Cieľom novely je systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl so zámerom modernizácie, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl i fakúlt.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. marca (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili novelu zákona o vysokých školách (VŠ). Skráti sa externé štúdium a upraví sa voľba rektora. Poslanci o tom rozhodli v stredajšom hlasovaní. Schválili aj viacero pozmeňujúcich návrhov.
Cieľom novely je systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl so zámerom modernizácie, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl i fakúlt. Zmení sa najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady VŠ, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosť akademického senátu VŠ a správnej rady verejnej VŠ posilnením postavenia správnej rady.
Kandidáta na rektora bude voliť volebné zhromaždenie tvorené členmi senátu a správnej rady, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov. Novinkou je verejné vypočutie uchádzačov na zasadnutí volebného zhromaždenia. Člen akademického senátu či správnej rady VŠ nebude môcť kandidovať za rektora počas výkonu funkcie člena senátu či rady. Člen výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo bude môcť kandidovať najskôr po uplynutí troch rokov od skončenia členstva.
Dekan fakulty bude môcť po novom pôsobiť vo funkcii najviac dve po sebe idúce funkčné obdobia. VŠ bude mať možnosť určiť si vo svojom štatúte, že funkcia dekana sa obsadzuje voľbou. Ak toto nebude mať upravené, funkcia sa má obsadzovať výberovým konaním. Schválením pozmeňujúceho návrhu Richarda Vašečku (OĽANO) sa upravia podmienky odvolávania dekana, aby nedochádzalo k "svojvoľnému uplatňovaniu kompetencie rektora vo vzťahu k dekanovi".
Akademický senát bude schvaľovať rozpočet verejnej VŠ s tým, že ho následne bude schvaľovať aj správna rada. Stanovila sa tiež 45-dňová lehota, počas ktorej bude musieť senát prerokovať dôležité strategické dokumenty. Má ísť o ochranný mechanizmus. Zastúpenie študentov v akademickom senáte verejnej VŠ má tvoriť jednu tretinu.
Novelizáciou sa upraví aj spôsob obsadzovania pracovných miest vysokoškolských učiteľov a funkčných miest profesorov a docentov. Zmenami sa má dosiahnuť lepšie a otvorenejšie nastavenie procesu, zapojiť sa má verejná kontrola. Definujú sa výkonnostné zmluvy uzatvárané medzi ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Externé štúdium sa skráti na päť rokov. Zmena sa dotkne aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania. Rozšíri sa spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja.
Zmeny zo spoločnej správy z výborov reagujú aj na situáciu na Ukrajine. Pri osobách, ktorým sa udeľuje azyl alebo poskytuje ochrana, sa má preukázanie dosiahnutia potrebného stupňa vzdelania nahradiť čestným vyhlásením a testom všeobecných študijných predpokladov. Poslanci argumentujú, že osoby utekajúce pred vojnou si nemusia stihnúť vziať potrebné doklady. Tieto osoby sa tiež zahrnú do výnimky z platenia školného.
Okrem iného sa tiež zavedie nový druh štipendií v nadväznosti na plán obnovy, ktoré majú byť prioritne poskytované ministerstvom. Ide o štipendiá napríklad pre "top doktorandov, top maturantov, študentov na top univerzitách". Ustanovuje sa aj poskytovanie "športového" štipendia ako osobitnej formy motivačného štipendia.
Účinnosť má novela nadobudnúť 25. apríla 2022.
Podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa pocítia prínosy schválnej novely najmä študenti. "Slovenskí študenti sa aj vďaka nej dočkajú kvalitnejších vysokých škôl a budú mať výrazne väčšiu motiváciu zostávať študovať na Slovensku. Sú to práve mladí ľudia a ďalšie generácie, kto sa bude podieľať na historických zmenách Slovenska," povedal.
Schválenie novely považuje Paulis za ďalší krok k reforme vysokých škôl. Tá podľa neho zavádza množstvo zmien, akými sú napríklad kratšie štúdium pre študentov externého štúdia, viac učiteľov so skúsenosťami z praxe a zahraničia či transparentnejšia voľba rektora.
