Bratislava 10. mája (TASR) - Štátny znak bude mať pri používaní štátnych symbolov v zahraničí osobitné postavenie. Vyplýva to z novely zákona o štátnych symboloch z dielne SNS. Plénum v piatok prelomilo veto prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý právnu normu vrátil Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie ako celok. Za novelu hlasovalo 86 zákonodarcov. Poslanci nemohli robiť zmeny, mohli iba zákon odmietnuť alebo schváliť. Právna norma po opätovnom schválení teda stále obsahuje aj spornú časť týkajúcu sa hrania a spievania cudzej štátnej hymny.

Do zákona pribúdajú nové pojmy ako "znamenie štátneho znaku" či "národný symbol". Ustanovenia zákona považoval Kiska za rozporné s princípom právnej istoty, a teda aj s princípom právneho štátu. Právna norma podľa jej kritikov zakazuje prehranie a spievanie hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu.

Zmeny v súvislosti so štátnym symbolom sa majú týkať napríklad športovej reprezentácie SR. Tá má povinne na významných súťažiach a pri príprave na tieto súťaže reprezentovať Slovensko umiestnením štátneho znaku na športovom odeve. "Iné grafické prvky športového odevu s výnimkou štartového čísla nesmú byť nadradené vyobrazeniu štátneho znaku," píše sa v návrhu.

Novela má tiež zaviesť a definovať nové pojmy ako "znamenie štátneho znaku" či "národný symbol". Znamenie štátneho znaku má podľa návrhu tvoriť dvojitý kríž vztýčený na strednom vŕšku trojvršia. Driek a ramená kríža majú byť na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. "Znamenie štátneho znaku požíva rovnakú ochranu ako štátne symboly Slovenskej republiky," uvádza sa v návrhu.

Národný symbol má podľa novely tvoriť dvojitý kríž vztýčený na strednom vŕšku trojvršia. Používať tento symbol by mohli fyzické osoby aj právnické osoby. "Jeho použitie však musí byť dôstojné," zdôrazňuje SNS.

Novela tiež upravuje sadzby pokút. Horná sadzba pokuty pre právnické osoby bude vo výške 10.000 eur namiesto doterajších 6638 eur. SNS pri zdôvodňovaní novely poukazovala na to, že v súčasnosti vznikajú nejasnosti súvisiace s používaním štátnych symbolov, najmä pokiaľ ide o ich používanie pri reprezentovaní Slovenska v zahraničí, v elektronickej komunikácii a v digitálnej podobe. Stáva sa tak podľa SNS, že štátne symboly sú nedôstojne vyobrazované či napodobňované.

Právnu normu predložila strana po tom, čo mala výhrady k novému logu na dresoch hokejovej reprezentácie. S logom nesúhlasia napríklad ani členovia Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Právna norma zároveň vytvorila problém v otázke hrania cudzej štátnej hymny. vyriešiť to má zmena, ktorú navrhol Most-Híd. parlament ju na tejto schôdzi prerokuje v zrýchlenom režime.

Zmeny Mosta-Híd k hraniu cudzej hymny plénum prerokuje zrýchlene

Novelu zákona o štátnych symboloch, ktorou chce Most-Híd upraviť zmeny z dielne SNS týkajúce sa hrania cudzej štátnej hymny, prerokuje parlament v zrýchlenom režime. Rozhodli o tom poslanci v piatkovom hlasovaní.

Most-Híd chce svojou novelou dosiahnuť, aby ľudia a právnické osoby naďalej mohli hrať a spievať hymnu iného štátu. Strana právnou normou reaguje na novelu SNS, ktorú plénum opätovne schválilo napriek nesúhlasu prezidenta SR Andreja Kisku aj opozície.

"Dôvodom na skrátené legislatívne konanie o uvedenom poslaneckom návrhu zákona je ochrana základných práv a slobôd – v tomto prípade slobody prejavu, pretože doterajšia právna úprava, ako aj novelizácia zákona o štátnych symboloch, vykonaná zákonom z 27. marca 2019, nejednoznačným spôsobom upravuje hranie a spievanie štátnej hymny iného štátu a v spojitosti s ukladaním sankcií za porušenie zákona o štátnych symboloch v tejto časti," odôvodňuje ministerstvo spravodlivosti.

Podľa rokovacieho poriadku NR SR môže parlament na návrh vlády za mimoriadnych okolností rozhodovať o zákone v skrátenom legislatívnom konaní. A to vtedy, "keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody".

Podľa novely poslancov Mosta-Híd má zákon naďalej hovoriť, že slovenská štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Tiež to, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Týmto však podľa návrhu Mosta-Híd nemá byť dotknuté "právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu". Zákon sa mení aj v otázke pokút.