Bratislava 31. marca (TASR) - Národná rada (NR) SR konštatuje závažnosť problému klimatickej zmeny a potreby jej prioritného riešenia v zmysle Parížskej dohody. Vláde odporúča viaceré kroky, pripomína aj jej ciele z programového vyhlásenia. Vyplýva to z uznesenia ku klimatickej petícii, ktoré parlament v stredu prijal. Zo 138 prítomných bolo 118 poslancov za, proti boli traja, zdržalo sa 15.

Národná rada uznesením rovnako konštatuje, že klimatická zmena bude mať na globálnej úrovni zásadné ekologické, spoločenské, ekonomické a politické dôsledky, ktoré sa dramatickým spôsobom dotknú aj SR. Preto je potrebné urobiť maximum pre riešenie klimatickej zmeny a pre udržanie globálnej teploty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnym hodnotám, k čomu sa Slovensko podpisom Parížskej dohody zaviazalo.

Uznesenie tiež hovorí, že v období klimatickej krízy má parlament podporovať opatrenia vlády na adaptáciu Slovenska na klimatické zmeny, najmä tie, ktoré sú aj v programovom vyhlásení vlády. Napríklad presadzovanie vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, rešpektovanie záväzkov z Parížskej klimatickej dohody a Agendy 2030 či posilnenie environmentálneho vzdelávania, znižovanie dôsledkov klimatickej zmeny zvýšením ochrany zložiek životného prostredia, ako sú lesy, pôda, voda, ovzdušie a biodiverzita.

Uznesenie pripomína aj cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roka 2050 a ambíciu prijímať opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dôsledky zmeny klímy na všetkých úrovniach so zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.

Parlament zároveň odporúča vláde dôsledne presadzovať posudzovanie nových investícií z hľadiska ich vplyvu na zníženie emisií skleníkových plynov a príspevku k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality najneskôr v roku 2050. Vo všetkých sektoroch by mala posúdiť potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov a pripraviť návrh akčného plánu na využitie potenciálu v súlade so záväzkami a dohodami. Konkrétne pripomína cieľ udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou dva stupne Celzia v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 stupňa Celzia.

Vláde tiež odporúča poveriť Ministerstvo životného prostredia SR vypracovaním novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorou sa zavedie posudzovanie aj na základe dosahov na zmenu klímy a adaptáciu sa na jej dôsledky na základe ustanovení Parížskej dohody. Envirorezort, ministerstvá hospodárstva a financií by mala poveriť prípravou Stratégie uhlíkovej neutrality SR s modelom socioekonomicky optimálneho dosiahnutia neutrality v roku 2050.

Vláda má tiež predložiť parlamentu správu o prijatých opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených v nízkouhlíkovej stratégii a opatreniach prijatých v rámci Európskej únie do 31. decembra 2022.

Kabinetu navyše Národná rada SR odporúča zastaviť štátne investície do projektov využívajúcich fosílne palivá. Zameriavať by sa mal na komplexnejšiu starostlivosť o prírodné záchyty skleníkových plynov, ako sú lesy, pôdy, poľnohospodárske pozemky a mokrade, ktoré by sa mali zachovať a rozširovať. Pritom by mala vláda realizovať opatrenia na zvýšenie adaptácie lesov na klimatické zmeny, odolnosť proti kalamitám, druhovú, vekovú a biotopickú pestrosť.

Parlament zároveň odmietol pozmeňujúci návrh Vladimíry Marcinkovej (Za ľudí). Navrhovala ním, aby parlament deklaroval stav klimatickej núdze. Zo 139 prítomných poslancov bolo len 60 za, šiesti proti a 69 sa zdržalo.