Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správa považuje za dôležité zabezpečiť dostatočné zdroje na modernizáciu národných ekonomík i prekonanie následkov pandémie.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok odobrili výročnú správu o členstve SR v EÚ za rok 2020 a aktuálne priority vyplývajúce z pracovného programu Európskej komisie na rok 2021. Zároveň plénum zobralo na vedomie aj správu o činnosti Výboru NR SR pre európske záležitosti za obdobie od 1. januára 2020 do 28. februára 2021
Správa hovorí, že rok 2020 bol pre EÚ kľúčovým obdobím z dôvodu prijímania bezprecedentných opatrení na boj s pandémiou ochorenia COVID-19 a jej následkami. Európske spoločenstvo tiež dosiahlo viaceré strategické rozhodnutia, ako dosiahnutie dohody na zvýšenie klimatických ambícií EÚ, viacročný rozpočet EÚ na roky 2021 - 2027 či fungovanie budúcich vzťahov EÚ so Spojeným kráľovstvom.
Pandémia bola podľa správy "jedinečnou príležitosťou demonštrovať solidaritu medzi členskými štátmi a akcieschopnosť EÚ". Pandémia priniesla aj potrebu repatriácie občanov. Slovensko v rámci tohto procesu repatriovalo 6469 osôb zo 110 krajín a území sveta. "EÚ si z pandémie odnáša lekciu o potrebe väčšej flexibility a intenzívnejšej spolupráce a koordinácie medzi inštitúciami a jednotlivými členskými štátmi," konštatujú autori správy.
Za dôležitú tiež považuje správa dohodu na Nástroji EÚ pre budúce generácie (NextGenerationEU). Zabezpečiť má dostatočné zdroje na modernizáciu národných ekonomík i prekonanie následkov pandémie.
Európska komisia predstavila v roku 2020 nové reformné politiky, ako napríklad Európsku zelenú dohodu, stanovila svoje plány pre digitálnu budúcnosť Európy a tiež prijala plán pre silnú sociálnu Európu s cieľom vykonávať Európsky pilier sociálnych práv.
"Slovenská republika sa otvorene, no s vlastným kritickým názorom prihlásila k viacerým iniciatívam vrátane zelenej tranzície a ambicióznym klimatickým záväzkom EÚ do roku 2050," píše sa v materiáli.
Úspešné presadzovanie našich záujmov ovplyvňuje podľa správy aj schopnosť mobilizovať partnerov a podporovateľov. "Slovenská republika svoje pozície v uplynulom roku presadzovala najmä v rámci regionálnych formátov, akými sú Vyšehradská skupina (V4 – ČR, Maďarsko, Poľsko, SR) alebo Slavkovský formát (S3 – ČR, Rakúsko, SR), ale do popredia sa dostala potreba formovania krátkodobých tematických aliancií pri jednotlivých rozhodnutiach," skonštatovali autori správy.
Príležitosťou na pomenovanie výziev a ich riešení má byť aj plánovaná Konferencia o budúcnosti Európy.
Správa hovorí, že rok 2020 bol pre EÚ kľúčovým obdobím z dôvodu prijímania bezprecedentných opatrení na boj s pandémiou ochorenia COVID-19 a jej následkami. Európske spoločenstvo tiež dosiahlo viaceré strategické rozhodnutia, ako dosiahnutie dohody na zvýšenie klimatických ambícií EÚ, viacročný rozpočet EÚ na roky 2021 - 2027 či fungovanie budúcich vzťahov EÚ so Spojeným kráľovstvom.
Pandémia bola podľa správy "jedinečnou príležitosťou demonštrovať solidaritu medzi členskými štátmi a akcieschopnosť EÚ". Pandémia priniesla aj potrebu repatriácie občanov. Slovensko v rámci tohto procesu repatriovalo 6469 osôb zo 110 krajín a území sveta. "EÚ si z pandémie odnáša lekciu o potrebe väčšej flexibility a intenzívnejšej spolupráce a koordinácie medzi inštitúciami a jednotlivými členskými štátmi," konštatujú autori správy.
Za dôležitú tiež považuje správa dohodu na Nástroji EÚ pre budúce generácie (NextGenerationEU). Zabezpečiť má dostatočné zdroje na modernizáciu národných ekonomík i prekonanie následkov pandémie.
Európska komisia predstavila v roku 2020 nové reformné politiky, ako napríklad Európsku zelenú dohodu, stanovila svoje plány pre digitálnu budúcnosť Európy a tiež prijala plán pre silnú sociálnu Európu s cieľom vykonávať Európsky pilier sociálnych práv.
"Slovenská republika sa otvorene, no s vlastným kritickým názorom prihlásila k viacerým iniciatívam vrátane zelenej tranzície a ambicióznym klimatickým záväzkom EÚ do roku 2050," píše sa v materiáli.
Úspešné presadzovanie našich záujmov ovplyvňuje podľa správy aj schopnosť mobilizovať partnerov a podporovateľov. "Slovenská republika svoje pozície v uplynulom roku presadzovala najmä v rámci regionálnych formátov, akými sú Vyšehradská skupina (V4 – ČR, Maďarsko, Poľsko, SR) alebo Slavkovský formát (S3 – ČR, Rakúsko, SR), ale do popredia sa dostala potreba formovania krátkodobých tematických aliancií pri jednotlivých rozhodnutiach," skonštatovali autori správy.
Príležitosťou na pomenovanie výziev a ich riešení má byť aj plánovaná Konferencia o budúcnosti Európy.
