahu, no bez bulvarizácie

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Koncesionárske poplatky platia všetci, verejnoprávne médium by preto malo dostať obsah k čo najširšiemu okruhu odberateľov. Skonštatoval to kandidát na generálneho riaditeľa RTVS Ľuboš Machaj počas pondelkového verejného vypočúvania uchádzačov v parlamentnom mediálnom výbore. Nejde podľa neho o to, aby RTVS vyhovovala dopytu verejnosti, a teda išla cestou bulvarizácie, ale aby poskytovala hodnotový program, ktorý diváci a poslucháči nemôžu nájsť inde.



Machaj skonštatoval, že rozhlas zažíva odliv poslucháčov. Ako príklad uviedol počúvanosť Rádia Slovensko, kde vidí problém najmä v odchode vo všetkých vekových kategóriách. Televízne spravodajstva RTVS podľa neho dosahuje sledovanosť len jednej štvrtiny konkurencie. Poznamenal, že práve verejnoprávne vysielanie by malo byť garanciou informácií a v súčasnej dobe aj najviac vyhľadávané. V online priestore je podľa neho RTVS takmer neschopná konkurencie.

Cestu do budúcna vidí v podpore kreatívnych produktov RTVS. K téme blížiaceho sa 100. výročia rozhlasu by sa podľa neho malo urobiť všetko pre vznik informačného spravodajského rádia s 24-hodinovým vysielaním. Pri televízii vidí viacero problémov. Nebola podľa neho dostatočne pripravená na spustenie spravodajskej :24. V rámci svojej vízie chce dosiahnuť, aby sa tento program stal spravodajským pilierom na Slovensku.

Pri športovom programe považuje za potrebné vyplniť vysielanie. Detský divák podľa neho patrí na všetky programové služby. Ako príklad uviedol prepojenie so športom, pretože deti podľa neho treba k športu motivovať. Priestor pre posilnenie vníma napríklad aj pri vysielaní pre rómsku menšinu a ďalšie.

Za dôležité označil Machaj hľadanie možností vyššieho príjmu RTVS a zefektívnenia výdavkov. Všetky financie v rozpočte sa podľa neho aktuálne využili na spustenie nových programov, no ohrozilo to stabilitu inštitúcie. Obáva sa vykrytia nákladov aj platov v závere roka. Financovanie RTVS ostane podľa neho najbližšie roky zrejme trojzložkové, teda cez koncesionárske poplatky, zmluvu so štátom a prostredníctvom reklamy.

Machaj tiež poznamenal, že rozhlas by mal byť lídrom nových technológií. Zabezpečiť terestriálne aj digitálne vysielanie považuje za pomerne nákladné. Myslí si, že proces prestupu na digitálne vysielanie bude na Slovensku trvať dlhšie.

Profesijné životopisy kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS

Peter Badač

V roku 2007 ukončil štúdiá na Katedre produkcie a manažmentu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Vzdelanie si rozšíril na Katedre produkcie na Filmovej a televíznej fakulte (FAMU) Akadémie múzických umení v Prahe. Titul PhD. získal v roku 2017 na VŠMU s témou dizertácie Trendy vo vývoji nových televíznych seriálov. Absolvoval aj zahraničné študijné pobyty v Argentíne a v USA.

Po skončení vysokej školy pracoval v rokoch 2007 - 2008 ako asistent projektu Soukromé pasti a Kriminálka Anděl, ktoré sa vyrábali pre českú komerčnú televíziu Nova, následne pôsobil v rokoch 2008 – 2010 ako projektový manažér v Českej filmovej a televíznej akadémii v Prahe a od roku 2010 pôsobí ako producent vo filmovej produkčnej spoločnosti BFILM so sídlom v Bratislave. V roku 2015 bol programovým riaditeľom filmového festivalu Finále Plzeň.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Tibor Búza

V rokoch 1988 - 1993 študoval slovenský jazyk a literatúru a dejepis na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. V roku 1997 absolvoval kurz Manažment a riadenie na City Univerzity Bratislava.

