Bratislava 12. mája (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredajšom hlasovaní odmietli dva návrhy novelizácie Ústavy SR z dielne nezaradených poslancov Milana Mazureka, Ondreja Ďurica a Miroslava Suju.

Prvý návrh hovoril o tom, aby bol za člena vlády vymenovaný len ten občan, ktorý je duševne spôsobilý. Pred vymenovaním by podľa predkladateľov mal absolvovať psychologické vyšetrenie duševnej spôsobilosti na výkon tejto funkcie.

Poslanci chceli tiež do ústavy zakotviť zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci vo verejnej správe. Cieľom druhého návrhu bolo zavedenie hmotnej zodpovednosti pre fyzické osoby alebo kolektívne orgány, ktoré pri výkone verejnej moci spôsobia škodu ich nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Novela zákona o hospodárskej mobilizácii by mohla prejsť na májovej schôdzi

Poslanci zo štyroch koaličných strán predložili do Národnej rady (NR) SR novelu zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorou by sa malo umožniť naďalej prijímať opatrenia na boj s pandémiou, no bez viazanosti na núdzový stav. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) predpokladá, že novela by mohla byť zaradená do programu aktuálnej májovej schôdze. Keďže vláda v stredu schválila návrh na skrátené legislatívne konanie k novele a odporúča ju prijať zrýchlene, mohla by sa podľa neho schváliť už tento týždeň.

"Včera (utorok 11. 5., poznámka TASR) doručila do NR SR skupina poslancov zo všetkých štyroch koaličných strán návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorý umožní ukončiť núdzový stav bez toho, aby sa to negatívne dotklo opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sú potrebné na boj s pandémiou" uviedol Dostál na stredajšej tlačovej konferencii. Poznamenal, že ak sa s návrhom parlament stotožní, v priebehu pár dní by mohol prestať platiť núdzový stav a obmedzenia z neho plynúce, ako zákaz vychádzania a zhromažďovania.

Pripomenul dôvody, pre ktoré sa doteraz opakovane predlžoval núdzový stav. Uviedol napríklad spomínaný zákaz vychádzania a zhromažďovania, ale aj opatrenia hospodárskej mobilizácie, ako pracovná povinnosť, reprofilizácia lôžok v nemocniciach, použitie štátnych hmotných rezerv či núdzového zásobovania a ďalšie. Pri novelizácii by sa podľa jeho slov všetky tieto opatrenia mohli vykonávať bez núdzového stavu a budú naviazané aj na vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Dodal, že oproti plánovaným úpravám nastala jedna zmena, a to pri pracovnej povinnosti. Tá by nemala byť medzi nástrojmi, ktoré bude možné využívať počas mimoriadnej situácie.

Šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) poukázala na zásah do ľudských práv a slobôd v čase núdzového stavu. Poznamenala však, že na riešenie boja sa pandémiou bol nevyhnutný, kým absentovali iné riešenia. "Núdzový stav je dočasné opatrenie a mali by sme sa takto k nemu stavať," zdôraznila.

Poukázala na nápor na zdravotníctvo v čase pandémie. Potvrdila, že novelizácia umožní ponechať potrebné prijaté opatrenia. Naďalej podľa jej slov bude možné financovanie napríklad mobilných odberných miest či odmien zdravotníkom v prvej línii zo štátneho rozpočtu, a nie z rozpočtu rezortu zdravotníctva. Financie z rozpočtu ministerstva tak podľa nej ostanú na zdravotnú starostlivosť, napríklad pre onkologických pacientov a podobne.

Poslanci neprijali návrh uznesenia M. Čepčeka k ukončeniu núdzového stavu

Parlament v stredu odmietol návrh uznesenia, ktorý predložil koaličný poslanec Martin Čepček (OĽANO). Navrhoval v ňom, aby NR SR požiadala vládu bezodkladne pripraviť a predložiť "efektívne legislatívne opatrenia na zásadné predchádzanie a riešenie dosahov pandémie ochorenia COVID-19, predovšetkým oddelené od inštitútu núdzového stavu".

Čepček navrhoval, aby sa Slovensko inšpirovalo skúsenosťami iných krajín, napríklad tzv. pandemickým zákonom v ČR, ktorého účelom je zabezpečiť protipandemické opatrenia, ale bez núdzového stavu. Uviedol tiež, že napriek dlhodobému trvaniu núdzového stavu na Slovensku zdravotný stav obyvateľstva a ekonomiky nepatrí v európskom meradle k úspešným.

Poslanci začali rokovanie opozičným návrhom novelizácie ústavy

Poslanci Národnej rady (NR) SR začali šiesty rokovací deň 28. schôdze parlamentu diskusiou o návrhu novelizácie Ústavy SR, ktorej cieľom je zavedenie hmotnej zodpovednosti pre fyzické osoby alebo kolektívne orgány, ktoré pri výkone verejnej moci spôsobia škodu ich nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Návrh predložili nezaradení poslanci Milan Mazurek, Miroslav Suja a Ondrej Ďurica.

Poslanci chcú do ústavy zakotviť zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci vo verejnej správe. Mazurek v diskusii v pléne NR SR kritizoval hlavného hygienika SR Jána Mikasa za vydávanie vyhlášok. Pripomenul, že na nezákonnosť niektorých vydaných vyhlášok upozornila aj Generálna prokuratúra SR. Predkladatelia tiež v dôvodovej správe pripomínajú, že škody spôsobené nezákonným rozhodnutím zodpovednej osoby alebo kolektívneho orgánu musia dnes znášať daňoví poplatníci.

Poslanci parlamentu už vyčerpali väčšinu bodov programu aktuálnej schôdze. Prebrať ešte majú napríklad novelu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami či novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ako aj novelu trestného zákona, ktorá rieši oblasť kyberšikany.