Bratislava 20. decembra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili hlasovaním 13. deň 78. schôdze. Zísť sa majú opäť v stredu (21. 12.) od 9.00 h ráno.

O štátnom rozpočte by mali hlasovať vo štvrtok (22. 12.) o 11.00 h, rovnako o novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V tomto bloku hlasovaní by sa mali poslanci vyjadriť aj k novele zákona o zdravotných poisťovniach a ďalším.

Poslanci odmietli novelu školského zákona z dielne Kuffovcov

Národná rada (NR) SR v utorok odmietla novelu školského zákona, ktorú predložili nezaradení poslanci Štefan a Filip Kuffovci. Návrh vychádzal z tzv. "Orbánovho zákona", ktorý bol prijatý v Maďarsku.

Podľa slov predkladateľov mala novela za cieľ "zvýšenú ochranu najmä detí pred neadekvátnou indoktrináciou ideológií prezentujúcich homosexualitu alebo zmenu pohlavia, ktorá sa v súčasnosti pretláča naprieč celou spoločnosťou, a to bez ohľadu na filozofické a náboženské presvedčenie jednotlivca".

Poslanci neschválili návrh na prísnejšie zdaňovanie výhier z hazardu

Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok neschválilo novelu zákona o dani z príjmov z dielne nezaradeného poslanca Martina Čepčeka. Navrhoval v nej oslobodenie od dane z príjmu pre výhry z hazardných hier iba do hodnoty 350 eur.

Predkladateľ pripomínal, že v prípade výhier z verejných súťaží, z reklamných súťaží či žrebovaní alebo cien zo športových súťaží a podobne sa oslobodenie od dane z príjmu vzťahuje iba na výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 eur. Zmena zákona pre výhry z hazardných hier tak mala zaviesť rovnaký režim ako pre ostatné výhry vymedzené v zákone.

"Keďže hazard je v všeobecnosti považovaný za negatívny spoločenský jav, zavedenie nižšej miery oslobodenia od dane z príjmov plynúcich z hazardu môže mať aj pozitívne spoločenské dosahy na zníženie motivácie zapojenia sa do hazardných hier," predpokladal predkladateľ.

Sankcie za porušenie zákona o ochrane whistleblowerov sa môžu zvýšiť

Sankcie za porušenie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti by sa mohli zvýšiť. Vyplýva to z novely zákona o ochrane oznamovateľov, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania SR.

Zamestnávateľovi by pri porušení niektorých z povinností vyplývajúcich zo zákona mohla byť uložená sankcia až do 100.000 eur. "Primárnym cieľom návrhu zákona je najmä posilnenie presadzovania práva a právom chránených záujmov oznamovateľov kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a podpora postihovania protispoločenskej činnosti za účasti verejnosti," píše sa v dôvodovej správe.

Sankcia za postihovanie oznamovateľa, napríklad jeho preradením na nižšiu pozíciu alebo odmietnutím povýšenia bez vedomia Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti by sa mohla zvýšiť z 2000 na 6000 eur. Pri opakovanom priestupku by mohla byť až 12.000 eur. Po novom by mohli byť pokutované aj osoby, ktoré ešte hrozia postihom alebo sa oň pokúsia. "Navrhuje sa ustanoviť sankcia za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť," priblížili.

Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona patrí podľa jeho predkladateľa aj rozšírenie poskytovania ochrany osobám nahlasujúcim porušenia práva EÚ. Tiež rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá v zákonom vymedzených prípadoch zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti. I voči osobe, ktorá podala oznámenie anonymne a ktorej totožnosť bola následne odhalená.

Predmetom návrhu zákona je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Nad rámec toho sa má zmeniť súčasný názov Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti na Úrad na ochranu oznamovateľov. Dátum účinnosti legislatívy sa navrhuje od 1. januára 2023. V prípade niektorých ustanovení od 31. júna 2023.

Hranice škody v Trestnom zákone by sa mohli nanovo vymedziť

Hranice škody na účely Trestného zákona by sa mohli nanovo vymedziť pri zachovaní pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Predpokladá to novela Trestného zákona, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

Hranice vymedzenia spáchanej škody by sa mali zvýšiť z aktuálnych 266 eur na 500 eur pri hranici malej škody. Úmerne by sa mali posúvať aj ostatné hranice škôd. "Škodou malou sa rozumie škoda najmenej 500 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda najmenej 5000 eur. Škodou značnou sa rozumie škoda najmenej 50.000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda najmenej 250.000 eur," píše sa v návrhu novely.

Okrem iného má legislatívna úprava za cieľ vylúčiť možnosť obligatórneho ukladania trestu prepadnutia majetku v intenciách doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Zároveň by malo platiť, že ak má mať prepadnutie majetku charakter trestu, nemôže byť páchateľovi trestného činu odňatý výlučne nelegálne nadobudnutý majetok, ale treba primeraným spôsobom postihnúť aj jeho príjmy, respektíve legálne nadobudnutý majetok.

Novela by mohla nadobudnúť účinnosť od 1. marca 2023.