Univerzita Komenského (UK) v Bratislave berie na vedomie informáciu o schválení návrhu zákona o vysokých školách. Výsledný text novely však nepovažuje za optimálny ani prínosný. TASR o tom informovala Simona Šintalová z oddelenia pre vonkajšie vzťahy UK.
Cieľom novely je systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl so zámerom modernizácie, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl i fakúlt. Zmení sa najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady VŠ, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosť akademického senátu VŠ a správnej rady verejnej VŠ posilnením postavenia správnej rady.
Kandidáta na rektora bude voliť volebné zhromaždenie tvorené členmi senátu a správnej rady, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov. Novinkou je verejné vypočutie uchádzačov na zasadnutí volebného zhromaždenia. Člen akademického senátu či správnej rady VŠ nebude môcť kandidovať za rektora počas výkonu funkcie člena senátu či rady. Člen výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo bude môcť kandidovať najskôr po uplynutí troch rokov od skončenia členstva.
Dekan fakulty bude môcť po novom pôsobiť vo funkcii najviac dve po sebe idúce funkčné obdobia. VŠ bude mať možnosť určiť si vo svojom štatúte, že funkcia dekana sa obsadzuje voľbou. Ak toto nebude mať upravené, funkcia sa má obsadzovať výberovým konaním. Schválením pozmeňujúceho návrhu Richarda Vašečku (OĽANO) sa upravia podmienky odvolávania dekana, aby nedochádzalo k "svojvoľnému uplatňovaniu kompetencie rektora vo vzťahu k dekanovi".
Akademický senát bude schvaľovať rozpočet verejnej VŠ s tým, že ho následne bude schvaľovať aj správna rada. Stanovila sa tiež 45-dňová lehota, počas ktorej bude musieť senát prerokovať dôležité strategické dokumenty. Má ísť o ochranný mechanizmus. Zastúpenie študentov v akademickom senáte verejnej VŠ má tvoriť jednu tretinu.
Novelizáciou sa upraví aj spôsob obsadzovania pracovných miest vysokoškolských učiteľov a funkčných miest profesorov a docentov. Zmenami sa má dosiahnuť lepšie a otvorenejšie nastavenie procesu, zapojiť sa má verejná kontrola. Definujú sa výkonnostné zmluvy uzatvárané medzi ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Externé štúdium sa skráti na päť rokov. Zmena sa dotkne aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania. Rozšíri sa spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja.
Zmeny zo spoločnej správy z výborov reagujú aj na situáciu na Ukrajine. Pri osobách, ktorým sa udeľuje azyl alebo poskytuje ochrana, sa má preukázanie dosiahnutia potrebného stupňa vzdelania nahradiť čestným vyhlásením a testom všeobecných študijných predpokladov. Poslanci argumentujú, že osoby utekajúce pred vojnou si nemusia stihnúť vziať potrebné doklady. Tieto osoby sa tiež zahrnú do výnimky z platenia školného.
Okrem iného sa tiež zavedie nový druh štipendií v nadväznosti na plán obnovy, ktoré majú byť prioritne poskytované ministerstvom. Ide o štipendiá napríklad pre "top doktorandov, top maturantov, študentov na top univerzitách". Ustanovuje sa aj poskytovanie "športového" štipendia ako osobitnej formy motivačného štipendia.
Účinnosť má novela nadobudnúť 25. apríla 2022.
Podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa pocítia prínosy schválnej novely najmä študenti. "Slovenskí študenti sa aj vďaka nej dočkajú kvalitnejších vysokých škôl a budú mať výrazne väčšiu motiváciu zostávať študovať na Slovensku. Sú to práve mladí ľudia a ďalšie generácie, kto sa bude podieľať na historických zmenách Slovenska," povedal.
Schválenie novely považuje Paulis za ďalší krok k reforme vysokých škôl. Tá podľa neho zavádza množstvo zmien, akými sú napríklad kratšie štúdium pre študentov externého štúdia, viac učiteľov so skúsenosťami z praxe a zahraničia či transparentnejšia voľba rektora.
Univerzita Komenského (UK) v Bratislave berie na vedomie informáciu o schválení návrhu zákona o vysokých školách. Výsledný text novely však nepovažuje za optimálny ani prínosný. TASR o tom informovala Simona Šintalová z oddelenia pre vonkajšie vzťahy UK.