Šéfredaktorom spravodajstva a publicistiky v Slovenskom rozhlase (SRo) v Košiciach bol v rokoch 1996 - 1997. V období rokov 1997 - 1998 pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia SRo v Košiciach. Na pozícii šéfredaktora spravodajstva a aktuálnej publicistiky v Slovenskej televízii (STV) pracoval v rokoch 1998 - 2000. Výkonným riaditeľom Rádia Expres bol od roku 2000 do roku 2005.

V rokoch 2005 - 2012 zastával post riaditeľa Centra spravodajstva a publicistiky v TV Markíza. Programovým riaditeľom v Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) v sekcii STV bol v rokoch 2012 - 2018. V súčasnosti je výkonným riaditeľom produkčnej spoločnosti B Production s. r. o.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Ivan Golian

Štúdium na Katedre automatizácie technologických procesov Materiálovotechnologickej fakulty (MTF) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave ukončil v roku 1987. V roku 1993 získal na Katedre aplikovanej informatiky a automatizácie MTF STU titul CSc.

V rokoch 1988 - 1995 pôsobil ako odborný asistent na Katedre aplikovanej informatiky a automatizácie MTF STU. Ako odborný asistent vyučoval v rokoch 1993 - 1995 aj na Katedre elektroniky a automatizácie - KIHO v belgickom Gente. Projektovým manažérom v spoločnosti Digital Equipment Corporation bol v období rokov 1995 - 1997. Nasledovalo deväťročné (1997 - 2006) pôsobenie na rôznych vedúcich pozíciách v spoločnosti Globtel. Miesto riaditeľa úseku informačných technológií a prevádzky vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB) zastával v rokoch 2006 - 2008.

V roku 2009 prešiel do spoločnosti Orange Slovensko, a. s, kde v priebehu 11 rokov pôsobil ako riaditeľ úseku informačných technológií, zástupca generálneho riaditeľa či ako člen predstavenstva. Od roku 2020 je inovatívnym konzultantom v oblasti informačných technológií a príležitostne prednáša na STU.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Peter Janků

V roku 1998 získal magisterský titul v odbore filozofia a výtvarná výchova na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a v roku 2001 absolvoval bakalárske štúdium scénografie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Titul PhD. obhájil v roku 2011 na pôde Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a titul ArtD. v roku 2019 na Katedre réžie a dramaturgie na Divadelnej fakulte VŠMU. Absolvoval aj študijné pobyty v Turecku a v Poľsku.

V rokoch 2000 - 2002 pôsobil v Štátnej opere v Banskej Bystrici na pozícii umeleckého šéfa výpravy. V rokoch 2003 - 2009 pracoval ako redaktor publicistiky v TV Markíza, v Slovenskej televízii (STV) aj v TA3. Autorom a dramaturgom relácie Hlas Európy bol tri roky (2009 - 2011) a k redaktorskej práci v STV sa vrátil v rokoch 2011 - 2012. Následne riadil Umelecko-dekoračné dielne v Slovenskom národnom divadle (2012 - 2015) a bol aj šéfdramaturgom a intendantom Rádia Devín (2017 - 2022). V roku 2021 sa stal členom poradného orgánu ministerky kultúry pre odborné vzdelávanie a v rámci Sektorovej rady pre kultúru a kreatívny priemysel SR pôsobí ako člen pracovnej skupiny pre oblasť umeleckých remesiel.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Ľuboš Machaj

Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK), kde študoval na Katedre estetická výchova a slovenčina, nastúpil v roku 1978 do Československého rozhlasu v Bratislave. Začínal ako dramaturg v Hlavnej redakcii hier pre deti a mládež, potom pôsobil ako redaktor a moderátor relácie Pozor, zákruta!. V roku 1984 sa vrátil na pozíciu dramaturga rozprávkových hier, v ktorej pôsobil do roku 1990.

V rokoch 1990 až 1993 bol riaditeľom Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, odkiaľ odišiel do Radia Twist, kde zastával post programového riaditeľa. V rokoch 2003 - 2006 bol šéfdramaturgom druhého programu Slovenskej televízie (STV). V roku 2006 zamieril opäť do Slovenského rozhlasu (SRo) na pozíciu riaditeľa sekcie programu.

