Bratislava 21. júna (TASR) - Tretia hodina telesnej výchovy na základných školách sa zavedie od 1. septembra 2023. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu opätovne schválili novelu školského zákona, pričom odmietli pripomienky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá legislatívu vetovala. Navrhovala posunúť jej účinnosť na rok 2025. Účinnosť sa posúva len pre tie školy, ktoré nemajú prístup k telocvični, a pre štvrtý ročník cirkevných škôl.

Vyučovací predmet telesná a športová výchova bude povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dvoch hodín týždenne.

Výnimku budú mať tie základné školy, ktoré majú menej ako päť tried, keďže sa predpokladá, že nemajú telocvičňu. "Predmetná právna úprava umožňuje školám vyučovať telesnú a športovú výchovu nad minimálny rozsah napríklad prostredníctvom zvýšenia cez voliteľné (disponibilné) hodiny," píše sa v dôvodovej správe k opätovne schválenej úprave.

Účinnosť sa posúva pre školy, ktoré k 31. augustu 2023 nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Nová legislatíva bude pre ne platiť od 1. septembra 2025. Rovnako sa takto odkladá účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú podľa predkladateľov k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.

Schválili zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili návrh zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorý im vrátila na prerokovanie prezidentka Zuzana Čaputová. Legislatíva má vyplývať z európskej smernice, podľa ktorej majú mať spotrebitelia vo všetkých členských štátoch Európskej únie zaistený aspoň jeden účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby na ochranu ich kolektívnych záujmov.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

"Návrh zákona má ambíciu zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu," priblížilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v návrhu.

Okrem iného zákon zavádza možnosť oprávnenej osoby požadovať od spotrebiteľov poplatok za zapojenie sa do konania na čiastočné krytie nákladov spojených s podaním žaloby. "Dôležitým prvkom procesnej efektívnosti a odbúravania byrokracie bude, že spotrebitelia budú mať na základe právoplatného rozhodnutia nárok na nápravu stanovenú uvedeným rozhodnutím bez toho, aby museli podávať samostatnú žalobu," spresnil rezort.

Neúspešná strana má znášať trovy konania. Výnimkou sú spotrebitelia. Rovnako návrh obsahuje zavedenie fikcie, že rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu ktoréhokoľvek členského štátu EÚ o existencii porušenia kolektívnych záujmov spotrebiteľov môžu použiť strany konania ako dôkaz na účely akejkoľvek ďalšej žaloby proti tomu istému obchodníkovi pre ten istý postup.

Zákon zároveň zavádza systém sankcií (v prípade porušenia zákona) a odmeňovania (v prípade úspechu v konaní).

Legislatíva sa vzťahuje na žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov vo veci porušenia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a právne záväzných aktov Európskej únie, ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov.

Poslanci zároveň posunuli účinnosť novely, platiť má od 25. júla.

Prezidentka legislatívu vetovala s odôvodnením, že hoci cieľom smernice EÚ bolo dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, schválená právna úprava prispieva skôr k zníženiu tejto úrovne ochrany. A to najmä zavedením inštitútu žalobného zámeru, ktorý by zvýšil byrokratické zaťaženie spotrebiteľov. V praxi by to podľa slov kancelárie prezidenta znamenalo, že ešte pred podaním žaloby na súd by sa spotrebiteľ musel v relatívne krátkom čase prihlásiť u notára s povinnosťou úhrady poplatku.

Poslanci prelomili veto pri novele Správneho súdneho poriadku

Poslanci Národnej rady (NR) SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri novele Správneho súdneho poriadku. Opätovne legislatívu schválili. Vyplýva z nej, že žalobou proti nečinnosti orgánov verejnej správy sa bude môcť po novom domáhať aj finančnej kompenzácie.

Foto: TASR

Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. "Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy," píše sa v dôvodovej správe.

Nečinnosťou orgánu verejnej správy nemá byť stav, kedy z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo konkrétny orgán v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

Novela reaguje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) proti Slovenskej republike, "v ktorých vyslovil závery, ktoré naznačujú neúčinnosť vnútroštátneho mechanizmu nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi".

Existujúci kompenzačný účinok nápravy porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v správnom konaní dosiahnuteľný iným prostriedkom nápravy je podľa ESĽP neistý a v praxi málo využívaný. "Slovenskej republike bola vytknutá pretrvávajúca potreba kumulovaného využitia viacerých prostriedkov nápravy," skonštatovalo MS v predloženom materiáli.

Pojednávania, ktoré sa budú týkať preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, by mali byť vždy neverejné. Ako nový systém tvorby notárskeho rozvrhu sa zavedie aj systém náhodného výberu. Má byť primárnym spôsobom prideľovania ostatných vecí, či už civilných alebo trestných.

Hlava štátu novelu vetovala aj pre pochybnosti o súlade niektorých ustanovení s Ústavou SR. Podľa dôvodovej správy má novela zaviesť komplexnejšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup s cieľom zabezpečiť presné vymedzenie toho, čo možno pod tento pojem zahrnúť, ale tiež zvýrazniť, čo za nesprávny úradný postup nemožno považovať. Prezidentka je presvedčená, že zavedené spresnenie môže "viesť k žiaducemu výsledku iba v prípade, že pôjde o demonštratívne, a nie taxatívne pozitívne či negatívne vymedzenie pojmu nesprávny úradný postup".

Prezidentka sa vzhľadom na komplexnosť a rôznorodosť právnych vzťahov a situácií, ktoré sa riešia v rámci výkonu verejnej moci, domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií je kontraproduktívne, obmedzujúce a neúplné riešenie. Podotkla, že by mohlo súdom skomplikovať implementáciu týchto ustanovení v rozhodovacej praxi.