Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Také sú výsledky Prognózy vývoja rodín a domácností na roky 2014-2030.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) – Do roku 2030 bude klesať počet viacčlenných rodín a naopak budú pribúdať bezdetné rodiny, dvojčlenné a jednočlenné domácnosti. Také sú výsledky Prognózy vývoja rodín a domácností na roky 2014-2030, ktorú zostavili Výskumné demografické centrum INFOSTAT, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave a Prognostický ústav SAV.
Cieľom prognózy bola analýza rodinného správania, charakteru domácností a ich zmien v ich štruktúre. Ide zároveň o prvú prognózu, ktorá bola spracovaná nielen na celoslovenskej, ale aj okresnej úrovni.
Formovanie a charakter rodinných domácností v súčasnosti ovplyvňuje výrazný pokles sobášnosti v posledných troch desaťročiach, ale aj pokles intenzity, s akou vstupujú do manželstva rozvedené a ovdovelé osoby. "V reprodukčnom veku sa zvyšuje počet osôb, ktoré môžu vstúpiť do manželstva, no nevstupujú," uviedol Branislav Šprocha z Prognostického ústavu SAV. Výrazným spôsobom ovplyvňuje charakter domácností aj zvýšená rozvodovosť, kde narastá počet neúplných rodín a tiež pokles plodnosti, ktorý prináša nárast bezdetných rodín. "Zároveň tento fakt znižuje aj priemernú veľkosť rodinných domácností," dodal.
Ako informoval Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, v období medzi rokom 1991 až 2011 narástol počet jednočlenných domácností – ten podiel dosahuje v súčasnosti takmer jednu tretinu všetkých domácností (29,5 percenta). Naopak, výrazne začína klesať podiel domácností so štyrmi členmi, ktorú tvoria aj klasické typy rodín s dvoma dospelými a dvoma deťmi. "Tento podiel klesol od roku 1991 do roku 2011 o päť percent, z 23 percent na súčasných 17,9 percenta," uviedol Bleha.
Veľké domácnosti sú podľa autorov štúdie charakteristické najmä v okresoch s vyššou pôrodnosťou i sobášnosťou, ktoré sa nachádzajú takmer výlučne na severe stredného a východného Slovenska, v oblasti hornej Oravy a Spiša. V okresoch týchto regiónov je aj najvyšší priemerný počet domácností. Naopak, okresy zo západu, juhu a stredu Slovenska majú najnižší počet domácností. V týchto okresoch prevládajú málopočetné rodiny.
"Z pohľadu trendov do budúcnosti očakávame, že na severe stredného a východného Slovenska budú najpočetnejším typom domácností úplné rodiny so závislými deťmi," uviedol z Výskumného demografického centra INFOSTAT Boris Vaňo. V širšom zázemí Bratislavy, na juhozápade Slovenska, na severe Slovenska (s výnimkou hornej Oravy), na Pohroní a na krajnom východe budú prevládať úplné rodiny bez závislých detí. V najväčšom počte okresov budú najpočetnejším typom domácnosti jednočlenné domácnosti – samotársky žijúci ľudia budú žiť najmä v okresoch na strednom Slovensku a vo východnej časti južného Slovenska, v okresoch Bratislavského kraja, na severozápade Slovenska i krajnom východe.
Cieľom prognózy bola analýza rodinného správania, charakteru domácností a ich zmien v ich štruktúre. Ide zároveň o prvú prognózu, ktorá bola spracovaná nielen na celoslovenskej, ale aj okresnej úrovni.
Formovanie a charakter rodinných domácností v súčasnosti ovplyvňuje výrazný pokles sobášnosti v posledných troch desaťročiach, ale aj pokles intenzity, s akou vstupujú do manželstva rozvedené a ovdovelé osoby. "V reprodukčnom veku sa zvyšuje počet osôb, ktoré môžu vstúpiť do manželstva, no nevstupujú," uviedol Branislav Šprocha z Prognostického ústavu SAV. Výrazným spôsobom ovplyvňuje charakter domácností aj zvýšená rozvodovosť, kde narastá počet neúplných rodín a tiež pokles plodnosti, ktorý prináša nárast bezdetných rodín. "Zároveň tento fakt znižuje aj priemernú veľkosť rodinných domácností," dodal.
Ako informoval Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, v období medzi rokom 1991 až 2011 narástol počet jednočlenných domácností – ten podiel dosahuje v súčasnosti takmer jednu tretinu všetkých domácností (29,5 percenta). Naopak, výrazne začína klesať podiel domácností so štyrmi členmi, ktorú tvoria aj klasické typy rodín s dvoma dospelými a dvoma deťmi. "Tento podiel klesol od roku 1991 do roku 2011 o päť percent, z 23 percent na súčasných 17,9 percenta," uviedol Bleha.
Veľké domácnosti sú podľa autorov štúdie charakteristické najmä v okresoch s vyššou pôrodnosťou i sobášnosťou, ktoré sa nachádzajú takmer výlučne na severe stredného a východného Slovenska, v oblasti hornej Oravy a Spiša. V okresoch týchto regiónov je aj najvyšší priemerný počet domácností. Naopak, okresy zo západu, juhu a stredu Slovenska majú najnižší počet domácností. V týchto okresoch prevládajú málopočetné rodiny.
"Z pohľadu trendov do budúcnosti očakávame, že na severe stredného a východného Slovenska budú najpočetnejším typom domácností úplné rodiny so závislými deťmi," uviedol z Výskumného demografického centra INFOSTAT Boris Vaňo. V širšom zázemí Bratislavy, na juhozápade Slovenska, na severe Slovenska (s výnimkou hornej Oravy), na Pohroní a na krajnom východe budú prevládať úplné rodiny bez závislých detí. V najväčšom počte okresov budú najpočetnejším typom domácnosti jednočlenné domácnosti – samotársky žijúci ľudia budú žiť najmä v okresoch na strednom Slovensku a vo východnej časti južného Slovenska, v okresoch Bratislavského kraja, na severozápade Slovenska i krajnom východe.
