Bratislava 24. apríla (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili štvrtý rokovací deň šiestej schôdze parlamentu. Počas dňa diskutovali o programovom vyhlásení vlády (PVV). V pléne vystúpilo viacero zákonodarcov. Do diskusie je prihlásených ešte 50 rečníkov. Pokračovať budú v utorok (28. 4.) o 9.00 h.

PVV predložil do parlamentu premiér Igor Matovič (OĽaNO) v pondelok (20. 4.). Následne sa ním zaoberali parlamentné výbory, ktoré ho odporučili schváliť. Diskusiu k vládnemu programu začali poslanci v stredu (22. 4.) popoludní.

Štvrtý deň šiestej schôdze otvoril podpredseda snemovne Gábor Grendel (OĽaNO). Poslanci sa v diskusii venovali oblasti školstva. Reagovali na vystúpenie predsedu školského výboru Richarda Vašečku (OĽaNO), ktorý zdôraznil školstvo ako prioritu.

Vašečka ešte vo štvrtok (23. 4.) vyhlásil, že školstvo musí byť prioritou, upozornil na to, že je zároveň výzvou. Pripomenul potrebu zabezpečenia miesta v škôlke pre zladenie pracovného a rodinného života, ako aj na formáciu, prípravu i odmeňovanie učiteľov. Poukázal aj na tému ochrany života v PVV, ocenil záujem vlády o podporu paliatívnej starostlivosti a prevencie interrupcií.

Jozef Habánik (Smer-SD) v úvode piatkovej diskusie reagoval tým, že hoci oblasť školstva v PVV obsahuje veľa výziev, absentuje v ňom konkrétny finančný záväzok.

Miloš Svrček (Sme rodina) skonštatoval, že potrebná je aj reforma financovania školstva, ktoré by sa malo zjednotiť. Poukázal aj na nedostatočné znalosti slovenského jazyka pri nástupe do škôl.

Eduard Kočiš (ĽSNS) vyzdvihol potrebu udržať kvalitných pedagógov na školách. Poukázal aj na neadekvátne ohodnotenie takýchto učiteľov. Poslanec Karol Kučera (OĽaNO) zdraznil tiež oblasť športu. Ocenil, že PVV myslí i na podporu športu u detí a mládeže, ako aj na transparentnosť financovania v oblasti športu.

J. Gyimesi: Dôležité je vyriešiť problematiku národnostných menšín zákonom

Dôležité pri riešení problematiky národnostných menšín je prijatie zákona o ich postavení. Na menšiny sa nemožno pozerať ako na bezpečnostnú hrozbu. V pléne Národnej rady (NR) SR to počas diskusie k programovému vyhláseniu vlády (PVV) povedal poslanec Juraj Gyimesi (OĽaNO). Zdôraznil, že menšiny majú svoje zastúpenie v parlamente.

Gyimesi vysvetlil, že zákon o postavení národnostných menšín by mal jasne zadefinovať, kto je príslušníkom menšiny. Zdôraznil garanciu ústavných práv menšín na účasť pri riešení záležitostí, ktoré sa ich týkajú. Za dôležité označil aj plánované zriadenie Úradu pre národnostné menšiny, ktorý má nahradiť a prevziať kompetencie úradu splnomocnenca vlády.

Za podstatný záväzok vlády považuje to, že nezruší málotriedky. Tie sú podľa neho výrazom práva na osvojenie si jazyka národnostných menšín v malých obciach. Rovnako upozornil na potrebu zvýšenia normatívu pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. "Učiteľský post nie je až taký lukratívny a v školách s príslušníkmi národnostných menšín ešte menej," poznamenal. Skonštatoval, že nová vláda sa "na príslušníka národnostnej menšiny nebude pozerať ako na bezpečnostné riziko", ale ho bude považovať za partnera.

Marian Kotleba (ĽSNS) reagoval tým, že Gyimesi spochybnil mechanizmus priznávania práv národnostných menšín na základe podielu počtu obyvateľstva. Pýta sa, aký mechanizmus chce zviesť, pretože to PVV nehovorí. Poukázal na rozdiel v množstve kompetencií obcí a vyšších územných celkov. Ak by sa malo v úradnom styku o vážnych otázkach rokovať aj v jazykoch národnostných menšín podľa počtu ich príslušníkov v obci, je zvedavý, ako to bude vyzerať v oblastiach so zastúpením viacerých menšín a ako sa bude dodržiavať zákon o štátnom jazyku.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) súhlasil s Gyimesim, že sa na menšiny na Slovensku pozerá ako na bezpečnostné riziko. Pripomenul slová z Ústavy SR, ktorá hovorí, že výkon práv občanov národnostných menšín nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a zemnej celistvosti SR. Práva menšín akoby sa podľa neho stavali do protikladu s právami iných občanov. Poukázal na to, že PVV obsahuje podobné slová.

