Bratislava 7. decembra (TASR) - Platy poslancov Národnej rady SR a iných ústavných činiteľov sa v roku 2019 rozmrazia, a tým pádom oproti súčasnosti porastú o stovky eur. Napriek avizovaným krokom totiž po rokoch v parlamentne nedošlo k ich tradičnému zmrazeniu. A nebolo prijaté ani sľubované systémové riešenie. Posledná riadna schôdza pléna sa skončila v piatok, plénum sa ešte zíde kvôli zákonom, ktoré vetuje prezident Andrej Kiska.

"Páni kolegovia Robert Fico (Smer-SD) a Andrej Danko (SNS) zastavili to, čo sme chceli, teda systémové riešenie. Zastavili to a odmietli to," uviedol pre TASR líder koaličného Mostu-Híd Béla Bugár s tým, že Smer-SD a SNS preto mali na stôl položiť nejaké riešenie, čo sa nestalo.

Bugár pripúšťa, že nárast platov poslancov zhruba o tisícku nebude prijatý verejnosťou s nadšením. "Určite bude vlna rozhorčenia, s tým treba počítať. Pokojne by som mohol ľuďom povedať, aby sa opýtali mojich koaličných partnerov, ale nebudem to hovoriť. Treba tiež vedieť, že tieto platy sa roky nezvyšovali," poznamenal.

Viacerí poslanci Smeru-SD sa k téme vyjadrovať nechceli s tým, že o tom nič nevedia. Dušan Jarjabek (Smer-SD) však na rovinu povedal, že platy sa rozmrazia, lebo nie je dôvod na ich ďalšie zmrazovanie aj kvôli tomu, že Slovensko má historicky prvý raz vyrovnaný štátny rozpočet. "Nejde o zvyšovanie platov, len sa to vracia do súladu so zákonom. Ich zamrazenie bolo prejavom dobrej vôle vzhľadom na vtedajšiu ekonomickú situáciu. Bavme sa už konečne o práci poslanca, platy sú len chrumkavá téma," apeloval.

Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška povedal, že národniari sa v tejto téme prestali angažovať, keď Anton Hrnko (SNS) hľadajúci široký konsenzus nebol pochopený ani akceptovaný. "Odvtedy sa SNS platmi prakticky vôbec nezaoberá, nechali sme iniciatívu na iných. Snažili sme sa to riešiť a z nášho pohľadu sme urobili všetko potrebné. Nemáme čo viac urobiť ani to komentovať," uzavrel.

Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová upozornila, že Obyčajní ešte v októbri predložili návrh na ďalšie zmrazenie platov, ale neprešiel. "Žiadny alternatívny návrh neprišiel, koalícii pravdepodobne táto situácia vyhovuje. Ja som bola vždy za systémové riešenie. Je neprijateľné, aby sa platy zvýšili takto skokovo," myslí si.

Podpredseda SaS Ľubomír Galko uznal, že liberáli boli už v minulých rokoch proti zmrazovaniu. "Ak koalícia dôjde s nejakým rozumným návrhom, my to podporíme. Ale určite nie ďalšie zmrazovanie," deklaroval.

Líder Smeru-SD Robert Fico ešte koncom novembra povedal, že politici majú stále priestor na hľadanie širokého konsenzu pri riešení otázky, čo bude v budúcom roku s platmi ústavných činiteľov, ktoré sú zmrazené od roku 2008. "Stále je priestor na hľadanie širokého konsenzu, či už na zmrazenie, respektíve rozmrazenie. Asi nenájdeme dohodu na téme úplne nového mechanizmu vypočítavania platov. S veľkou pravdepodobnosťou zostaneme pri tých mechanizmoch, ktoré sú dnes platné. Hľadáme konsenzus," uviedol vtedy Fico.

O tom, že platy treba vyriešiť systémovo, a nie opakovaným zmrazovaním, sa začalo hovoriť ešte vlani. Debatu vyvolal nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Fico. Situácia vyvolala napätie v koalícii a Fico pripúšťal spojenie hlasovania o zmrazovaní platov s dôverou vláde. Bugár takéto vydieranie poslancov odmietal.