Bratislava 20. septembra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili prvý rokovací deň 72. schôdze diskusiou o návrhu na doplnenie zoznamu pamätných dní. Pribudnúť by mohol "Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch", ktorý by sa mohol pripomínať 22. septembra. Návrh predložili koaliční poslanci.

Okrem toho plénum večer prerokovalo aj úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku z dielne poslancov OĽANO Lukáša Kyselicu a Milana Vetráka. Novelou chcú obmedziť využitie tohto paragrafu na najzávažnejšie prípady a pochybenia.

V stredu (21.9.) ráno by mali poslanci diskutovať o novele zákona o financovaní základných škôl. Návrh predstaví premiér Eduard Heger (OĽANO), ktorý je dočasne poverený riadením rezortu školstva.

Z programu septembrovej schôdze vypadla novela Civilného mimosporového poriadku z dielne Kataríny Hatrákovej (nezaradená). Návrh preložili na októbrovú schôdzu, aktuálne je v druhom čítaní. Legislatívna zmena ráta s posilnením oprávnenia komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Pellegrini verí v úspech novely ústavy v 1. čítaní, návrh SaS nepodporí

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR okolo Petra Pellegriniho podporia zmenu Ústavy SR v súvislosti so skrátením volebného obdobia. Veria, že s podporou SaS v prvom čítaní uspeje. Pellegrini to povedal na utorkovej tlačovej konferencii. Zároveň však odmietol avizovaný pozmeňujúci návrh SaS. Trvá na tom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom.

Pellegrini deklaroval, že jeho poslanci urobia všetko preto, aby zmena ústavy prešla aj v druhom čítaní aj s možnosťou referenda o skrátení volebného obdobia. "Tú moc ľuďom musíme nechať," podčiarkol. Namietal pritom úroveň diskusie k návrhu v pléne NRSR. Podčiarkol, že ide o závažnú vec.

SaS podľa Pellegriniho zatiaľ neukázala, ako sa zachová v opozícii a či nebude len akýmsi "mačkopsom". Poukázal pritom na hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO). Vyčíta strane, že nehlasovala za jeho odvolanie, ale sa zdržala. Prebrala tak podľa neho zodpovednosť sa prácu ministra a prikryla jeho prešľapy.

V súvislosti s aktuálnou schôdzou poznamenal, že pri zákonoch sa budú jeho poslanci riadiť rozumom aj vzhľadom na aktuálnu krízu a potrebu pomoci ľuďom. Poukázal aj na návrhy z dielne jeho poslancov, pre ktoré sa budú snažiť nájsť podporu. "Pri bežných zákonoch to máme jednoduché: zdržať sa, alebo byť proti. Nech vládne Eduard Heger (OĽANO)," dodal Pellegrini.

Vyjadril sa aj k otvoreniu rokovania a schvaľovaniu programu, pri ktorom sa jeho poslanci zdržali. Program schôdze prešiel s hlasmi Smeru-SD a ďalších nezaradených poslancov, zdržala sa aj SaS. Pellegrini si myslí, že program si má schváliť vládna koalícia. "Sú tam zmeny, s ktorými nesúhlasíme, tak prečo by sme mali hlasovať za schválenie programu," podotkol. Vysvetlil, že ak by sa aj neschválil program, situácia sa mohla sa vyriešiť zvolaním ďalšieho rokovania na ďalší deň, kedy by sa riešili len potrebné zákony bez balastu v programe.

Smer-SD podporí novelu ústavy, no nemyslí si, že zákon prejde

Poslanci Národnej rady (NR) SR za Smer-SD podporia návrh novelizácie Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorým by sa zakotvila možnosť skrátiť volebné obdobie. O návrhu sa má hlasovať v utorok po 17.00 h. Šéf Smeru-SD Robert Fico je však presvedčený, že v definitívnom hlasovaní zákon neprejde.

Poslanci koalície sa podľa Fica boja a preto za zákon nezahlasujú. "Po prvé, vedia, že prakticky nikto z nich sa už do parlamentu nedostane, po druhé, držia sa starej zásady, že kapor si nikdy vlastný rybník nevypúšťa," povedal na utorkovej tlačovej konferencii.

Novela ústavy podľa Fica vytvára podmienky na vyriešenie politickej krízy. Umožnila by predčasné voľby na základe referenda alebo ústavného zákona. Šéf Smeru-SD je presvedčený, že zákon neprejde. Kritizuje, že vláda je nefunkčná a parlament funguje, len keď si opozícia povie, čo chce. Takto podľa neho nemôže fungovať demokratický systém.

Fico zároveň upozornil na výsledky hlasovania o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO). Vo funkcii ho podržal menší počet poslancov ako tí, ktorí boli proti. Poukázal na to, že je to asi najnižší počet hlasov, ktoré dostal minister na svoju podporu. "Ak by mal štipku politickej kultúry, z funkcie odstúpi," povedal Fico. Opozícia podľa neho ukázala, že na čele rezortu je človek napojený na zlodejstvo, korupciu a rodinkárstvo.