K. Hatráková zdôraznila potrebu zlepšiť služby pre rodiny na Slovensku

Systém sociálnoprávnej ochrany detí je na Slovensku v troskách. Skonštatovala to v piatok v rozprave v Národnej rade (NR) k programovému vyhláseniu vlády (PVV) poslankyňa hnutia OĽaNO Katarína Hatráková. Bude preto podporovať zlepšenie služieb pre rodiny, najmä v oblasti prevencie a sanácie rodinných kríz.

Poznamenala, že do PVV sa dostali aj myšlienky, ktoré presadzovala Kresťanská únia (KÚ). Ide napríklad o zaradenie možnosti legislatívnej iniciatívy občanov na základe kvalifikovaného návrhu. Potešila ju tiež téza, že vláda zavedie povinné zverejňovanie príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám.

Zároveň podotkla, že vláda v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície presadí ústavný zákon v oblasti justície a reformu súdnej mapy. "Je dobré, že dôjde k zriadeniu najvyššieho správneho súdu, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov," myslí si Hatráková. Korupčné správanie je podľa jej slov odsúdeniahodné za každých okolností, násobne viac to platí pri rozhodovaní o deťoch.

Podporuje tiež záväzok vlády, že bude presadzovať prísnu špecializáciu v rodinnoprávnej agende, interdisciplinárny prístup pri rozhodovaní o deťoch za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov.

Systém sociálnoprávnej ochrany detí v SR podľa nej treba zlepšiť. "Ani by tak veľmi nevadilo, že nepomáha, problém je, že škodí," dodala. Popri presadzovaní špecializácie v rodinnoprávnej agende by sa mala podľa nej vytvoriť sieť dostupných poradenských centier pre jednotlivcov, páry a rodiny tak, aby bola psychologická pomoc dostupná v každom meste. To by malo prispieť k "eliminácii vynímania detí z rodín a z rôznorodých málopodnetných prostredí".

"Ako psychologička, ktorá sa roky venuje deťom a rodinám, som rada, že vláda v PVV deklaruje, že v oblasti ľudských práv bude podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu," zdôraznila s tým, že kauza Čistý deň podľa nej ukázala, ako štát zlyháva v ochrane tých najzraniteľnejších.

J.Blanár kritizoval neskoré zverejnenie PVV, hovorí aj o absencii záväzkov

Poslanec Juraj Blanár (Smer-SD) vyčítal v pléne Národnej rady (NR) SR programovému vyhláseniu vlády (PVV), že bolo zverejnené neskoro. Kritizoval, že neobsahuje konkrétne záväzky, ale len frázy, a že nedeklaruje ochranu už zavedených sociálnych opatrení. V diskusii k vládnemu programu v pléne poukázal aj na kritiku dokumentu zo strany odborníkov. Podľa jeho slov v ňom vidieť aj nekonzistentnosť vládnej koalície.

Otázne je podľa Blanára to, kedy by malo byť PVV zverejnené a či by to nemalo byť stanovené zákonom. Poukázal na to, že jeho obsah mali poslanci k dispozícii menej ako 23 hodín pred jeho predložením snemovni. Poznamenal, že by mohlo byť zverejnené do budúcna aspoň päť dní pred jeho predložením do parlamentu, aby sa s ním stihla oboznámiť verejnosť aj poslanci.

Blanár z obsahu PVV kritizoval napríklad zrovnoprávnenie neštátnych a štátnych škôl. Poukázal tiež výhrady odborárov, že v PVV je množstvo všeobecných záväzkov bez spresnenia, pričom chýba spôsob a zdroje financovania. Poukázal aj na otázku postavenia policajného prezidenta, ktorú kritizovala aj Zuzana Petková zo Zastavme korupciu. "Hoci mali tri zo štyroch strán vo volebnom programe odpolitizovanie volieb policajného prezidenta, v PVV idú opačným smerom," podotkol Blanár.