Poslanci posunuli riešenie výdavkových limitov v rozpočte do 2.čítania

Rozpočet verejnej správy nemusí byť zosúladený s limitmi verejných výdavkov, pokiaľ je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov. Zmenu má priniesť novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorej návrh poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do 2. čítania. Rokujú o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

"Navrhuje sa, aby počas aktivácie všeobecnej únikovej doložky vláda nebola povinná zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov, aj keď je schválený Národnou radou, avšak je povinná predložiť Národnej rade materiál o vzťahu schváleného limitu verejných výdavkov k rozpočtu verejnej správy," uviedol rezort financií v dôvodovej správe.

Takýto materiál má byť vláda povinná predložiť aj vtedy, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka a rozpočet verejnej správy je predložený NR SR v čase, keď limit verejných výdavkov nie je schválený parlamentom. Vláda tak bude musieť urobiť do 30 dní od schválenia limitu verejných výdavkov.

Ak k aktivácii všeobecnej únikovej doložky dôjde po schválení limitov verejných výdavkov a po schválení zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, vláda môže prekročiť tento limit. Limit verejných výdavkov bude súčasťou rozpočtu verejnej správy od roku, od ktorého sa deaktivuje všeobecná úniková doložka na európskej úrovni.

Slovensko si schválenie výdavkových limitov a ich zapracovanie do návrhu štátneho rozpočtu dalo ako jeden z míľnikov Plánu obnov a odolnosti SR. Koalícia sa však neskôr na použití výdavkových limitov v rozpočte na rok 2023 nedohodla a Európska komisia preto Slovensku pohrozila zastavením platieb z plánu obnovy.

Solidárny príspevok rafinérií a ďalších firiem je v 2. čítaní

Firmy a ropné rafinérie, ktoré vytvárajú aspoň 75 % svojho obratu z hospodárskej činnosti v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, by mali v nasledujúcom období platiť solidárny príspevok z vyšších ziskov. Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok návrh posunulo do 2. čítania. O novele rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

"Zákon reaguje na prijatie nariadenia Rady EÚ o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie zo dňa 6. októbra 2022," uviedlo Ministerstvo financií (MF) SR v predloženom návrhu. Priemer porovnávacích období sa podľa dôvodovej správy počíta zo štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, z ktorých prvé začalo po 1. januári 2018.

Grendel prerušil rokovanie do 17.00 h do hlasovania, bude grémium

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Gábor Grendel (OĽANO) prerušil rokovanie do hlasovania o 17.00 h. Urobil tak po tom, ako v pléne prepadli ďalšie body programu.

O 16.30 h by sa malo zísť poslanecké grémium. Očakáva sa informácia o ďalšom priebehu rokovania, ako aj o tom, či schôdzu prerušia až do 10. januára alebo sa bude o štátnom rozpočte hlasovať ešte tento rok.

Poslanci presunuli viaceré body na ďalšiu riadnu schôdzu

Poslanci presunuli viaceré body programu na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR. Jej začiatok je plánovaný v závere januára 2023.

Ide o novely Trestného poriadku i Trestného zákona z dielne Tomáša Tarabu (nezaradený). Rovnako sa presúva aj jeho návrh ústavného zákona, ktorým chcel doplniť možnosť zániku poslaneckého mandátu v NR SR o prípad, ak sa v platnom referende rozhodne o skrátení volebného obdobia.

Presúva sa aj novela zákona o obecnom zriadení, ktorou chce Tomáš Valášek (nezaradený) zaviesť povinnosť premenovať ulice nazvané po predstaviteľoch nedemokratických režimov. Ale aj novela Trestného poriadku z dielne Kataríny Hatrákovej (nezaradená). Poslankyňa chce zmenou zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv občanov a k svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní (OČTK).

Na január sa odsúvajú aj dva návrhy Miroslava Kollára (nezaradený). Novelou zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie mieni posilniť povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov.

Medzi presunutými bodmi je aj novela zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorej cieľom je zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu.

V úvode dňa prepadli viaceré body programu

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Blanár (Smer-SD) prerušil utorkové rokovanie do 11.00 h do hlasovania. V sále chýbali predkladatelia a prepadávali im body.

V úvode utorkového rokovania Národnej rady (NR) SR prepadli viaceré body, niektoré pre neprítomnosť poslancov v pléne, niektoré úmyselne odložili. V rokovacej sále sedelo ráno asi desať poslancov. Po krátkej prestávke začali rokovať o novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z dielne poslancov OĽANO.

Pokračovať mali poslanci v úvode dňa rokovaním o novele trestného poriadku z dielne Tomáša Tarabu (nezaradený) a jeho ďalšími návrhmi, tie však prepadli. Rovnako prepadol aj bod ministra financií o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou. Pre neprítomnosť predkladateľa prepadli návrhy Miroslava Kollára (nezaradený).

Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) ozrejmil, že poslanci majú pred sebou asi dva body programu, ktoré by mohli prerokovať dopoludnia. Pripomenul dohodu z poslaneckého grémia, že o 11.00 h budú hlasovať o niekoľkých prerokovaných návrhoch a popoludní sa opäť zíde grémium.

Aktuálna schôdza by sa mala po hlasovaní o 17.00 h prerušiť do 10. januára. Štátny rozpočet na budúci rok sa podľa predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) pravdepodobne schváli až po 10. januári.