Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda klubu Most-Híd László Solymos by súčasné rozdelenie moci nemenil.
Autor TASR
Bratislava 16. septembra (TASR) – Poslanci Národnej rady SR váhajú pri otázke posilnenia právomocí prezidenta SR. Pripomínajú, že Slovensko je v prvom rade parlamentná demokracia a upozorňujú, že zmeny v právomociach hlavy štátu by si zrejme vyžiadali aj ďalšie zmeny. "V zásade by sme tým opäť zavádzali iný typ ústavného usporiadania na Slovensku. Prezident nám už teraz v niektorých veciach supluje druhú komoru parlamentu, v niektorých zase preberá kompetencie exekutívy," reagoval na otázku o posilnení kompetencií prezidenta poslanec SaS Martin Poliačik.
Možnosti na zmenu v právomociach sú podľa neho vždy, zdôrazňuje však, že než k úprave dôjde, treba sa dohodnúť, aké bude usporiadanie. "Aký silný parlament, vládu, ich vzťah chceme mať. A kompetencie prezidenta by sa potom mali odvinúť od toho," vysvetlil. Šéf klubu KDH Pavol Hrušovský, ktorý sa spomína ako jeden z možných kandidátov na post prezidenta, si tiež myslí, že pri úvahách o posilnení prezidentských kompetencií treba zvážiť niekoľko vecí.
"Treba zvážiť, čo so zákonmi, ktoré by predložil prezident a parlament ich so zmenami vráti. Či ich prezident môže vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie. Je to množstvo otázok, ktoré súvisia so zmenami v ústave," zdôraznil pre TASR s tým, že by sa nerád opäť podieľal na chybách pri zmenách v základnom dokumente štátu. Ešte má v čerstvej pamäti podľa neho pochybenie z konca vlády Ivety Radičovej. "Prijali sme pomerne chaotickú zmenu, ktorá sa v aplikačnej praxi ukázala ako veľmi zlá," poznamenal. Rokovania o zmenách nevylúčil.
Predseda klubu Most-Híd László Solymos by súčasné rozdelenie moci nemenil. "Myslím si, že prezident má dostatočné právomoci, keďže sme parlamentnou demokraciou. Tie právomoci sú tak rozdelené medzi jednotlivými ústavnými funkciami, že by som ich teraz nemenil," povedal pre TASR. Šéf klubu OĽaNO Jozef Viskupič vidí za debatou o silnejších právomociach záujem premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o post hlavy štátu.
"Mandát prezidenta tým, že je volený priamou voľbou, je silný. My sme ale v prvom rade parlamentná demokracia. A preto si myslím, že ak by toto nebola čisto utilitárna debata o tom, že niekto zo Smeru má záujem o post prezidenta, viem si predstaviť, že sa budeme baviť o konkrétnych právomociach," uviedol pre TASR Viskupič.
Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) si myslí, že kompetencie prezidenta SR nie celkom zodpovedajú sile jeho mandátu, ktorý vzniká priamou voľbou všetkých oprávnených voličov. Hlava štátu by podľa neho mala mať silnejšie právomoci. O posilnení právomocí hovorí aj súčasný prezident Ivan Gašparovič. "Podľa mňa by prezident mal mať aj určitú legislatívnu iniciatívu, aby mohol predkladať aj návrhy zákonov," uviedol. Predstaviť si vie aj to, že by sa prezident pri niektorých vnútroštátnych otázkach mohol zúčastňovať na rokovaniach vlády a zaujať oficiálne stanovisko, ktoré by pritom nemuselo byť záväzné.
Líder SaS Richard Sulík prezidentovi Gašparovičovi odkazuje, aby skôr ako začne premýšľať nad ďalšími právomocami napĺňal tie, ktoré už má. "Už dávno mal vymenovať nového generálneho prokurátora. Nerozumiem, na čo mu dávať ďalšie právomoci, keď si neplní dnešné povinnosti," vyhlásil pre TASR.
Možnosti na zmenu v právomociach sú podľa neho vždy, zdôrazňuje však, že než k úprave dôjde, treba sa dohodnúť, aké bude usporiadanie. "Aký silný parlament, vládu, ich vzťah chceme mať. A kompetencie prezidenta by sa potom mali odvinúť od toho," vysvetlil. Šéf klubu KDH Pavol Hrušovský, ktorý sa spomína ako jeden z možných kandidátov na post prezidenta, si tiež myslí, že pri úvahách o posilnení prezidentských kompetencií treba zvážiť niekoľko vecí.
"Treba zvážiť, čo so zákonmi, ktoré by predložil prezident a parlament ich so zmenami vráti. Či ich prezident môže vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie. Je to množstvo otázok, ktoré súvisia so zmenami v ústave," zdôraznil pre TASR s tým, že by sa nerád opäť podieľal na chybách pri zmenách v základnom dokumente štátu. Ešte má v čerstvej pamäti podľa neho pochybenie z konca vlády Ivety Radičovej. "Prijali sme pomerne chaotickú zmenu, ktorá sa v aplikačnej praxi ukázala ako veľmi zlá," poznamenal. Rokovania o zmenách nevylúčil.
Právomoci by László Solymos nemenil
Predseda klubu Most-Híd László Solymos by súčasné rozdelenie moci nemenil. "Myslím si, že prezident má dostatočné právomoci, keďže sme parlamentnou demokraciou. Tie právomoci sú tak rozdelené medzi jednotlivými ústavnými funkciami, že by som ich teraz nemenil," povedal pre TASR. Šéf klubu OĽaNO Jozef Viskupič vidí za debatou o silnejších právomociach záujem premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o post hlavy štátu.
"Mandát prezidenta tým, že je volený priamou voľbou, je silný. My sme ale v prvom rade parlamentná demokracia. A preto si myslím, že ak by toto nebola čisto utilitárna debata o tom, že niekto zo Smeru má záujem o post prezidenta, viem si predstaviť, že sa budeme baviť o konkrétnych právomociach," uviedol pre TASR Viskupič.
Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) si myslí, že kompetencie prezidenta SR nie celkom zodpovedajú sile jeho mandátu, ktorý vzniká priamou voľbou všetkých oprávnených voličov. Hlava štátu by podľa neho mala mať silnejšie právomoci. O posilnení právomocí hovorí aj súčasný prezident Ivan Gašparovič. "Podľa mňa by prezident mal mať aj určitú legislatívnu iniciatívu, aby mohol predkladať aj návrhy zákonov," uviedol. Predstaviť si vie aj to, že by sa prezident pri niektorých vnútroštátnych otázkach mohol zúčastňovať na rokovaniach vlády a zaujať oficiálne stanovisko, ktoré by pritom nemuselo byť záväzné.
Líder SaS Richard Sulík prezidentovi Gašparovičovi odkazuje, aby skôr ako začne premýšľať nad ďalšími právomocami napĺňal tie, ktoré už má. "Už dávno mal vymenovať nového generálneho prokurátora. Nerozumiem, na čo mu dávať ďalšie právomoci, keď si neplní dnešné povinnosti," vyhlásil pre TASR.