Smer-SD nepodporí opozičného kandidáta na podpredsedu NR SR, pokiaľ by malo ísť o biznis s koalíciou. "Počúvame všelijaké mená, zatiaľ nám nikto nič nepovedal," povedal Fico s tým, že budú mať kritérium pri voľbe kohokoľvek mimo predstaviteľov vládnej koalície. "Ak budeme vidieť, že niekto si chce kúpiť funkciu podpredsedu NR SR tým, že bude podporovať vládnu koalíciu z opozičných lavíc, takého kandidáta nepodporíme," povedal Fico.

Miesto podpredsedu parlamentu sa uvoľnilo odchodom Milana Laurenčíka z NR SR. Opustil parlamentné lavice po návrate ministrov za SaS. Zároveň stále chýba jeden podpredseda za Juraja Šeligu, ktorý sa funkcie vzdal minulý rok.

Matovič v debate o návrhu Sme rodina kritizoval SaS, že chce predčasné voľby

Predčasné voľby by boli červeným kobercom mafii a extrémistom na návrat k moci. V diskusii k zmene Ústavy SR, ktorou by sa zakotvila možnosť skrátenia volebného obdobia, to povedal šéf OĽANO a minister financií Igor Matovič. Návrh z dielne Sme rodina považuje za splnenie sľubu predsedu Borisa Kollára, zároveň kritizuje SaS za podporu predčasných volieb.

"Chcem vás vyzvať, páni z SaS, dúfam, že nebudete chcieť až takto ublížiť tejto krajine," povedal Matovič. Ak by návrh prešiel, verí, že SaS bude "držať" menšinovú vládu a bude jej držať palce. SaS kritizoval za to, že podporuje predčasné voľby, keď v koalícii mala tvrdiť, že ich nepodporí a nebude tomu vytvárať priestor.

"Tento návrh, ktorý predkladá Sme rodina, považujem za návrh, ktorý plní sľub Borisa Kollára, ktorý verejne dal niekde v televízii," povedal.

Matovič nepovažuje za škodlivé, že by sa takáto zmena ukotvila do ústavy. Poukázal na to, že uznesenie o predčasných voľbách potrebuje 90 hlasov, a pýtal sa, kedy by sa našlo 90 poslancov na podporu. "Keď by sme všetci abdikovali, keď by krehká koalícia v menšinovom postavení zrazu nebola schopná vládnuť, vtedy by sa tých 90 ľudí našlo, ktorí by povedali, ideme od toho bez ohľadu na to, čo to prinesie. Možno niektorí len s pohľadom na to, ako dopadnú oni sami a že budú mať dobré preferencie," poznamenal.

Minister financií vníma predčasné voľby ako riziko. Zdôraznil, že pre ochranu verejných financií je dobré, aby predčasné voľby neboli, pretože ak by sa "zlodeji" vrátili k moci, peniaze by sa "rozkotúľali".

Poslanec Peter Cmorej (SaS) vo faktickej poznámke kritizoval, že návrh novely ústavy zaradili na úvod rokovania, považuje to za obchod Sme rodina a opozície. Šéf Richard Sulík na tlačovej konferencii poznamenal, že takúto zmenu programu požadoval Smer-SD.

SaS podporí v 1. čítaní novelu ústavy o možnosti skrátiť volebné obdobie

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS podporia v prvom čítaní návrh novelizácie Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorým by sa zakotvila možnosť skrátiť volebné obdobie. V diskusii k návrhu to oznámil šéf SaS Richard Sulík. V druhom čítaní chce jeho strana pripraviť pozmeňujúci návrh. Sulík si myslí, že referendom by malo byť možné skrátiť volebné obdobie.

"Občania majú mať možnosť, keď boli evidentne oklamaní volebnými sľubmi, povedať, že toto sme si nezvolili a chceme to zmeniť," vyhlásil Sulík. Poukázal tiež na to, že referendum má vysoké bariéry, keďže z množstva ľudových hlasovaní sa prekročilo kvórum 50 percent len raz. Pozmeňujúcim návrhom by chceli poslanci SaS dosiahnuť právne čistejší spôsob na rozpustenie parlamentu a následné predčasné voľby. "Ako budeme hlasovať v druhom čítaní, neviem povedať, pretože jedna vec je osobný názor a druhá jednota klubu," dodal.

Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) nepovažuje referendum za dobrý nástroj na skracovanie volebného obdobia. Pri patovej situácii je však podľa nej dobré mať riešenie. Chce ísť po vzore Českej republiky, čiže využiť možnosť tzv. samorozpustenia, keď o tom ústavodarcovia rozhodnú a následne to potvrdí hlava štátu. Budú o tom ešte diskutovať v rámci klubu.

