Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sprísniť zodpovednosť vedenia za škody spôsobené rozhodovaním v štátnom podniku Lesy SR sa už po tretíkrát pokúsia opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR za OĽaNO Ján Mičovský a Miroslav Kadúc.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) – Sprísniť zodpovednosť vedenia za škody spôsobené rozhodovaním v štátnom podniku Lesy SR sa už po tretíkrát pokúsia opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR za OĽaNO Ján Mičovský a Miroslav Kadúc. S novelou zákona o štátnom podniku by chceli uspieť tentoraz na marcovej schôdzi parlamentu.
Poslanci sú presvedčení, že dlhodobé celospoločenské ciele musia mať prednosť pred krátkodobými neraz zištnými záujmami. Návrh sa týka jediného štátneho podniku, Lesov SR. "Podniku, ktorý je najväčším a najbohatším štátnym podnikom Slovenska. S tým bohatstvom ide pokušenie, ktoré, ako už história dokázala, sa vie premeniť na reálne chyby, nedostatky aj veľmi zlé činy," povedal dnes Mičovský pre TASR.
Najzásadnejšou zmenou, ktorú opoziční zákonodarcovia navrhujú, je zavedenie osobnej zodpovednosti vedenia podniku za škody spôsobené jeho riadením. "To znamená nielen tradičný odchod z funkcie a odpratanie, ale reálna úhrada škôd, ktoré vedome spôsobí vedenie svojmu podniku," priblížil Mičovský.
Väčší význam má získať dozorná rada podniku. Po novom by ju menoval prezident SR namiesto ministra pôdohospodárstva a skladala by sa nielen zo zástupcov ministerstva, ale aj lesníckeho školstva, lesníckej komory, ochrany prírody či spracovateľov dreva. "Štátny podnik si zaslúži, aby mal vo svojej dozornej rade množstvo ľudí, ktorí majú neraz možno odlišné pohľady na riadenie podniku, ale všetky sú v súlade so záujmami občanov Slovenska," domnieva sa poslanec za OĽaNO.
V Lesoch SR by mali zároveň vzniknúť dva nové orgány, a to etická a spoločenská rada. Etická rada by bola zložená zo zamestnancov podniku a dbala by o dodržiavanie etického kódexu. Prostredníctvom spoločenskej rady, ktorá by bola poradným orgánom vedenia, by sa mohla k problémom vyjadrovať široká, najmä odborná verejnosť.
"Predstavuje veľkú paletu rôznych pohľadov nárokových skupín na les. Od turistov a hubárov až po psíčkarov a paraglajdistov, rôzne skupiny obyvateľstva, ktoré majú svoje predstavy o tom, čo sa v lese môže a nemôže a aké by malo byť využívanie lesného bohatstva," opísal Mičovský.
Návrh počíta aj s tým, aby štátny podnik musel v maximálnej miere uplatňovať jemné spôsoby hospodárenia v lese a tiež aby sa v rámci svojich právomocí mohol výraznejšie pričiniť o zachovávanie, zveľaďovanie a popularizovanie lesníckych pamiatok a významných lesníckych miest. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. júla 2015.
Poslanci sú presvedčení, že dlhodobé celospoločenské ciele musia mať prednosť pred krátkodobými neraz zištnými záujmami. Návrh sa týka jediného štátneho podniku, Lesov SR. "Podniku, ktorý je najväčším a najbohatším štátnym podnikom Slovenska. S tým bohatstvom ide pokušenie, ktoré, ako už história dokázala, sa vie premeniť na reálne chyby, nedostatky aj veľmi zlé činy," povedal dnes Mičovský pre TASR.
Najzásadnejšou zmenou, ktorú opoziční zákonodarcovia navrhujú, je zavedenie osobnej zodpovednosti vedenia podniku za škody spôsobené jeho riadením. "To znamená nielen tradičný odchod z funkcie a odpratanie, ale reálna úhrada škôd, ktoré vedome spôsobí vedenie svojmu podniku," priblížil Mičovský.
Väčší význam má získať dozorná rada podniku. Po novom by ju menoval prezident SR namiesto ministra pôdohospodárstva a skladala by sa nielen zo zástupcov ministerstva, ale aj lesníckeho školstva, lesníckej komory, ochrany prírody či spracovateľov dreva. "Štátny podnik si zaslúži, aby mal vo svojej dozornej rade množstvo ľudí, ktorí majú neraz možno odlišné pohľady na riadenie podniku, ale všetky sú v súlade so záujmami občanov Slovenska," domnieva sa poslanec za OĽaNO.
V Lesoch SR by mali zároveň vzniknúť dva nové orgány, a to etická a spoločenská rada. Etická rada by bola zložená zo zamestnancov podniku a dbala by o dodržiavanie etického kódexu. Prostredníctvom spoločenskej rady, ktorá by bola poradným orgánom vedenia, by sa mohla k problémom vyjadrovať široká, najmä odborná verejnosť.
"Predstavuje veľkú paletu rôznych pohľadov nárokových skupín na les. Od turistov a hubárov až po psíčkarov a paraglajdistov, rôzne skupiny obyvateľstva, ktoré majú svoje predstavy o tom, čo sa v lese môže a nemôže a aké by malo byť využívanie lesného bohatstva," opísal Mičovský.
Návrh počíta aj s tým, aby štátny podnik musel v maximálnej miere uplatňovať jemné spôsoby hospodárenia v lese a tiež aby sa v rámci svojich právomocí mohol výraznejšie pričiniť o zachovávanie, zveľaďovanie a popularizovanie lesníckych pamiatok a významných lesníckych miest. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. júla 2015.
