Bratislava 1. júla (TASR) - Medzi priority Ústavu pamäti národa (ÚPN) v roku 2020 patrili aktivity súvisiace s výročiami zásahov komunistického režimu proti rehoľníkom a rehoľníčkam v akciách s krycími názvami K (kláštory) a R (rehoľníčky). Ústav sa tiež venoval rozvoju medzinárodnej spolupráce, príprave novej koncepcie výskumu, ako aj riešeniu priestorovej situácie. Vyplýva to z Výročnej správy o činnosti ÚPN za rok 2020, ktorú poslanci vo štvrtok vzali na vedomie.

Pracovníci ÚPN pôsobili počas uplynulého roka v ústrednej predmetovej komisii Štátneho pedagogického ústavu pre predmety dejepis a občianska výchova. V roku 2020 priznal ÚPN postavenie účastníka protikomunistického odboja v 24 prípadoch, z toho 15 in memoriam. V rámci zaznamenávania výpovedí svedkov z obdobia neslobody zamestnanci ústavu nakrútili 30 svedectiev.

ÚPN na základe písomnej žiadosti podľa zákona o pamäti národa sprístupňuje žiadateľom dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu z obdobia rokov 1939 až 1989. V roku 2020 sa s vyžiadanými dokumentmi oboznámilo 34 osôb.

Ústav pokračoval v spolupráci s organizáciami politických väzňov, keď pripravil pietne spomienky pri pamätníku na bratislavskom Jakubovom námestí a pri centrálnom pamätníku obetiam komunistického režimu na cintoríne Vrakuňa.

Ústav pamäti národa bol minulý rok účastníkom konania v 13 súdnych sporoch, pričom zväčša išlo o žaloby, v ktorých sa žalobcovia domáhali určenia, že boli neoprávnene evidovaní v registračných protokoloch bývalej Štátnej bezpečnosti.

Celkový rozpočet ÚPN k 31. decembru 2020 predstavoval 2.274.868 eur. Ústav stále rieši priestorovú situáciu. "Ani v roku 2020 nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má ÚPN dostať od štátu do správy nehnuteľnosti," konštatuje výročná správa. Ústav tak aj naďalej sídlil v prenajatých a vypožičaných priestoroch.