Zdôraznil, že hlasovanie o PVV je tiež hlasovaním o dôvere. Pripomenul slová vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) o tom, že "Matovič neustále klame a nahráva si všetkých". Blanár sa preto spýtal, či si to už prestala o Matovičovi myslieť. Nemyslí si, že PVV nevzišlo z kompromisu a poukázal na vyjadrenie poslankyne Jany Cigánikovej (SaS), že ho neplánuje podporiť. Nekonzistentnosť vidí aj v tom, že aby koalícia vyšla v ústrety predvolebným heslám, zaviazala sa zúžiť štát. "Na druhej strane tam nasekáme 17 ďalších úradov," poukázal na zámer vlády vytvoriť viacero nových štátnych úradov.

Šéfka klubu SaS Anna Zemanová skonštatovala, že Blanárova kritika o chýbajúcich zdrojoch na krytie opatrení by bola dôveryhodná, keby nebol súčasťou vlád, ktoré "bez hanby predkladali zákony bez krytia". Kritizovala, že predchádzajúca vláda takýmito krokmi urobila diery do štátneho rozpočtu. "Veľmi sa čudujem, že máte odvahu kritizovať, opatrné slovo zváži," povedala

"PVV má 120 strán, ale na rozdiel od predošlých vlád obsahuje aj konkrétne riešenia," povedal Miloš Svrček (Sme rodina) s tým, že jedno z prvých pozitív je snaha o navrátenie dôvery občanov v súdnictvo. Myslí si, že oblasť justície je dobre rozpracovaná a nepotrebuje ani výrazné finančné krytie. Zdôraznil, že po predchádzajúcich vládach je v tejto oblasti čo naprávať.

Šeliga upozornil na odklon diskusie od PVV, kritizoval vyjadrenia Mazureka

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga (Za ľudí) zdôraznil, že diskusia v pléne sa odklonila od predmetu debaty, a to od programového vyhlásenia vlády (PVV). Milan Mazurek (ĽSNS) podľa neho v diskusii urážal ženy a národnostné menšiny, keď spochybňoval odbornosť vicepremiérky pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej (Za ľudí). Mazurek odpovedal, že Remišovú bez ohľadu na odbornosť "upratali na teplý flek".

Popredseda snemovne Peter Pellegrini (Smer-SD) upozornil na to, že poslanci v pléne nereagujú na predrečníkov, ako by mali. Do diskusie sa ústne prihlásilo ďalších 53 poslancov. Pokračovať budú po zasadnutí poslaneckého grémia.

Šeliga v diskusii skonštatoval, že regionálny rozvoj bol dlhodobo zanedbávaný a s tým súvisí aj otázka rómskych komunít. Zdôraznil, že aktuálne je tomu venovaná pozornosť. "Mrzí ma, že toto nie je diskusia o argumentoch," podotkol.

Vzhľadom na vystúpenie Mazureka dodal, že ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí) odporučí, aby zahrnula do zákona povinné psychologické poradenstvo pre ľudí odsúdených za trestný čin, za ktorý bol odsúdený aj Mazurek. "Bál som sa, či pán predsedajúci nebude musieť volať záchranku, že to emočne nezvládnete," povedal Mazurekovi vzhľadom na jeho vystúpenie. Tvrdí, že Mazurek má zrejme osobný problém s Remišovou, a preto na ňu potrebuje útočiť.

Ondrej Dostál (SaS) reagoval tým, že Mazurekovi určite emočné zrútenie nehrozilo. "Je to bežný spôsob, ako sa pán Mazurek vyjadruje," povedal Šeligovi s tým, že problém nezrútiť sa majú skôr Mazurekovi poslucháči.

Mazurek vysvetlil, že len spochybnil odbornosť Remišovej "Išlo o to, že potrebovala teplý 'flek', a tak ju tam dali," podotkol. Podľa jeho slovo by sa mala za urážky voči národnostným menšinám ospravedlniť aj ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO). Tvrdí, že je verejne dohľadateľný jej blog, v ktorom urážala práve menšiny. "Ja sa emočne zrútiť neplánujem, nemusíte sa báť," reagoval na slová Šeligu.

P. Pellegrini: Slovensko bude hospodáriť s vysokým deficitom, stále má rezervu

Výpadok daňovo-odvodových príjmov spôsobený novým koronavírusom môže byť ešte výraznejší, ako prezentoval Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR vo svojej daňovej prognóze. Musíme sa zmieriť s tým, že Slovensko bude hospodáriť s vysokým deficitom verejných financií. Stále má však rezervu. Uviedol to v piatok podpredseda parlamentu a bývalý premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Zároveň si myslí, že 13. dôchodky by mali byť vyplatené.