Jeden z predkladateľov Miloš Svrček (Sme rodina) povedal, že diskutovať sa môže napríklad aj o tom, že by sa možnosť skrátiť volebné obdobie, teda vyhlásiť o tom referendum, netýkala prvého ani posledného roka volebného obdobia.

Poslanec Milan Vetrák (OĽANO) ešte nevie, aký bude postoj poslancov OĽANO, bude to podľa neho výsledkom politických rokovaní. Ústavný súd (ÚS) SR podľa neho povedal, že ak chceme mať takúto úpravu, musíme to do Ústavy SR dať, no nepovedal, že máme zlú ústavu. Volebný program OĽANO podľa neho hovorí, že predmetom referendovej otázky nemá byť skrátenie volebného obdobia.

Zaradenie tohto bodu v úvode schôdze bolo podľa Erika Tomáša (nezaradený) spoločnou podmienkou podstatnej časti opozície, aby pomohla otvoriť schôdzu. Návrh je podľa neho veľmi dôležitý aj vzhľadom na nález ÚS z roku 2021. Ľudia podľa neho majú mať právo odňať moc a skrátiť volebné obdobie. Boris Susko (Smer-SD) poukázal na to, že ÚS nespochybnil právo občanov v referende alebo poslancov skrátiť si volebné obdobie. Myslí si, že poslanci majú povinnosť zakotviť to do ústavy.

Plénum odmietlo návrh SaS, aby sa viaceré jej body prerokovali v úvode

Poslanci Národnej rady (NR) SR neschválili procedurálny návrh predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej, aby sa niektoré body z dielne SaS prerokovali v úvode schôdze. Za návrh hlasovalo 25 poslancov, proti bolo 48 a 57 sa zdržalo.

Plénum odmietlo aj procedurálny návrh Richarda Takáča (Smer-SD), neuspel s návrhom, aby sa na schôdzi hovorilo aj o návrhu opatrení v súvislosti s nárastom cien potravín.

Naopak, s procedurálnym návrhom uspel nezaradený poslanec Štefan Kuffa. Navrhol do programu doplniť bod, ktorým by parlament zaviazal vládu, aby do konca septembra preldožila strategický plán na tlmenie dôsledkov nárastu cien energií pre domácnosti, zraniteľné skupiny a tiež podnikateľskú sféru a sociálne služby.

Poslanci otvorili riadnu schôdzu

Poslanci Národnej rady (NR) SR otvorili riadnu schôdzu, ktorá sa mala začať už minulý týždeň. Plénum však vtedy nebolo uznášaniaschopné, neprezentovali sa poslanci SaS ani opozícia. V utorok už sa prezentovalo 117 poslancov.

Na programe schôdze je takmer 140 bodov. Poslanci by mali prerokovať napríklad prístup Švédska a Fínska do NATO i zmluvu o pridružení SR k Európskej vesmírnej agentúre.

Poslanci zo Sme rodina predložili návrh na zmenu Ústavy SR, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Opozičný Smer-SD chce, aby sa o novele rokovalo ako o prvom bode programu. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už avizoval, že bod zaradí do úvodu schôdze.



SaS mala požadovať, aby sa na začiatok zaradili aj niektoré jej body. Ide o návrh týkajúci sa postavenia právneho štátu a transparentnosti prokuratúry, ako aj legislatívu týkajúcu sa humanizácie väzenstva, ale aj jej balík zákonov reagujúcich na infláciu a energetickú krízu. Líder OĽANO a minister financií Igor Matovič naznačil, že časť SaS by takto chcela vydierať koalíciu.

Na aktuálnej schôdzi by mali poslanci rozhodnúť napríklad aj o novele zákona o verejnom obstarávaní z dielne Jozefa Šimka (Sme rodina), ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Súčasťou programu je aj novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú už viackrát presúvali. Návrh, ktorým by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov, schválila vláda ešte v septembri 2020.

Predložených je aj niekoľko návrhov na zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku, predložili ich poslanci OĽANO, ale aj SaS či Tomáš Valášek (nezaradený).

SaS a OĽANO predložili aj viacero ekonomických zákonov. SaS chce napríklad zmeniť spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá, znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá, pre gastroprevádzky, ale tiež zvýšiť odvod z výťažku niektorých internetových hazardných hier či zaviesť daň z plynovodov.

OĽANO rovnako navrhuje nové zdanenie plynovodov. S cieľom zabezpečiť dodatočné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu predložilo napríklad zvýšenie spotrebnej dane z liehu či rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov, ktorých sa dotýka osobitný odvod z podnikania.

Poslanci Smeru-SD navrhujú, aby mali zákonný nárok na odstupné okrem vysokoškolských pedagógov aj výskumní pracovníci či umeleckí pracovníci. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zas navrhujú, aby štát prispieval Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov ročne 500.000 eur.