Po spojení SRo a STV zastával v roku 2011 v RTVS post riaditeľa programu v STV. Od roku 2011 externe spolupracuje s RTVS na príprave programov ako napríklad Čo sa stalo s Robom Rothom, Bola raz jedna povesť alebo SK Dejiny.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Jaroslav Rezník

V roku 1990 ukončil štúdium slovenského a ukrajinského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove, kde v rokoch 1991 - 1993 pôsobil ako odborný asistent na katedre slovenského jazyka a literatúry.

Riaditeľom Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach bol od roku 1993 do roku 1997. V rokoch 1997 - 2005 bol generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu v Bratislave. Na Ministerstve kultúry (MK) SR ako hlavný štátny radca pôsobil v rokoch 2005 - 2007. Z pozície generálneho riaditeľa viedol desať rokov (2007 - 2017) Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR).

Za generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) ho poslanci Národnej rady (NR) SR zvolili 20. júna 2017, funkcie sa ujal 1. augusta 2017. V auguste 2022 mu vyprší päťročné funkčné obdobie. Opätovne sa uchádza o post generálneho riaditeľa RTVS.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Vladimír Seman

V roku 1985 vyštudoval odbor automatizované systémy riadenia na Vysokej škole technickej (v súčasnosti Technická univerzita) v Košiciach. V rokoch 2001 - 2003 absolvoval doplnkové vzdelávanie profesionálnych moderátorov pod vedením odborníkov BBC.

Začiatok jeho profesionálnej kariéry je spätý so Slovenskou televíziou (STV), kde v rokoch 1986 - 1990 pracoval v košickom štúdiu ako redaktor a následne bol 20 rokov (1990 – 2010) moderátorom a režisérom spravodajských, publicistických a dokumentárnych relácií a programov. Počas tohto obdobia pôsobil aj ako šéfredaktor náboženského vysielania STV Košice (1990 - 1995) či tajomník Komisie masmédií Konferencie biskupov Slovenska (1996 - 1998).

V rokoch 2004 - 2010 podnikal v oblasti verejného stravovania. Majiteľom produkčnej spoločnosti na výrobu televíznych programov bol v rokoch 1998 - 2000 a 2003 - 2021. Od roku 2010 je šéfproducentom a programovým riaditeľom TV Zemplín, TV Východ, Mestskej TV Košice a TV Región. Je členom predsedníctva LOTOS (Spolok lokálnych a regionálnych televízií Slovenska).

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Daniel Živica

Štúdium účtovníctva a audítorstva na Ekonomickej univerzite v Bratislave ukončil v roku 1999. Odborné znalosti si rozšíril počas pobytov v zahraničí v Spojenom kráľovstve a v USA. V rokoch 2001 až 2005 pôsobil ako riaditeľ pre styk s klientmi v spoločnosti CIA Slovakia, náplňou činnosti ktorej bola reklamná a propagačná činnosť, vydávanie neperiodickej tlače, nájom a prenájom audiovizuálnej techniky.

Významnú etapu v jeho profesionálnej kariére tvorí pôsobenie v marketingovej agentúre MEC Slovakia zameranej na oblasť mediálneho plánovania, v ktorej začal pracovať v roku 2006. Na jej čele stál v rokoch 2008 - 2017, pričom v rokoch 2015 - 2017 bol výkonným riaditeľom agentúry MEC v Českej republike a na Slovensku.

Vzhľadom na globálnu fúziu agentúr MEC a Maxus sa mediálna agentúra MEC zmenila koncom roku 2017 na agentúru s názvom Wavemaker. Živica sa stal jej výkonným riaditeľom v Čechách a na Slovensku. Na tomto poste pôsobil do januára 2020, keď prešiel na miesto výkonného riaditeľa do kreatívnej komunikačnej agentúry VMLY&R Prague.

Foto: TASR - Jaroslav Novák