Pandémia nového koronavírusu podľa prognózy okreše v tomto roku daňovo-odvodové príjmy štátu. Nižšie majú byť o 6,9 % alebo 3,1 miliardy eur oproti predchádzajúcej prognóze z februára tohto roka. V prípade horšieho vývoja môže byť pokles príjmov ešte výraznejší, a to o 3,7 až 4,2 miliardy eur. "Takýto výpadok cez 3 miliardy už automaticky predpovedá zhoršenie nášho deficitu o 3 %, lebo zhruba 1 miliarda je u nás 1 %," skonštatoval Pellegrini, podľa ktorého môže výpadok dosiahnuť až 4,7 miliardy eur.

Slovensko má podľa neho napriek tomu ešte rezervu. "Ja odmietam tie smiešne reči populistické o prázdnej špajzi. Nemecko bežne hospodárilo posledné roky s prebytkom. Napriek tomu dnes má 60 % dlh a opatreniami na záchranu ekonomiky ide tento dlh zvýšiť asi niekde až na 74 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Slovenskú republiku sme zanechali s dlhom na úrovni 48 %. To znamená, že je tam stále veľký priestor, aby sme si ako Slovenská republika mohli požičať," tvrdí Pellegrini.

Slovensko čaká podľa neho výrazné deficitné hospodárenie aj výrazné zadlženie, zdôraznil však, že to je v tomto prípade správne. "Ja si dokonca myslím, že vláda by mala urýchlene do slovenskej ekonomiky naliať podstatne viac, ako je plánovaná 1 miliarda mesačne a 500 miliónov nejaké bankové záruky. Ja si myslím, že opatrenia, ktoré by mali byť plošné, jednoduché, rýchlo realizovateľné, by mohli dosiahnuť niekde úroveň možno až 17 – 18 miliárd eur," podotkol s tým, že túto kapacitu slovenský dlhový systém má.

Slovensko má podľa neho stále dobrý rating. "Len je dôležité, aby aj naši predstavitelia vlády kadečo nerozprávali na verejnosti a neznižovali tak kredibilitu našej krajiny, aby sme boli schopní za toľkoto miliárd aj naše dlhopisy na trhu umiestniť," poznamenal. Situácia ministra financií podľa Pellegriniho nebude jednoduchá.

Napriek aktuálnej situácii si myslí, že 13. dôchodok by mal byť vyplatený. "Pretože ten 13. dôchodok bude predstavovať na konci roka veľmi malú časť toho obrovského balíka niekoľkých miliárd, ktoré budeme musieť platiť zamestnancom, firmám a tak ďalej na podporu ekonomiky," dodal. Rozpočet podľa neho počíta minimálne s dvojnásobným vianočným dôchodkom, čo je približne 200 miliónov eur. Na vyplatenie 13. dôchodkov bude potrebné doplniť ešte 350 miliónov eur.

Poslanecké grémium konštatovalo pochybenie pri voľbe členov Súdnej rady

Pri štvrtkovej (23. 4.) voľbe členov Súdnej rady SR v pléne Národnej rady (NR) SR došlo k pochybeniu, keď sa informácie o hlasovaní dostali verejnosti skôr ako poslancom. V piatok sa na tom zhodlo poslanecké grémium. Informoval o tom podpredseda parlamentu Milan Laurenčík (SaS) s tým, že do budúcna urobia technické opatrenia, aby sa to neopakovalo.

Poslanecké grémium v mene troch poslaneckých klubov zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po tom, ako v pléne poslanci namietali možné pochybenie vzhľadom na medializovanie výsledkov voľby pred ich oznámením v pléne.

Opoziční poslanci za Smer-SD a ĽSNS na piatkovom spoločnom brífingu pred parlamentom uviedli, že na grémiu navrhovali, aby sa vymenili všetci overovatelia zápisníc. Chceli tak do budúcnosti zamedziť riziku vynášania informácií. Napokon tento návrh nezískal podporu. Do budúcna má platiť, že pri voľbách v parlamente sa overovateľom zápisníc zoberú mobily, kým nebude podpísaná zápisnica.

Poslanci parlamentu zvolili vo štvrtok za členov Súdnej rady SR advokáta Andreja Majerníka, bývalého predsedu Ústavného súdu SR Jána Mazáka a sudkyňu Alenu Svetlovskú.